Časopis Myslivost

02 / 2008

Brlohárenie s lokátorom

Lovecký pes 2/2008, str. 12  Ing. Matej HRAŠKO
Po prvé som sa o niečom podobnom dopočul na anglickom fóre venovanom pracovným psom. Dlho som o lokátore rozmýšľal, ale kúpu som odkladal, pretože som dal na kritiku našich poľovníkov. Slová smerované predovšetkým k jeho nevhodnosti pre psy pracujúce pod zemou, kde se pes môže o niečo zachytiť, ma odradzovali. Postupne som zbieral informácie a zistil, že žiadnemu z poľovníkov z Anglicka, zo Švédska, z Nórska, z Francúzska alebo amerického kontinentu sa nikdy nič takého nestalo
To rozhodlo a začal som vyberať daný prístroj. Tu ma zarazili ceny, pretože najlacnejšie modely značky DEBEN stoja okolo 7000 Sk a tieto, podľa slov držiteľov brlohárov, nestoja za nič. Obľúbenou a asi nejlepšou značkou je BELLMAN & FLINT (B&F), prvý digitálny lokátor, ktorý ukazuje smer a vzdialenosť a teda i hĺbku, s dosahom maximálne do šesťdesiat metrov a hĺbky do pätnásť metrov. Od týchto parametrov sa odvíja tiež cena, ktorá je 293 anglických libier + poštovné. Tento lokátor pracuje na technológii využívanej vyhľadávacími lavinovými prístrojmi tretej generácie. Z toho som vychádzal a kúpil som si samostatný vysielač od firmy ORTOVOX a prijímač a vysielač BARRYVOX Opto 3000 a neskôr BARRYVOX Pulse od firmy MAMMUT, ktorý dobre využíva tiež analógovú technológiu ak sú v zemi káble, pričom cena sa pohybuje okolo 18 000 Sk. Parametre sú nasledovné: výdrž batérií 300 hodín, analógový dosah 90 metrov, digitálny 60 metrov, je vodotesný a pracuje i v extrémnych podmienkach; pri správnom ovládaní a zaobchádzaní s prístrojom je odchylka maximálne 10 centimetrov u prístroja od firmy Mammut a 10 centimetrov u prístroja firmy B&F, čo je vlastne modifikovaný prijímač a vysielač firmy STUBAI. Mammut Pulse je momentálne asi najdokonalejší prístroj na vyhľadávanie, má plne grafický displej s 360 stupňovým zobrazováním smeru, využíva trojanténové technológie pre čo najpresnejšie priestorové zameranie, umožňuje spracovávanie signálu z viacerých obojkov. Osobne si myslím, že každému by postačovala kompletná sada od firmy ORTOVOX v cene 9000 Kč. Je potreba si kúpiť iba obyčajný kožený /avšak lepší je biuretánový/ obojok a vysielač naň pripevniť cez uško. Já som si lokátor na obojok prišil, urobil dodatočný ochranný kryt z plastovej telefonickej karty a obtočil čiernou "velcro" páskou. Dnes môžem povedať, po takmer 2 rokoch mojich skúseností s používaním lokátora, že by som nikdy psa do nory (brloha) nepustil bez neho. Pri rozhodovaní pri výbere by som určite volil buď Pieps DSP prijímač alebo Mammut Pulse. Osobne - po otestovaní viacerých prístrojov - by som si určite vybral Mammut Pulse, je sice najdrahší, ale podľa mňa najlepší. Na displeji je vidieť ako sa pes pohybuje a ktorým smerom, čo oceníte zvlášť pokiaľ pes líšku vyháňa a nora má viacej vsukov. Môžu sa síce vyskytnúť odchýlky v nameranej hĺbke, hlavne v dôsledku prítomnosti železných konštrukcí, zapnutých mobilných telefónov, elektrického napätia, káblov, nie však v určování smeru. Moje skúsenosti boli také, že keď bolo nutné psovi pomôcť, vždy som kopal presne. Nikdy se mi pes o nič nezachytil, pretože prístroj je v zákryte hlavy a ramien, je tesne uchytený a nemá ostré hrany. Cena je síce vysoká, ale neporovnateľná