Časopis Myslivost

Červenec / 2019

Musíme prestať pozerať na prírodu ako na zdroj bohatstva a peňazí

Myslivost 7/2019, str. 82  Martin Horálek
S Jaroslavem se známe mnoho let. Spojuje nás nejen láska k myslivosti, ale také podobné hodnotové nastavení a vnímání světa. Naše přátelství přetrvává navzdory geografické vzdálenosti i pracovnímu vytížení, utužené společnými zážitky i obyčejným lidským zájmem o rodiny a přátele toho druhého. Ve funkci rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku bude mít zřejmě Jaroslav Demko na myslivost ještě o něco méně času než doposud. Na naše čtenáře si ale prostřednictvím společného rozhovoru přesto čas našel.
 
Jaroslave, do širšího povědomí veřejnosti ses dostal především v souvislosti se jmenováním do čela Katolíckej univerzity v Ružomberku. Jaká byla Tvá profesní dráha, která vyústila až do této pozice?
 
Učaroval mi akademický svet, práca so študentmi a možnosť objavovať nové a nepoznané. Takže som začínal na Technickej univerzite vo Zvolene. Po dvanástich rokoch na univerzite som sa ocitol v reálnej hospodárskej praxi, ako manažér životného prostredia v známych slovenských papierňach a odkiaľ som zo zatajeným dychom sledoval vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku. Po týchto skúsenostiach som viedol regionálnu vodárenskú spoločnosť.
Avšak ani počas manažérskej „kariéry“ som nikdy nestratil kontakt s akademickou pôdou, stále som učil na viacerých univerzitách, ale aj bádal. Som vďačný za skúsenosť tvrdého sveta výroby a biznisu, ale aj za skúsenosť vedeckej a pedagogickej práce. A zrejme aj týchto viac, ako tridsať rokov tvrdej práce a skúsenosti bolo prípravou na to, aby som dnes mohol poslanie rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku vykonávať.
 
V dřívějších rozhovorech si o sobě řekl, že se profesně cítíš být především enviromentalistou. Co si pod tím máme konkrétně představit?
 
Pri definovaní environmentalistiky by som sa mohol oprieť o jej vedeckú definíciu, avšak environmentalistiku a ekológiu chápem predovšetkým ako vedu o vzťahoch a súvislostiach, ako vedu o hľadaní rovnováhy medzi človekom a prírodou, ako správu okolitého sveta v súlade s Božím plánom. Ide o vzťah k prírode, k životnému prostrediu, k nášmu okoliu, a vôbec k tomu, čo je stvorené.
A možno aj práve toto, že vzťahy málo poznáme, alebo ich zanedbávame, vedie k dnešným vážnym globálnym problémom, ktoré by inak neexistovali, keby sme si my ako ľudia všimli to, čo je, a čo sa deje okolo nás a rozhodli by sme sa správať k prírode, ako k vzácnemu daru, ktorý máme spravovať, zveľaďovať a nie vykorisťovať a drancovať.
Zaujímajú ma taktiež aj medziľudské vzťahy, ktoré v širšom zmysle vytvárajú ekológiu človeka, či ekologický systém človeka. No a samozrejme podieľam sa aj na vytváraní ekologického systému univerzity, kde ako rektor pracujem aj na vzťahoch pedagógov a študentov, ale aj na formovaní vzťahu zamestnancov ku univerzite, na ktorej pracujú.
 
Jsi také autorem patentu, který umožňuje akumulovat více sluneční energie v biomase. Má nějaké praktické využití?
 
Patent, ktorý mám, je principiálne odlišný od všetkých iných postupov, a to najmä v tom, že sa orientuje na dopestovanie zelenej biomasy s lepšími energetickými parametrami, alebo inak povedané pri rovnakej hmotnosti biomasy sa dosiahnu lepšie energetické parametre, ako je výhrevnosť a spaľovacie teplo. Inými slovami môžeme tiež povedať že zelená rastlina cez fotosyntézu naakumuluje viac energie. Veď možno viacerých čitateľov azda ani nenapadne, že keď si v lese založia oheň, hreje ich a svieti na nich „zakonzervované slnko“ v dreve.
Patent spočíva v tom, že cez aplikáciu stimulátorov sa dosiahne zvýšený obsah makroergických (vysokoenergetických) látok v drevine. Je to prekvapivé, ale funguje to.
Princíp energetického zušľachtenia biomasy spočíva v tom, že pri rovnakej hmotnostnej produkcii sa dosiahne vyššia energetická produkcia, látkovo (chemicky) sa upraví drevo tak, že sa dosiahne vyššia energetická hodnota biomasy.
Verím, že by tento patent mohol nájsť aj hospodárske či iné praktické využitie. Zatiaľ nám rozširuje možnosti, ako byť pri produkcii energií šetrný k prírode a jej obmedzeným zdrojom.
 
