Časopis Myslivost

Prosinec / 2004

Poľovníctvo v Novom Škótsku

Ing. Peter CHUDEJ, SPU Nitra
V minulom roku som absolvoval študijný pobyt v kanadskej provincii Nové Škótsko (Nova Scotia), počas ktorého som získal veľa zaujímavých informácií o poľovníctve v tejto krajine, ktoré sú zaiste zaujímavé aj pre našich poľovníkov. Východná časť Kanady je obľúbená nielen pre poľovnícke zážitky, ale tiež kvôli rybolovu. V potokoch a riekach Nového Škótska už neraz vyskúšal svoje umenie nejeden športový rybár. Z významných osobností, ktorí navštívili za účelom rybolovu východné pobrežie Kanady bol napr. princ Charles, prezident George Bush a mnoho hollywoodských celebrít, ktorí tu našli pokoj a fantastickú oddychovú rybačku. Žijú tu pre poľovníkov zaujímavé druhy poľovnej zveri, ako napr. medveď čierny, pasrnec bielochvostý, los, mýval, kojot a z pernatej zveri kanadská hus, kačica, sluka, bažant apod. Ozdobou lúk a pastvín je svišť stepný, ktorý sa tu nachádza v hojnom počte.
Celý systém poľovníctva a rybárstva organizuje a riadi Natural Resources (Úrad pre národný výskum životného prostredia odd. voľne žijúcej zveri). Táto inštitúcia, ktorá je riadená vládou každý rok vydáva publikáciu, v ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie, poplatky, limity úlovkov, obdobie lovu, zmeny v predpisoch a pod. Tiež organizuje vzdelávacie kurzy, v rámci ktorých musia poľovníci absolvovať strelecké kurzy, zásady obsluhy a bezpečnosti so zaobchádzaním so zbraňami. Pre zaujímavosť treba uviesť, že na tomto území žijú Indiáni tzv. Mikmaq, ktorý poľujú na celom území bez povolenia a obmedzenia. Vychádzajú zo svojich pradávnych zvyklostí a obyčajov, keď rybolov a poľovníctvo bol ich základnou obživou. Tvoria asi 1 % poľovníkov a rybárov, ktorý sa podieľajú na výkone práva poľovníctva. V Novom Škótsku je registrovaných asi 100 000 poľovníkov.
Na jedného poľovníka sa počíta s úlovkom jedného kusa veľkej zveri na rok, pričom základnou podmienkou je aby si zakúpil potrebnú povolenku ( licenciu), ktorú získa na úrade Natural Resources. Poplatky , ktoré obdrží úrad sa späť vracajú do prírody formou vypracovaných a predložených projektov, ktoré sú financované z týchto zdrojov.
Celá provincia je rozdelená do siedmych oblastí, v ktorých poľovník môže bez obmedzenia poľovať na zver. V praxi to znamená, že poľovník, ktorý je napr. zo severnej časti Nového Škótska môže poľovať tiež na južnej alebo západnej časti.
Z veľkých šeliem sa loví hlavne medveď čierny a jeho populácia, napriek lovu, podľa prieskumov odlovených kusov vzrastá. Napríklad v minulom roku bolo vydaných 584 povoleniek (licencií) pre domácich poľovníkov, 84 pre zahraničných s toho sa ulovilo 286 kusov, teda úspešnosť bola na 42,7 %. Poľovníci, ktorý používajú na lov odchytávacie zariadenia dostali 197 povoleniek (licencií), z toho do pascí ulovili 94 kusov a 32 bolo usmrtených na cestách automobilmi. Spolu odlov tvoril 413 kusov. Je to však závislé od praktizovaného spôsobu lovu.
Najväčší zástupca raticovej zveri je los mokraďový. Zásadne sa loví v ruji a to až z 95 % úspešnosťou. Ročne sa uloví okolo 200 losov a to len v oblasti Cape Bretonu, teda nie v celom Novom Škótsku.
Najpočetnejšou raticovou zverou je pasrnec bielochvostý. Ročne sa predá okolo 50.000 povoleniek (licencií) na lov, pričom sa ročne uloví len okolo 18 000 jedincov. Úspešnosť lovu je podmienená podľa toho, či sa na lov používa luk alebo guľovnica.
