Časopis Myslivost

Červenec / 2006

VÁBENIE SRNCOV

Myslivost 7/2006, str. 28  Ing Karol MIHÁLKO
Len som sa vrátil z výstavy Natura Viva v Lysej nad Labem, tam získané skúsenosti zo stretnutí s českými poľovníkmi ma nútia k tomu, aby som hodil na papier svoje skúsenosti vo vábení srncov. V slovenských a v maďarských poľovníckych časopisoch už som to urobil dávnejšie, a teraz nadišiel čas, aby som niečo povedal o tejto poľovačke aj na stránkach „Myslivosti“. Robím to preto, aby som pomohol, hlavne začínajúcim, mladým poľovníkom, a snáď nájdu niečo zaujímavé v týchto myšlienkach aj skúsenejší lovci, a rozšíri to ich poznatky, ohľadne vábenia srncov.





Každý začiatok je ťažký, a to platí dvojnásobne vo vábení zveri. Skutočnosť, že poľovník si zakúpi vábničku, ešte neznamená, že okamžite sa stal úspešným vábičom! Aby sa ním stal, musí sa naučiť, správne napodobňovať hlasy zveri čo najvernejšie, a to niekedy môže trvať aj trošku dlhšie. Bez toho aby boli nami vydávané zvuky verné, výsledku sa ťažko dočkáme a ľahko stratíme vieru vo vábení, čo je zase škoda, lebo sami sa ochudobníme o krásne poľovnícke zážitky!
Podľa mojich skúseností, málo je medzi nami takých poľovníkov, ktorí zver vábia úspešne, väčšinu nimródov tento veľmi zaujímavý spôsob lovu ešte neoslovil, nevenujú sa tomu! Dôvodom môže byť aj to, že lov vábením nepatrí medzi jednoduché spôsoby poľovania. Vábiaci poľovník, okrem toho, že pozná a využíva všetky pravidlá posliedky a postriežky, ešte musí vedieť niečo aj naviac, a to minimálne poznať a verne napodobňovať hlasy, reč zveri. A práve toto učenie naviac, nie je ochotný urobiť každý z nás, radšej poľuje jednoduchším spôsobom, a čaká na šťastie, ktoré mu Diana poskytne! Nasledujúce myšlienky nemajú tú snahu aby urobili každému poľovníkovi chuť na vábenie srncov, to by ani nebolo dobré - cieľom týchto riadkov, je to, aby pomohli, tým členom hubertlovho cechu, ktorý chcú úspechom vábiť!

Každá zver má svoj, jedinečný hlas, ktorý charakterizuje daný druh, ale aj tu sú určité rozdiely medzi jedincami, takisto ako u ľudí! Iný hlas má jedna mladá srna, ako staršia, a to sa prejaví okrem výšky tónu, aj vo zafarbení hlasu, a poľovník s dobrým hudobným sluchom vie urobiť rozdiel medzi týmito zvukovými prejavmi. Z týchto hlasov sa potom poskladá reč srnčej zveri, ktorej vábiaci poľovník sa snaží čím lepšie porozumieť. Veľa hodín je potrebné zdržiavať sa v blízkosti zveri, aby človek spoznal zvyky, a tajomstvá ale aj reč zveri. Samozrejme srnčia zver nielen počas ruje komunikuje medzi sebou, ale jej zvukové prejavy je počuť počas celého roku, aj keď nie až tak intenzívne, ako počas srnčej ruje. Vodiaca srna privolá k sebe svoje mláďa hocikedy, takisto srnča volá svoju mamu, keď tá trošku ďalej sa zatúlala pri paši. Takisto aj s rečou držia kontakt medzi sebou dospelé jedince, volajú jeden druhého, upozornia na nebezpečenstvo, vyhrážajú sa jeden druhému, sťažujú sa, prípadne vyjadrujú svoju bolesť. Mnohoraká je komunikácia srnčej zveri, a samozrejme neobmedzuje sa len na obdobie srnčej ruje. Najčastejšie je počuť v revíri, volajúci hlas srnčaťa, menej často počuje poľovník plač srnčaťa, a ešte zriedkavejšie počuť skočné pískanie srny, vrieskanie srny, alebo nárek srnčej zveri! Hlasová škála sŕn je najširšia, možno aj preto, lebo, ona sama vychováva potomstvo, srnec v tomto jej len minimálnej miere pomôže! Rôzne hlasy prísnej matky sú veľmi potrebné na to, aby neskúsené, slabé srnča prežilo, aby sa vyhlo nespočetným nebezpečiam, predátorom! A teraz už k praktickým radám vábenia srncov!

