Časopis Myslivost

Duben / 2019

Prvními hosty roku budou archeologové a stavbaři

Myslivost 4/2019, str. 102  Oldřich Koudelka
Rozhovor s novým ředitelem Múzea ve Svätom Antone Ing. Štefanem Engelem, PhD.
Pane řediteli, mohl byste se našim čtenářům stručně představit?
 
„Som absolventom Technickej univerzity vo Zvolene v odbore aplikovaná zoológia a poľovníctvo, ukončeným postgraduálnym štúdiom. V prospech poľovníctva som  pracoval  už od ukončených štúdií a to na Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene odbor poľovníctvo v rokoch 2003-2004. Od roku 2006 na Ústredí Slovenského poľovníckeho zväzu ako vedúci odboru poľovníckej informatiky a od roku 2010 na Slovenskej poľovníckej komore ako vedúci odboru riadenia poľovníctva. V rokoch 2006-2016 som bol tajomníkom celoslovenskej komisie pre poľovníctvo a životné prostredie.
Engel_SHS-1.JPGV súčasnosti som členom Ústrednej hodnotiteľskej komisie, prednášateľ a skúšobný komisár pre skúšky z poľovníctva. Na medzinárodnej úrovni som od roku 2015 certifikovaným hodnotiteľom trofejí Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri známej pod skratkou CIC. Spoluautor publikácií, autor a spoluautor odborných i populárnych článkov, scenárov výstav. S prednáškami som vystúpil na viacerých múzejných a poľovníckych konferenciách na Slovensku i v zahraničí. Od roku 2017 vykonávam funkciu tajomníka Zväzu múzeí na Slovensku a som podpredseda prírodovednej komisie ZMS.
Rodákom som zo Spiša, konkrétne zo Spišskej Novej Vsi, z mestskej časti Ferčekovce, kde som mal ako sa vraví hneď za dverami otvorenú bránu do najkrajšieho kúta Slovenska. Je tam totiž Národný park Slovenský raj a v tomto kraji som vyrastal. Práve vplyv prostredia s jej úžasnou faunou a flórou a s výhľadom na sever až do majestátnych Vysokých Tatier, a čo je dôležité, hlavne podpora rodičov ma kreovali pre budúce povolanie.
Po univerzitnom štúdiu pod krídlami mimoriadnych odborníkov, ako boli napríklad prof. Sládek, prof. Garaj, doc. Hell, prof. Šmelka, prof. Valtýni, prof. Saniga, prof. Kropil, ale najmä doc. Jančovej, pod ktorej velením som zvládol diplomovú prácu, a neskôr v postgraduálnom štúdiu pod patronátom doc. K. Gubku nasledovala vojenčina v civile, ale odborne, a to na vtedajšom Lesníckom výskumnom ústave v odbore ochrany lesa a manažmentu zveri, kde som bol pridelený na riešenie výskumných úloh v poľovníctve k prof. Hellovi.
Po takejto jágerskej vojenčine som sa obzeral za prácou. Práca s poľovníctvom, osvetou a históriou bola veľmi pekným obdobím, kde som spoznával úžasných ľudí a hlavne mi to pomohlo spoznávať celé Slovensko a hádam to dôležité, že ma to napĺňalo a ja som sa cítil v spoločnosti pre poľovníctvo užitočným.
A kde sa vo mne zobudil zmysel pre kultúru a históriu? Už z čias študentských som poznal všetky kultúrne pamiatky na Spiši a neskôr sa obzor rozšíril na viaceré nosné aktivity práve počas štúdii na vysokej škole v okolí Zvolena a najmä v oblasti Štiavnických vrchov. Tam, v Štiavnici, som zložil aj sokoliarske skúšky a do Múzea vo Svätom Antone som chodil strašne rád. Ponaučením pre mňa boli aj podujatia ako napríklad Dni svätého Huberta, ale aj Levické či Zemplínske poľovnícke dni, na ktorých som neskôr už bol súčasťou organizačného tímu.“
 
Převzít vedení svätoantonskéhoMúzea po Mariánovi Čížovi je zajisté nelehký úkol, vždyť v kaštieli působil více než třicet let, z toho ve funkci ředitele přes dvacet. Jak se cítíte coby jeho nástupce?
 