s cenou dobrého psa. Svojich psov nikdy nepúšťam do skalných nôr, pod betónové skruže a pod. skrátka tam, kde im nemôžem pomôcť. Skúsenosti z brlohárenia s lokátorom Ten deň sme s kamarátom Ivanom a so psami preskúmali veľa nôr, všetky boli opustené. Kúsok od poslednej, nami kontrolovanej nory, sme našli jeden vsuk a asi kubík pošliapanej zeminy. Nasadil som svojmu výborne pracujúcemu bedlington teriérovi na krk lokátor a pustil ho do nory. Okamžite začal tuhý boj, psa bolo počuť hlásiť a zdalo sa, že líšku vyháňa. Naraz však zvuky zmenili smer. Nechcelo sa mi veriť, že by sa líška pretlačila späť cez môjho psa. Potom nastalo ticho. Zapol som prijímač, určil polohu psa a hneď sme začali kopať. Po viac ako dvoch hodinách sme se prekopali k chodbe. Pes sa s líškou posunul, ale iba o kúsok, a tak som ho mal možnosť vytiahnuť a vymeniť. Nový pes líšku zahnal hlbšie do nory. Zistili sme znovu polohu a pokračovali v kopaní. Ako sme sa približovali, obidvaja súperi sa posúvali stále hlbšie. Akonáhle to bolo možné, psa sme odchytili a nasadili prvého, který nakoniec súboj ukončil a mohli jsme tak líšku i s líšťatami vykopať. Nora mala niekoľko nadúrovňových chodieb a bočných kotlov - s potravou i obytné. Použitím klasickej metódy počúvaním (hlásenia psa) a používaním drôtených smerových sond by sme kopali asi dodnes. Nie je totiž možné, aby sme v hĺbke cez dva metre počuli hlásiť psa a použitie smerových drôtov v prípade nadúrovňových chodieb s bočnými kotlami a ďalším vetvením je velmi náročné a trúfam si tvrdiť, že aj zbytočné. Bolo to na štedrý deň, išli sme s kamarátmi z PZ von zakŕmiť nejakými dobrotami, kedže bol štedrý deň tak sme išli bez zbraní, vlastne sme mali len jednu a tú aj tak iba zloženú v aute. Obehli sme snáď už všetky kŕmne zariadenia a smerovali sme k autám keď kamarátov NKS (nemecký krátkosrstý stavač) zahlásil, môj pes ako na povel vyletel za ním, a kedˇsme došli na miesto, tak sme zistili, že pes je v umelej nore a podľa zvuku sme vedeli, že vo vnútri sa odohráva tuhý boj. Začali sme rozmýšľať, či noru neobsadil jazvec, alebo či tam nie sú vo vnútri dve líšky, jedno nám však bolo jasné, že von to nevybehne, kedže vonku urobil hluk kamarátov stavač. Z vačku som vytiahol lokátor a určil som polohu psa, bol v kotli cca 50 cm hlboko. Chcem podotknúť, že vždy keď idem do oblasti výskytu nôr, tak psovi dám na krk obojok z vysielačom, pre istotu. Začal som kopať, u psa som bol za pár minút a v momente odkrytia stropu kotla, obrovský lišiak vybehol von, kamarát vystrelil po ňom dve rany, tie mu však len prečesali srsť, boli to náboje Trap v balení od 3,5 mm. Mávli sme rukou nad určite medajlovým lišiakom a usmiali sa, však sú vianoce. Bol relatívne teplý koniec februára a my sme sa rozhodli pre rannú prechádzku v poľnej časti revíru s tým, že skontrolujeme násypce a psy sa aspoň prebehnú. Rozdelili sme sa, aby sme pokryli čo najvačšiu časť. Prešiel som krížom cez pole, dosypal kŕmnu zmes do násypcov a pokračoval som popri odvodňovacom kanáli na miesto stretnutia. Išiel som už hodnú chvíľu keď v tom môj pes vpálil do húštiny, nastalo ticho, po par sekundách som začul tlmené hlásenie, zapol som lokátor a pozrel sa na displej, ukazoval smer priamo odomňa, ani som sa nestihol zorientovať a vybehla von líška, presne v smere