Akú činnosť vlastne nazývame vábením srncov?
Vábenie srncov je zaujímavý, atraktívny individuálny spôsob poľovačky, počas ktorej, dobre ukrytý poľovník napodobňovaním hlasu srny prípadne srnčaťa sa snaží do svojej blízkosti prilákať srnca, aby ho objektívne posúdil, a prípadne, na ďalší chov nesúceho aj poľovnícky ulovil! Okrem lovu, vábenie slúži aj na fotografovanie, filmovanie, zisťovanie početnosti, zdravotného stavu zveri. Bola by nenapraviteľná škoda, keby výborne vábiaci poľovník, každého privábeného srnca aj ulovil! Výstrel odznie len ojedinele, a to len v prípade dobre premysleného selektívneho výberu!

Kedy má význam venovať sa vábeniu srncov?
Odpoveď na túto otázku je jednoznačná, s väčšinou hlasov používaním na vábenie srncov budeme úspešný jedine počas prebiehajúcej srnčej ruje, mimo tohto obdobia srnce na tieto hlasy nereagujú!
Niektorý starší odborníci, vábiči, ktorí boli umelcami v tomto remesle, tento termín označili jednoznačne, pred prvým augustom sa neoplatí vábiť! Ďalší autori za začiatok úspešného vábenia považujú 27. - 28 júl, pred týmito termínmi ani nepoužívali srnčie vábničky! Jedno je isté, aj keď srnčia ruja sa začala už pár dní pred týmto dátumom, zvlášť prenikavé úspechy vo vábení v mesiaci júl nedosiahneme, preto sa to ani neoplatí za každú cenu aplikovať. Radšej vyčkajme najvhodnejší čas na vábenie, nerušme zver zbytočne predčasným pískaním, tým nič nepokazíme, v prvej polovici augusta sa nám to vynahradí, naša trpezlivosť prinesie zaslúžené ovocie.
Začiatok ruje, keď revír pravidelne navštevujeme - a to s otvorenými očami a ostro nastaveným sluchom - aj tak zistíme podľa nasledovných znakov:
- zvýšená aktivita, častý pohyb srnčej zveri aj cez deň
- srnca vidíme so srnou, vytvárajú sa páry
- stretneme osamotené srnča
- počujeme vábivé pískanie rujnej srny
- vidíme srnca naháňať srnu
- vidíme hľadajúceho srnca ako nasleduje, s nosom pri zemi, stopu rujnej srny, ako dobre vycvičený stavač
- na lúke, v tráve, v obilí uvidíme "čertovské kruhy", stopy zaľúbeného srnčieho páru, istý znak prebiehajúcej srnčej ruje
Hore opísané znaky sú neklamným dôkazom toho, že čas srnčej lásky sa začal a pre nás znamená, že na týchto miestach už môžeme vábiť. Platí ale to, že čím viac srncov už cítil rujnú vôňu - stopu - srny, tým väčšie sú naše šance na úspešné privábenie srncov.
Ruju "spustia" vždy srny s tým, že ich žľazy začnú vylučovať voňavý sekrét a to zanechajú za sebou na každom kroku. Tiet vône sú prvotnou hnacou silou celej srnčej ruje, hlasové prejavy sú len druhotným znakom tohto krásneho divadla. Moje skúsenosti sú také, že srnca, ktorý v danej sezóne sa ešte nestretol s rujnou vôňou srny, neviem privábiť.
Každému začínajúcemu poľovníkovi, vábičovi odporúčam začať vábiť počas prvých sezón, len s jednoduchšími hlasmi, vábivým pískaním rujnej srny a volajúcim hlasom srnčaťa.
Použitie zložitejších dvojtónov - skočné pískanie, vrieskanie - už predpokladá určitú vábičskú minulosť, takže s týmito hlasmi vábme po 2-3 úspešných sezónach.