„S pánom riaditeľom Ing. Marianom Čížom som spolupracoval trinásť rokov a posledné tri roky priamo pod jeho velením. A boli to pre mňa príjemné roky plné nových kultúrnych a poľovníckych projektov v prospech nazvime to „advokácie poľovníctva s verejnosťou“ a bolo sa čo učiť,  pretože je to osobnosť nielen slovenského, ale aj svetového formátu. Pán riaditeľ Číž vždy vystupoval skromne, ale s pútavým oslovením a mimoriadnym prejavom, ktorý si všetci nadlho zapamätali a radi spomínali. Záber jeho aktivít bol a je rozsiahly a preto som rád, že jeho názor na dianie na Slovensku, v poľovníctve, kultúre a muzejníctve bol vždy s nadhľadom, rozvážne pristupoval k riešeniu úloh a k tomu ma vždy viedol. Verím, že ma to dobre naučil a s pokorou budem kráčat v jeho šlépejoch. Mám sa o koho oprieť.“
 
 
Činnost Múzea jste nedávno prezentovali na brněnském Regiontouru a bratislavské výstavě Poľovníctvo a oddych. S jakou nabídkou jste přišli?
 
„Cestovný ruch predstavuje v súčasnosti jedno z najdynamickejších sa rozvíjajúcich odvetví. Na kultúru sa pozeráme ako na faktor, ktorý môže zvýšiť konkurencieschopnosť turistickej destinácie. Pojem kultúrny cestovný ruch sa objavil až v osemdesiatych rokoch. Do tohto obdobia sa kultúra a cestovný ruch vyvíjali bez systematicky cielenej spolupráce. Aby sme vedeli čo, komu a ako ponúknuť naše kultúrne hodnoty je veľmi dôležité aj v tomto segmente poznať východiska, cieľovú skupinu a sledovať trendy.
A práve v týchto miestach, ako sú Brno a Bratislava, nachádzame pre nás dôležitý komunikačný priestor. Návštevníkom ponúkame tzv. prvý kontakt, ďalej estetickú „ochutnávku“ našich interiérov, zapájame sa do spoločenských aktivít v sprievodnom programe, komunikujeme s návštevníkmi, ktorí vyhľadávajú miesto svojej budúcej destinácie na aktívny oddych a samozrejme ani práce po ukončení účasti na takejto výstave nekončia hneď ako zložíme „stánok“ , ale ďalej analyzujeme či sme dosiahli to čo sme chceli, aby sme sa dostali do povedomia turistov.
Predstavujeme tiež formou banerov umelecko-historickú ako aj poľovnícku časť interiéru Múzea vo Svätom Antone, ktorého históriu budovali rody Koháry a Coburg, a v ktorom je zriadené od roku 1962 celoslovenské poľovnícke a od roku 2018 sa buduje aj rybárske múzeum. Ale okrem turizmu sa snažíme naplniť práve už spomenutú „advokáciu poľovníctva“ pred verejnosťou, čo sa nám spoločne s ďalšími zúčastnenými poľovníckymi organizáciami myslím, že darí.
Prinášame samozrejme aj kultúru v podobe umeleckých diel významných autorov s zameraním na poľovníctvo. Tohto roku sme vybrali cyklus Poľovnícky rok od  Jozefa Lackoviča, ktorý patril k zakladateľom slovenského insitného umenia.“
 
Ve funkci jste oficiálně teprve od počátku roku, ale hned vás a váš kolektiv čekají náročné úkoly v podobě rekonstrukce části zámeckého areálu a s tím spojeného archeologického průzkumu. Co je jejich cílem?
 
„Hlavnou myšlienkou navrhovaných dispozičných úprav je vytvoriť polyfunkčný priestor, ktorý umožní funkčnú a prevádzkovú variabilitu. To znamená, že rekonštruované priestory môžu slúžiť podľa potreby a požiadaviek múzea. Realizáciou navrhovanej rekonštrukcie sa naplnia zámery stratégie rozvoja Múzea, ako pamiatky nadnárodného významu. Pri vypracovaní stratégie je braná do úvahy jedinečnosť umelecko - historických zbierok, hlavne pôvodného kaštieľskeho mobiliáru a atraktivita celoslovenskej poľovníckej expozície, v prepojení so svetom cez panovnícku dynastiu Koháry - Coburg, poloha Svätého Antona a kaštieľa v jadrovom území lokality UNESCO Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia i v regióne Hont. Unikátne zbierky múzea predurčujú základné smerovanie aj do budúcnosti.“
 
Více než tři milióny dvě stě tisíc eur, to jsou obrovské peníze. Na co všechno budou použity? Buďte konkrétnější. Jaký je harmonogram prací?
 