Ekologicky šetrné zdroje energie mají řadu zastánců, ale také odpůrců. Ti často poukazují na to, že některé tzv. zelené technologie jsou vůči životnímu prostředí náročnější než třeba jaderná energetika. Jaký je Tvůj názor?
 
Osobne som zástancom obnoviteľných zdrojov, ale tiež netreba zabúdať, že nie sú všemocné, ani nie sú jediným riešením. Keď nefúka vietor, alebo nesvieti slnko, z čoho vyrobíte elektrinu pre tisícky domácností? Ani veterné či slnečné elektrárne nie sú bez vplyvu na človeka, ráz krajiny či životné prostredie. Verím však, že sa budú rýchlo vyvíjať, pretože oproti iným zdrojom majú veľkú výhodu – vietor fúka a slnko svieti zadarmo. Ideálne by bolo, aby si napríklad rodinný dom sám vedel vyrobiť elektrinu pre seba.
Doma máme zaujímavú situáciu, lebo môj syn momentálne pracuje v jadrovej elektrárni. Jadrovú energiu som nikdy neodmietal, ide o bezpečný a spoľahlivý zdroj výroby elektriny, dokonca aj šetrný k životnému prostrediu. Ideálne by bolo ešte vyriešiť zadný cyklus jadrového paliva. Každopádne, doplňme jadro obnovitelnými zdrojmi a máme tu čistú výrobu. Nie dokonalú, ale určite udržateľnú.
 
Několik let jsi rovněž vedl vodárenskou společnost. Voda se i ve střední Evropě stává strategickou surovinou, sucha se dnes lidé obávají víc než třeba terorismu. Co musíme změnit, abychom se sucha v budoucnu nemuseli obávat?
 
Ako ľudstvo musíme celkovo zmeniť vzťah k prírode a k životnému prostrediu tak, že sa musíme prestať pozerať na prírodu ako na zdroj bohatstva a peňazí. Nesmieme s prírodou bojovať, ale musíme sa naučiť s ňou spolu žiť. Príroda je pre nás darom a požehnaním.
Na národnej a regionálnej úrovni ide najmä o zachovanie lesov, lesných ekosystémov, lúčnych a zdravých poľnohospodárskych ekosystémov a to spolu s jej šetrným využívaním.
 
Ne každý přírodovědec zároveň propadne kouzlu myslivosti. Jak tahle záliba vznikla u tebe?
 
Vraví sa, že jablko nepadne ďaleko od stromu, a tak to bolo aj v mojom prípade. Môj otec ma naučil, ako milovať prírodu, ako jej rozumieť a čo si z nej môže človek vziať.
 
Každý myslivec má některé okamžiky, které se mu nesmazatelně vryjí do paměti. Jaké jsou ty Tvé?
 
Tých poľovníckych spomienok je už pomerne veľa, ale tie najsilnejšie a zároveň najtrvalejšie spomienky sú z mojej poľovníckej mladosti. Nakoniec dnes sa už môžem aj priznať k tomu, že som mal iba štrnásť rokov, keď mi dal otec streliť prvého diviaka, a to vtedy vládol tvrdý reálny socializmus, a pritom sa nikto sa nad tým nepozastavoval. Práve naopak, radovali sa, že sa rodí nová poľovnícka krv.
 
Jakou zvěř máš nejraději a proč?
 