V ktorých hodinách dňa je vábenie srncov najúčinnejšie?
Tvrdenie, že srnce na verne napodobnené hlasy priskočia aj v noci je pravdivé, zo zvedavosti som sa o tom presvedčil aj ja, praktický význam pre poľovníka to nemá, lebo na srnca sa v noci nepoľuje a nielen preto, lebo to je zakázané.
Počas dňa srnce môžu reagovať na vábenie v ktorúkoľvek hodinu, samozrejme aj tu platí, že sú hodiny, ktoré sú zvlášť vhodné na lov s vábením, Od skorého rána do 11-ej hodiny, a poobede od 15-ej hodiny až do tmy, je najlepší čas na vábenie srncov. Počas letných horúčav cez obedňajšie hodiny aj srnec radšej odpočíva v chládku a javí menší záujem o rujnú srnu, takisto aj o naše vábenie.

Výber vhodného miesta na vábenie
Výber vhodného miesta na vábenie, je tiež kľúčovou otázkou úspešnosti vábenia, preto pristupujme k výberu tohto miesta s patričnou dôslednosťou. Už samotný príchod na miesto vábenia nám môže znížiť šance na minimum, ak srnec sa predčasne dozvie o našej prítomnosti. Aktuálny smer vetra je rozhodujúcim faktorom, takisto tichá, opatrná chôdza a pozornosť počas celého nášho pobytu v revíri. Nikdy nemôžeme čakať od zveri, aby prišla na naše vábenie, keď už vie o nás, o našej prítomnosti, keď nás uvidel, počul alebo zvetril.
Aj keď ruja, srnčia láska otupí opatrnosť srnca, ale nie až v takej miere, aby sa priblížil k svojmu najväčšiemu nepriateľovi, keď už sa dozvedel o jeho prítomnosti.
Po príchode na vytypované miesto vábenia je dobre 10-15 minút v tichosti vyčkať, až potom začať s vábením.
Pri výbere miesta na vábenie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že zver nie rada vychádza na celkom otvorené miesta, bez najmenšieho krytu. V ojedinelých prípadoch, skôr výnimočne, na vrchole ruje môže srnec prejsť aj cez otvorené pole, ale to je zriedka.
Miesto na vábenie nám musí poskytnúť čo najlepší kryt, ale zároveň aj vynikajúci výhľad.
Zásadne my musíme zbadať prichádzajúceho srnca skôr, ako on nás, v opačnom prípade sme súboj už prehrali. Miesto vábenia vyberieme vždy ďalej od húštín / 50-100 m /, od neprehľadných mladín, lebo v husto zarastenom poraste aj keď nám srnec priskočí veľmi blízko, nemáme šancu ho uvidieť, a veľakrát v tichosti aj srnec odíde bez toho, aby sme jeho prítomnosť vôbec zaregistrovali.
Vábiť môžeme aj z vysokého posedu, aj keď tieto miesta nie sú na vábenie najvhodnejšie.
Vždy je lepšie vábiť zo zemi, určite budeme úspešnejší, ako z posedu. Pravda, náročnosť vábenia zo zemi je oveľa väčšia, už len preto, lebo na vysokom posede zlý vietor nám skaziť nič nemôže, naproti tomu pri vábení zo zemi nepriaznivý vietor sa stane okamžitým našim zradcom, a naše snaženie bude márne.