„V rámci súťažných podkladov verejný obstarávateľ sprístupňuje komplexný technický zámer realizácie diela. Predmetom stavebných prác budú len časti stavby samotného kaštieľa teda. V prvom rade suterén  - pivnice - severné krídlo. Podstatnou úpravou, ktorá umožňuje variabilitu využitia pivníc je ich prepojenie na medzipodestes prízemím, čo umožní prístup do suterénu priamo z nádvoria. Je to možnosť zapojiť pivnice do prehliadkovej trasy. Ďalej samotná hlavná miestnosť môže byť prevádzkovaná vcelku, hlavne pre výstavy, tematické expozície, súčasť podujatí v areáli - Dni sv.Huberta, alebo pri väčších spoločenských podujatiach organizovaných múzeom, alebo na základe prenájmu - svadby, firemné akcie, hudobné  a divadelné produkcie a pod.
     V druhom rade suterén – pivnice - južné krídlo. Návrh rieši stavebnotechnické úpravy, ale priestorová skladba zostáva bez zmeny. Suterén je predbežne navrhovaný ako sklad sezónne uloženie mobilných zariadení nádvoria a ako zázemie účinkujúcich pri akciách na nádvorí.
      Tretím úkolom bude vybudovanie štýlovej kaviarne. Zariadenie sa stane vhodným a žiadaným doplnkom areálu kaštieľa. Kaviareň navrhujeme zriadiť na prízemí južného krídla s priamou väzbou na nádvorie, kde bude v priestore terajšej studne zriadená letná terasa kaviarne.
      Samostatnou dispozičnou časťou na poschodí východného krídla kaštieľa sa stane banketka. Skladať sa bude z dvoch reprezentačných priestorov, predsiene, kuchynky, troch ďalších miestností a sociálneho jadra.
     Najnáročnejším krokom inveštície bude rekonštrukcia nádvoria. Nádvorie kaštieľa bude naďalej riešené ako zhromaždovací a odpočinkový priestor. Zároveň bude slúžiť ako priestor pre kultúrne podujatia. Oproti dnešnému stavu navrhujeme v zhode s historickými –dobovými dokumentmi nádvorie dláždené. Dominantným prvkom ostáva fontána v strede plochy. Nádvorie bude oživené mobilnou zeleňou a prvkami drobnej architektúry lavičky, osvetlenie, koše a pod. Súčasťou obnovy priestoru bude predchádzajúci terénny archeologický priezkum.
     Obnovená bude aj čistiareň odpadných vod Múzea a prebehne rekonštrukcia vonkajšej kanalizácie.
     Taktiež baroková sýpka bude súčasťou prác. Predmetom riešenia bude suterénny priestor. Tento je prístupný priamo z terénu dverami na západnej fasáde. V momentálne nevyužívanom priestore budú zriadené sociálne zariadenia, ktoré doteraz chýbajú pri akciách v exteriéri a pri prehliadkach vonkajšieho areálu priliehajúcemu ku kaštieľu.“
 
Veškeré práce nejspíše poznamenají letošní programovou nabídku Múzea. To znamená, že letos nebudou dětské Dny svätého Huberta, ani Dny svätého Huberta?
 
„Zhotoviteľ stavebných prác v súlade so zmluvnými pravidlami dodá projektovú dokumentáciu v úrovni minimálne stavebného povolenia a nevyhnutný inžiniering vrátane harmonogramu prác a keďže to nie je ukončené sme v očakávaní, ako to ovplyvní celkový chod návštevnosti múzea a s tým súvisiace naše významné podujatia. Preto už v najbližšom mesiaci očakávame výsledky výberu zhotoviteľa a verejnosť budeme informovať o plánovaných podujatiach prostredníctvom webovej stránky www.msa.sk či na facebokovom profile Múzeum vo Svätom Antone.“
 
Půjde-li vše podle plánu, na co se můžeme těšit v blízké budoucnosti?
 
„Verím, že najbližšie už budeme sledovať samotný priebeh rekonštrukcie a to vďaka nášmu zriaďovateľovi, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, a ktorý si plne uvedomuje dôležitosť zachovania vzácneho kultúrneho a prírodného dedičstva pre budúce generácie a jeho prezentácie pred svetom. Im patrí veľké poďakovanie!“
 
Děkuji za rozhovor.
Připravil Oldřich KOUDELKA
Ilustrační snímky archív a autor

DSH_2019.jpg
 
 

vychází v 7:18 a zapadá v 16:12 vychází v 22:52 a zapadá v 13:17 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...