Nemôžem jednoznačne povedať, ktorú zver mám najradšej, lebo každá je svojím spôsobom krásna a neopakovateľná. Veď napríklad aké je úžasné v júni večer poľovať na srnca. Alebo v auguste počas srnčej ruje je krásna svieža zeleň. Aká nádhera je v septembri, keď svitá, para nám vychádza z úst a sme na koncerte roztúžených jeleňov na hrebeňoch hôr či holiach.
Krásna je aj čierna zver, a to či v lete alebo v zime na snehu.
 
Jeden populární dokumentární cyklus v Česku nesl název „Jak se žije?“ Tedy, jak se žije myslivcům na Slovensku?
 
Nechcem byť spomienkový optimista, ale mám pocit že časy „ľudového“ poľovníctva sú už dávno za nami. Teda: žije sa rôzne, ale rozhodne nie ľahko. Na jednej strane je tu silná komercializácia, veľký vplyv peňazí, rozhárané vzťahy, veľmi častý negatívny postoj médií k poľovníctvu.
Ale nakoniec vždy to záleží aj od nás, teda ak si v menších skupinkách dokážeme vytvoriť dobré vzťahy, tak môžeme stráviť aj dnes krásne poľovnícke chvíle.
 
Nyní stojíš v čele vysoké školy, prakticky každý den jsi v kontaktu se studenty, s mladými lidmi. Čím Tě inspirují? A je naopak něco, co Ti na soudobé mládeži vadí?
 
Možno to niekoho prekvapí, ale prečítal som knihu od Marka Váchu Nevyžádané rady mládeži. Ako rektor KU chcem chápať svet, ako ho interpretujú a vidia mladí ľudia. „Orko“ upozorňuje mladých, že život nieje len príjemný a zábavný. Pokiaľ chceme niečo dosiahnuť, musíme opustiť komfortnú zónu. Osobitne inšpirujúci je Váchov odkaz, aby študenti zmysluplne využili svoj čas.
Mladosť môže byť zradná, pretože – objektívne – mladí majú ešte celý život pred sebou, a môže sa im zdať, že to, čo neurobia dnes, dobehnú zajtra. Ale dnes je ten čas, keď treba študovať, čítať, budovať si priateľstvá, športovať. Dnes je jedinečná šanca – žiť a žiť dobre a naplno.
Takže: inšpirujú ma tí mladí, ktorí nemárnia svoj čas, žijú naplno a vedia sa aj obetovať pre druhých. Našťastie, som nimi obklopený a vidím to aj u nás na našej univerzite v srdci Slovenska, že mladí sú iní ako my a dávajú nám veľa energie. Mimoriadnu radosť mám napríklad zo študentov, ktorí pôsobia v univerzitnom folklórnom súbore Čebrať, ktorí rozdávajú spev, tanec a úsmevy aj mimo Katolíckej univerzity a vždy ma „nabijú“ pozitívnou náladou.
 
Nechybí slovenským myslivcům dorost?
 
Nemyslím si že nám na Slovensku chýba poľovnícky dorast, skôr si myslím, že veľa mladých poľovníkov nemá príležitosť využiť svoje poľovnícke právo, čo je, samozrejme, škoda.
 
V poslední otázce bych se rád zeptal na Tvá přání do budoucnosti – ať už se jedná o ta profesní nebo spojená právě s myslivostí...
 
Ako zrelý muž si prajem, aby náš ľudský ekosystém bol naplnený vzájomnou pomocou, láskou, ohľaduplnosťou, porozumením, spoluprácou ...
Profesne by som si prial, aby sme mali mládež, ktorá je morálna, vzdelaná, ľudsky múdra, aby bola odhodlaná opraviť náš svet, ktorí sme my stihli pokaziť a nenašli sme odvahu ho opraviť.
V poľovníctve by som si prial, aby sme poľovníctvo zachovali a dokázali ho odovzdať mladým, lebo aj poľovníctvo je súčasťou našej histórie, patrí k nášmu spôsobu života a koexistencie s prírodou.
Našim českým poľovníckym kolegom a priateľom tiež by som chcel popriať, aby v prírode našli pokoj, inšpiráciu, oddych, radosť a aby v nej zažili veľa krásnych poľovníckych chvíľ.
připravil Martin HORÁLEK
 
 
 
vychází v 7:48 a zapadá v 16:35 vychází v 4:50 a zapadá v 13:26 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...