indikovanom, vypálil som po nej dve rany z mojej brokovnice - kaliber 16, kde som mal náboje s priemerom brokov 3,5 mm, obe rany našli svoj cieľ, líška sa však ťahala krížom cez pole po druhej strane brehu, rýchlo som sa snažil prebiť nábojmi s priemerom brokov 4,5 mm a pri vylepšovaní si pozície som sa snažil preskočiť jarok, neustále som nespúšťal líšku z očí, pri dopade som zacítil prudkú bolesť, povolilo mi operovane koleno, po chvíli som sa postavil a pozrel som sa, kde je líška, ťahala sa krížom cez pole. V duchu som si povedal, teba dostanem aj keby si mala byť moja posledná, obišiel som kanál, došiel na nástrel. Psa som držal na krátko, ten ma však neomylne viedol do jedinej hustej časti na kraji poľa pri múre policajnej akadémie, po chvíli som tam dokríval, našiel si vhodnú pozíciu a poslal psa s povelom "hľadaj". Pes vbehol do húštiny, pozrel som sa na prístroj, v tom pes zahlásil, nastal šuchot v kríkoch, šípka na displeji ukazovala priamo predo mnou, vzdialenosť cca 20 metrov, lokátor som pustil do trávy pod sebou, v momente ako lokator dopadol do trávy som zazrel líšku pred sebou asi na 15 metrov a presne mierená rana skončila jej trápenie. Ako každý rok sme sa s kamarátom dohodli, že na veľký piatok pôjdeme skontrolovať nory, líštence by už mali byť odrastené a vhodné aj na odchyt. Namierili sme si to do stredu poľa kde mal kamarát oboznanú noru, a keďže nás bolo viac, tak sme skúšali viacero psov, mali sme tam mladého border teriéra, starú border teriérku, mladého patterdale teriéra, hrubosrstého foxteriéra a 3 welšteriéry a môjho bedlingtonteriéra. Mladí psi boli s nami len preto, aby nasali atmosféru a prípadne sa prebehli už prázdnou, ale zavetrenou norou. Hneď na začiatok musím povedať, že neschopnosť welšteriérov a foxteriéra je zarážajúca, tieto psy sú chovnými jedincami s absolovovanými brlohárskymi skúškami ( BL), sú vysoko hodnotení na výstavách, tu však predviedli svoju nepoužiteľnosť pre skutočnú prácu pod zemou. Ich neochota vliezť pod zem, nás najprv zarazila, avšak pri pozornejšom oboznaní nory sme zistili, že okolo nory a vo vsuku sa nachádzajú mŕtve zajačiky / celkovo sme ich našli 17+ jedného bažanta a neboli dlhšie ulovené ako 2 dni!!!!/ Kamarát vypustil svoju borderteriérku, musím však pripomenúť, že vždy sme psíkovi dali na krk vysielač. Borderteriérka vbehla dnu a začala hlásiť a hrabať cca 1,3 m hlboko, po asi 20 minútach vyšla von, bola značne unavená a tak sme ju vymenili za môjho psa, ktorý vpálil dnu a začal hlásiť na tom istom mieste a zúrivo hrabal. Asi po 15 minútach sa posunul dnu a podľa hlásenia a následného súboja sme vedeli, že je v kontakte so "škodnou". Označil som miesto a začali sme kopať, skôr ako sme sa však dostali na psíka, tento sa posunul ďalej. Kamarát pokračoval v hĺbení nory a ja som začal kopať ďalej, pes sa však zas posunul, medzitým sa kamarát dokopal na kotol a vytiahol 2 zadrhnuté líštence, kamarát sa potom presunul na ďalšie miesto označenia a začal kopať, keď bol asi v 1/3, dokopal som sa aj ja na chodbu, kde bola zadrhnutá ďalšia mladá líška, v mieste posledného - tretieho kopania sme našli psa s ďalšími dvomi zadrhnutými líškami. V tomto prípade by lokátor asi nebol treba na pomoc psovi, poskytol nám však možnosť získať cenné informácie o počte zlikvidovanej "škodnej", ako aj výške škôd, ktorú dokáže "škodná" spôsobiť na drobnej zveri počas 2 dní a nocí. Moja posledná skúsenosť nie je staršia ako týždeň. Kamarát ma zavolal na norovanie, že má pár nádejných nôr. Obvolal som aj ja pár kamarátov a vybrali sme sa k nemu. Bola to dobrá príležitosť predviesť lokátor v praxi novému záujemcovi- môjmu kamarátovi. Stretli sme sa skoro ráno, 4 kamaráti so 6 brlohármi a výstrojom pre každý prípad. Ako deň plynul, počet nôr ubúdal, zatiaľ však bez úspechu. Bola to však dobrá možnosť pre mladé psy získať nové skúsenosti. Kamaráti sa podučili práci s lokátorom, získali sme prehľad o veľkosti jednotlivých nôr. Pri jednej z posledných naplánovaných nôr sme sa nevedeli celkom zhodnúť, ktorý pes pôjde dnu, nakoniec sme vybrali toho najskúsenejšieho, môjho bedlingtonteriéra Akelu. Hneď ako vošiel dnu nastal boj, podľa zvuku sme usúdili, že asi budeme mať problém a v nore bude jazvec, rýchlo som preto určil pozíciu psa a začali " záchranné práce". Kamarát Ivan s mačetou začal nám robiť priestor pre kopanie, kedže nora bola situovaná vo svahu pokrytom šípkovými kríkmi. Práca to nebola ľahká, ale každý si uvedomoval vážnosť situácie a tak sme pracovali na sto percent. Po upravení povrchu som upresnil pozíciu a začali sme kopať, cca za 20 min sme boli presne nad psíkom, na jazvecovo šťastie sa piesková stena zosunula medzi neho a psa, čo sme zistili neskôr, a tak nám pohodlne ušiel hlbšie do chodieb svojho hradu. Ja som však bol šťastný, že pes vyviazol bez zranenia. Moja posledná skúsenosť preto nielen mňa, ale aj všetkých zúčastnených, nás utvrdila v nenahraditeľnosti tohto prístroja. Každý poľovník-kynológ, ktorý so svojim psom noruje, by si mal zvážiť akú cenu pre neho má jeho pes ako kamarád a akú finančnú hodnotu má špičková chovná sučka, či pes. Je to jednoduché, pretože jeden vrh šteniat pokryje s veľkou rezervou cenu lokátora. Je treba si taktiež uvedomiť, že líška je v podzemí doma a i keď je to nora s jedným vsukom a vo vnútri je matka brániaca líšťatá, zranená líška, lišiak alebo len zatlačená líška do miesta, odkiaľ nemá úniku, znamená o boj na život a na smrť. Pes môže utŕžiť veľa rán, pri nedostatku vzduchu mu rýchlo ubúdajú sily, takže môžeme povedať, že ide o čas a každá minúta naviac zvyšuje nebezpečenstvo, že u psa môže dôjsť k hypovolemickému šoku. Prípadov, keď psa i s líškou vykopali po niekoľkých hodinách mrtvych, pritom bez vážnejšieho zranenia, je veľa. Zkrátka bolo málo vzduchu, líška upchala svojim telom pri zápase v kotli únikový východ a pes už nedokázal po vyčerpávajúcom boji vyliezť z nory. To se týka hlavne tvrdých psov, ktorí idú do chvatu, alebo tých, ktorí dorážajú veľmi tvrdo z bezprostrednej blízkosti. U menej dôrazných psov máme zase možnost zistiť približnú polohu líšky a pri väčšom počte vsukov a menšom počte strelcov nám lokátor umožňuje určiť polohu vybiehajúcej líšky. Proti lokátorom som nepočul jediné proti a poznámky typu "v skalách mu to aj tak nepomôže, pretože sa tam nedá kopat" považujem za bezpredmetné, pretože tam by som psa nepustil a tí, ktorí tak činia si svojho štvornohého kamaráta nevážia. Nakoniec sú i iné spôsoby lovu v takýchto oblastiach.
vychází v 7:46 a zapadá v 15:58 vychází v 14:45 a zapadá v 4:18 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...