Ako dlho by sme mali zotrvať na jednom mieste?
Ak vábime v cudzom, v neznámom revíri a neposkytnú nám informácie o srnčej zveri, hlavne o ich obľúbených miestach, treba vydržať 30-40 minút na jednom mieste a s rôznymi hlasmi srnčej zveri, snažiť sa privábiť srnca.
Iná je situácia, keď vábime na dobre známom mieste a naše volanie je adresované známemu, už skorej prečítanému srncovi. V takom prípade musíme niekedy aj viac hodín zotrvať na tom istom mieste, pokiaľ sa nám podarí nášho starého známeho prilákať a uvidieť.
Vrcholným výkonom vábiča je také úspešné privábenie a ulovenie konkrétneho srnca, málokedy sa podarí taký husársky kúsok, málokedy pripíname zálomok po takomto vzrušujúcom súboji k nášmu poľovníckemu klobúku.

Ako reagujú srnce na vábenie?
Nie je celkom pravda, že mladšieho srnca ľahko privábime a starého zase ťažko. Pri vábení robíme rozdiely skôr medzi slabším srncom a silnejším srncom, v tomto prípade vek jedinca nehrá takú dôležitú úlohu. Je logické, že silný srnec je zriedkakedy bez srny, zase slabému srncovi získať a udržať srnu je veľakrát neriešiteľným problémom. Ďalej už odpoveď je jednoduchá: srnca bez srny vždy ľahšie oklameme, ako srnca so srnou alebo prípadne so srnami. Platí teda, že privábiť silného srnca je ťažké , bez ohľadu na to či je trojročný alebo sedemročný.
Okamžité, bleskové priskočenie slabšieho srnca je pravdou len dovtedy, pokým pri takej príležitosti, náš slabší srnec nenarazí na silnejšieho soka, ktorý ho poriadne vyplatí. Po tejto lekcií slabší srnec sa stane opatrnejším a keď v budúcnosti počuje vábivé pískanie rujnej srny, už nebude na to ihneď utekať, ale radšej pre istotu vyčkáva, nechá čas a priestor pre prípadného silnejšieho ženícha. Keď ani po dlhšom čase sa neobjaví iný srnec na vábivé pískanie, až potom prichádza opatrne, pomaly na miesto zvukových prejavov.

AKÉ HLASY POUŽÍVAME NA VÁBENIE SRNCOV?
Jedná sa o vábivé pískanie rujnej srny, o skočné pískanie srny, o vrieskanie srny, o náreku srnčej zveri, o privolávacie pískanie srnčaťa a o plač srnčaťa.

