Časopis Myslivost

02 / 2009

GPS pomocník a strážca psa

Lovecký pes 2/2009, str. 10  Matej HRAŠKO
O GPS som začal uvažovať, keď môj pes bol poranený na spoločnej poľovačke na diviaky a bol náhodne nájdený honcom. Nebol schopný sa hýbať. Hneď som mu zabezpečil ochrannú vestu, ale stále mi vŕtalo hlavou, čo ak sa pes nebude schopný hýbať. Kamarátovi sa podobná situácia stala a svoju chovnú sučku kopova, ťažko poranenú, našiel zatiahnutú pod vývratom len vďaka telemetrickému obojku. Telemetria , ale ani na európskom trhu ponúkané GPS ma nijako neoslovili. Väčšina ponúkaných GPS má malý dosah, nie sú vodotesné a primitívnym spôsobom zobrazujú pozíciu psa. Ďalšou alternatívou bolo GPS a GSM, teda GPS obojok, ktorý vysiela pozíciu psa do mobilného telefónu formou SMS. Nevýhodou je, že každá SMS je spoplatnená, neposkytuje okamžitý prehľad o pozícii psa a problém nastáva na územiach nepokrytých GSM signálom a tých je dosť. Asi pred ôsmimi mesiacmi som narazil na výrobok firmy Garmin, ktorý absolútne spĺňal moje požiadavky na GPS. Jediným problémom bolo, ako sa k prístroju, ktorý sa predáva len v USA, dostať. Môj problém vyriešila mamina kamarátka, ktorá chodí do USA za rodinou a v júni mi GPS doviezla. Skoro okamžite som dal psom upraviť vesty u kamaráta Jakuba Rudela a GPS som opatril topografickou mapou Slovenska.
GPS som prvýkrát testoval vo vinohradoch a poliach okolo Bratislavy. Chcel som otestovať výrobcom udávaný maximálny dosah 7 míľ, pričom mne sa podarilo zamerať obojky až na 12 km. Test bol však uskutočnený za pekného počasia a na rovine, zaťažkávacia skúška mala prísť na dovolenke u kamaráta na Dubovom, kam som sa vybral s priateľ kou uprostred letných prázdnin. Keďže som nechcel, aby psy predúrili revír, tak sme obojok zapli a nechali na chate a my sme sa šli prejsť na huby. Chata je v hlbokom lese asi v polovici kopca, my sme prešli asi 5 kilometrov a dostali sa do dolinky, keď mi GPS oznámilo, že stratilo signál, respektíve signál nabiehal a strácal sa. K ozajstnému testovaniu však došlo začiatkom hlavnej loveckej sezóny. Prvý raz som teda na ostro otestoval GPS na poľovačke na vysokú zver. Vybrali sme sa pozrieť kamaráta s rodinkou a popočúvať jeleniu ruju. Ráno sme vyšli s kamarátovým otcom do revíru popočúvať jeleňov a ak by sa pošťastilo, pomôcť s dohľadávaním zveri a ošetrením diviny. Ráno bolo prekrásne, tiché, jemne mrazivé a slnkom zaliate. Asi po hodine sedenia na lavičke sa na nás Diana usmiala a Milošovi sa podarilo uloviť jeleňa, ktorý však po rane na vysokú komoru odskočil z nástrelu. Lovili sme v rúbani s vysokou trávou a mladinou a aj keď sme tušili, že jeleň nemôže byť ďaleko, išiel som po psíka a na nástrele ho vypustil navoľno. Akela začal po pár sekundách hlásiť, jeleň bol cca 30 m ďaleko, nič ťažké ani pre psa ani pre GPS, istota je však istota. Pošliapanie stôp a nástrelu sa už veľakrát nevyplatilo. Ten istý deň večer však prišla skúška o čosi ťažšia. Milošovi išla karta. Podarilo sa nám uloviť diviaka, ktorý napriek presnej komorovej rane odbehol cca 60 m do kukurice. Prišiel som na nástrel, označil som si ho v GPS a vybral sa po psíkov do auta. Za úplnej tmy ma GPS presne naviedlo k autu a potom späť na nástrel, kde som opäť psíkov vypustil navoľno. Netrvalo dlho a skúsenejší pes začal hlásiť, hneď nato sa pridala aj mladá sučka. Na prijímači som videl, že psy sú na mieste bez pohybu, prístroj vypísal, že niečo držia vo vzdialenosti cca 20 m od nástrelu. Išiel som priamo k nim a našiel ich už so zhasnutým diviačaťom. Funkcia nahrávania pohybu psa mi ukázala jeho pohyb po stope streleného kusu, stopa mala cca 60 m. Tu sa prejavili prvé nesporné výhody GPS; za úplnej tmy si označíte nástrel, idete po psíkov a vrátite sa presne na miesto. Neviem ako ostatní, ale mne sa horšie orientuje v tme. Ďalším obrovským plusom je dohľadávanie navoľno, pričom nestrácate prehľad o pozícii psíka. Neviem si dosť dobre predstaviť dohľadávanie na remeni potme v kukurici. Počkať do rána nepripadalo do úvahy, keďže noci boli teplé a divina by sa znehodnotila. V posledný deň nášho výletu sa podarilo uloviť druhého jeleňa, jeleň odbehol z nástrelu cca 120 m. Psík bol opäť vypustený navoľno do rúbane, po chvíli začal hlásiť a potom stíchol, jeleň zhasínal a teriér si nenechal ujsť príležitosť hryznúť si. To by však