Pri výkone práva poľovníctva väčšinou poľovníci využívajú guľovnice, ale veľmi obľúbenou zbraňou je poľovnícky luk. Takmer každý druhý poľovník má poľovnícky luk a pri otázke prečo používajú luk na lov zveri udávajú, že pri love lukom, je to vzrušujúcejšie a v konečnom dôsledku ušľachtilejšie, pretože k zveri sa treba priblížiť do maximálnej vzdialenosti 50 m a potom možno strieľať. V legislatíve je tiež udané, v akom období a na ktoré druhy zveri sa môže poľovať lukom. Napr. na jeleňa sa otvára poľovnícka sezóna lukom od 27 septembra a trvá do 30. októbra a odstrel guľovnicou od 31. októbra až do 6. decembra.
Počas svojho pobytu som navštívil provinčný park Shubenacadie, kde žije iba pôvodná kanadská zver. Park, ktorý je otvorený od mája do konca septembra pre návštevníkov a turistov, slúži na štúdium biológie, etológie a na vykonávanie rôznych vedeckých experimentov. Má aj úlohu rehabilitačnej stanice pre zver napr., keď pri automobilovej havárii usmrtili samicu pasrnca bielochvostého a zostalo po nej osirotené mláďa, ľudia ho doniesli do parku. K najzaujímavejším druhom zveri v tomto parku patrí los, jelene, pasrnce bielochvosté, zo šeliem rys, bobcat, puma, vlk a mnoho druhov pernatej zveri.. K parku patrí aj rehabilitačná stanica dravcov. Organizujú sa tam rôzne kurzy, pre záujemcov, ktorý sa zaujímajú o prírodu a životné prostredie zveri. Tieto programy sú určené najmä pre mladých milovníkov prírody, ale organizujú sa tam aj špeciálne kurzy pre odborníkov s praxe napr. so zameraním na biológiu, adaptácia zveri, dravé vtáky, potravinové reťazce dravej zveri, habitat, druhy v ohrození a pod.
Vo výskume sa odborníci zaoberajú hlavne tvorbou biologickej databázy jednotlivých druhov zveri, ktoré dôsledne archivujú. Mapujú sa stavy ohrozených druhov, parazity, choroby, pod. Veľký dôraz sa kladie na integráciu voľne žijúcej zveri s lesným a poľnohospodárskym ekosystémom.
Zaujímali ma aj farmové chovy divej zveri. V provincii Nového Škótska je zriadená jedna diviačia farma a niekoľko jeleních fariem. Oproti mojím očakávaniam diviačia farma bola veľmi jednoduchá a slúžila hlavne na produkciu mäsa. Chovné objekty - maštale, kde sa odchovávali mladé diviaky a kde sa prasili diviačice, tvorili jednoduché stavby z dreva s výbehmi. Zverozdravotné opatrenia boli minimálne, pretože sa tam nevyskytujú nebezpečné infekčné ochorenia a neohrozuje ich ani mor ošípaných. Na jednu diviačicu pripadali v priemere 3 - 4 odchované mláďatá. Vzhľadom na cenu diviny je tento chov veľmi atraktívny, nakoľko za kilogram mäsa farmár dostane 26 dolárov. Je to pomerne vysoká cena, lebo za kilogram hovädzieho mäsa v živej hmotnosti dostavájú farmári v priemere 2 doláre. Vysoká cena bola spôsobená hlavne dopytom po tomto mäse, pretože v Kanade nežije voľne diviačia zver. Jelenie farmy boli určené tiež na produkciu mäsa, pričom obchod s mäsom bol ohrozený kvôli chorobe BSE a mnohí farmári sa už s chovom jelenej zveri prestali zaoberať.
Poznatky z pobytu v tejto pre nás vzdialenej zemi presvedčia každého návštevníka o citlivom vzťahu k prírode, ktorý sa odráža v riadení a výkone práva poľovníctva v odvetviach riadiacich orgánov i samotných poľovníkov. Vychádzajú pritom z mnohých poznatkov o devastácii prírody ešte v nedávnej minulosti. Jeho hlavným cieľom je zachovanie poľovnej zveri ako súčasti prírodného bohatstva krajiny.

vychází v 7:49 a zapadá v 15:58 vychází v 16:21 a zapadá v 7:49 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...