vodič psa bez GPS stratil prehľad o pozícii psa aj kusu. Psík bežal po stope, my sme však z nástrelu išli kratšou cestou podľa polohy psa a smeru, zadaného GPS. Jeleňa, pekného výradového osmoráka, sme našli už zhasnutého, strelcovi sme zagratulovali a divinu ošetrili. Poobede sme ošetrili trofeje a rozoberali zážitky z lovu. Ďalšiu neoceniteľnú skúsenosť som získal na spoločnej poľovačke na východe. V prvom pohone sa tlačil lesík nad dedinou, na mape bolo pekne vidieť, že oba psíky krásne pokrývajú celú šírku pohonu. Ku koncu pohonu sa vrátil starší pes, ale suka nikde. Vyťahujem prijímač z vrecka a vidím, že suka je na mieste, nehýbe sa. Pískam, ale nič, prepínam na funkciu pozície psa na mape a vidím, že suka je v dedine. Pomaly som došiel až pred garáž, kde ma už čakal majiteľ so slovami: "Volal som Vás, ale nemali ste signál a tak som psíka zavrel do garáže, aby neušiel". Bez telefónu, v cudzom prostredí by sa mi psa hľadalo ťažko a asi každý majiteľ psíka mi potvrdí, že chvíle, keď nevie, kde je jeho kamarát a či je v poriadku, sú strašné a nekonečné. Z nasledujúcej skúsenosti som si zobral ponaučenie: vždy ver vlastnému psovi. Bol som na výlete v Slovenskom raji s kamarátom a jeho známymi z Írska. Bývali sme u kamarátovho priateľa a každý večer sme išli poľovať. Po jednej takejto vychádzke došiel k nám lovec, že okolo 17:30 strieľal na jeleňa a bol presvedčený, že trafil. Na nástrel na horskej poľane som sa dostal okolo polnoci, pár kvapiek farby, kúsok svaloviny a nič. Psa som pustil navoľno, ten prebehol lúku do protisvahu a začal hlásiť a utekať preč. Strelec nevedel určiť smer úniku jeleňa, ale potvrdil, že tým smerom odchádzala bezparohá zver a možno aj jeleň. Domáci zahlásil, že určite hlási a durí bezparohú, neoponoval som. Len som sa spýtal, či nemôže duriť pred sebou postrieľaného jeleňa. Po niekoľkých minútach bolo na GPS vidieť, že pes zastavil na mieste. Oznámil mi, že dole je roklina a teraz v noci je to tak na zlámanie si väzu a je to zbytočné, lebo pes určite hnal bezparohú zver. Pes bol vo vzdialenosti 900 m vzdušnou čiarou, keď ostal na mieste a strácal sa signál. Domácemu som ukázal smer, psík sa asi po 30 min. vrátil. Na ďalší deň sme cestovali a domáci šli hľadať jeleňa tam, kde oni predpokladali, že môže byť. Po asi 10 dňoch mi kamarát volá, že jeleň sa našiel pri lesnej prebierke, trofej sa zachránila, ale divina bola už stratená. Najhoršie, že nebola načatá žiadnym predátorom, vyšla nazmar, lebo sme neverili môjmu psíkovi . Jeleň, ako mi kamarát potvrdil, bol presne v miestach, kde som im ukázal. Posledná príhoda, ktorú spomeniem, sa udiala na spoločnej poľovačke na diviaky. Psíky behali v pohone, počul som ich hlásiť, sem tam si ma došli overiť, hlavne ten starší, mladšia sučka ku koncu pohonu sa ma drží ako kliešť, na skúsenosť, keď bola zavretá v garáži ešte asi nezabudla. Keďže sa strieľalo na opačnom krídle pohonu, pes sa zdržiaval tam. Pohon bol skoro na konci, keď som začal volať psa, nereagoval. Bol na mieste a nehýbal sa, išiel som teda za ním a neustále som ho volal. Keď som sa blížil k nemu, honci na mňa kričali, že nech ho nevolám, že nevie chodiť. Došiel som ku psovi, ktorý nevedel ani stáť. Skontroloval som ho, zobral na ruky a išiel na chatu. Psovi celú cestu ovísala hlava a nevnímal ma. Ešte raz som ho skontroloval a volal som veterinárovi, čo s ním. Poradil mi dať ho do tepla a sledovať ho. Pes sa ešte párkrát pozvracal. Veterinár mi povedal, že pes utrpel otras mozgu pravdepodobne pri strete s diviakom. Predstavte si situáciu, že psíka nenájdete, má takpovediac banálne zranenie, ktoré sa spraví za pár dní, psík však ostane v lese, nedokáže sa vrátiť, ohlásiť, noc môže byť ľadová, na strednom, severnom a východnom Slovensku plná predátorov. Váš kamarát to neprežije a úplne zbytočne. GPS Vám môže zachrániť psa, divinu, dá Vám prehľad o práci psíka, viete kde je, pomôže Vám zorientovať sa hlavne v cudzom teréne, trafiť na chatu, zistiť nadmorskú výšku, zmerať vzdialenosti, zistiť fázy mesiaca, má auto navigáciu, turistickú navigáciu... Ak by mal niekto nejaké nezodpovedané otázky, alebo by chcel vidieť GPS v praxi, rád predvediem, podelím sa o ďalšie skúsenosti.
vychází v 7:46 a zapadá v 15:58 vychází v 14:45 a zapadá v 4:18 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...