Vábivé pískanie rujnej srny
Vábivé pískanie rujnej srny, používa väčšina vábiacich poľovníkov na vábenie srncov v ruji, je to najznámejší hlas, ale nie vždy najúčinnejší. Veľa poľovníkov si mýli tento hlas s hlasom srnčaťa, ktorý je vyšší, tenší zvukový prejav, skoro až s kovovým znením.
Vidím to priamo aj u mojich zákazníkov na rôznych poľovníckych podujatiach, ktorým keď predvediem vábničku s hlasom rujnej srny / dobre naladenú, tisícky poľovníkov v Európe vábia mimoriadne úspešne presne takto naladeným hlasom / hneď na to reagujú s tým, že predvedený hlas je príliš hlboký. V momente keď predvediem hlas srnčaťa, s úsmevom znie: "to je ono, to je hlas srny", pritom pískam hlas srnčaťa. Keď týmto hlasom budeme vábiť namiesto srncov, budú nám chodiť srny na vábenie, za predpokladu, že volíme správny rytmus tónov.
Ďalšou chybou je, že niektorí poľovníci vábia veľmi potichu, ako to robili vábiči v minulosti, naši predkovia. Oni si to mohli dovoliť v nehlučnom svete, my si to dovoliť nemôžeme, v dobe, keď na cestách jazdia milióny áut, v dobe neustáleho hluku, kedy už je ticho, pomaly nedostupnou vzácnosťou. Vábiť treba hlasnejšie, aby zver mala šancu počuť naše vábenie, na tom sa zhodnú aj najväčší odborníci vábenie srncov. Hlasnejším vábením pokaziť nič nemôžeme, za predpokladu, že nami napodobnené hlasy sú verné.
Vábivé pískanie rujnej srny slúži počas srnčej ruje nato, aby srna upozornila na seba srnca, týmto zvukovým prejavom dáva srncovi najavo, že je pripravená na zachovanie rodu.
Hlas rujnej srny v písomnej forme vyjadrujú slabiky "fi", "fie", dĺžka /časové trvanie/ zvuku ja cca tretina až polovica sekundy, jedná sa o krátky tón, ktorý srnec registruje do 200-300 metrov, za priaznivého počasia aj ďalej. Keď nami napodobňované hlasy sú verné, maximálne z takejto vzdialenosti môžeme očakávať príchod srnca, ktorý je momentálne bez srny. Srnec so srnou na vábivé pískanie rujnej srny reagovať nebude, šanca, že opustí svoju družku na tento hlas, je minimálna.
Pri napodobňovaní pískania rujnej srny je dôležitý rytmus vábenia, prestávky medzi jednotlivými tónmi. Pri kratších tónoch /"fi"/ odporúčam prerušenia trochu dlhšie, skoro dvoj sekundové, pri dlhších hlasoch /"fie"/ zase kratšie, približne sekundové.
V jednej sérií použime 3 až 8 tónov, medzi sériami robme pol minútové pozorovacie prestávky, počas ktorých sústreďme našu pozornosť na zistenie príchodu srnca. Pozorne počúvajme, či kroky srnca sa k nám nepribližujú / hlavne v lese /, s očami tiež veľmi dôkladne sledujme tie miesta, z ktorých očakávame príchod zveri. Pohyb obmedzme na minimum, pozorne, potichu sledujme okolie, niekedy aj ostatní obyvatelia lesa nám poskytnú cenné informácie so svojim správaním, prípadne aj so svojimi zvukovými prejavmi.
Dobrý zrak a sluch poľovníka sú veľmi dôležité a vo veľkej miere ovplyvnia úspešnosť vábenia.
Po 4-5tych sériách, keď ešte sa nám vždy srnec nehlásil, urobme 5 minútovú prestávku a potom pokračujeme vo vábení buď s predošlými hlasmi a sériami, alebo prejdime na iné hlasy srnčej zveri. Ak sa rozhodneme pre skočné pískanie srny, alebo pre vrieskanie srny, tieto hlasy môžeme použiť hneď po sériách s vábivým pískaním rujnej srny / jedno alebo druhé /, keď sa rozhodneme pre vábenie s hlasmi srnčaťa, naordinujeme 10-15 minút prestávky.
Z volajúceho hlasu srnčaťa môžeme hneď, bez prestávky prejsť na vábenie s plačom srnčaťa.

Hlasy srnčaťa
Hlasy srnčaťa už menej poľovníkov používa na vábenie srncov, aj keď v mnohých prípadoch môžeme byť veľmi úspešní s týmito hlasmi, hlavne v takých revíroch, kde je pomer pohlavia srnčej zveri posunutý v prospech samičiek. Úspešnosť týchto hlasov sa zakladá na silnom rodičovskom cítení sŕn, na silnom pute medzi srnou a srnčaťom a nie na srnčej láske, ako to je pri privolávacom, vábivom hlase rujnej srny.
Rytmus volajúceho hlasu srnčaťa je tiež 1-2 sekundový, samotný tón vyjadrujeme písmenami ako "pi" ,"piu", časové trvanie hlasu tretina až polovica sekundy. Počuteľnosť zvukového prejavu je 200-250 metrov, niekedy aj na väčšiu vzdialenosť.
Druhým hlasom srnčaťa je plač, vieme ju využiť okrem vábenia srncov aj na vábenie predátorov, ale aj na oklamanie starších diviakov. Tento hlas vydáva srnča vtedy, keď mu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, alebo počas útoku nejakej šelmy.
V písomnej forme tento hlas vyjadrujeme ako "pííééé", "pííééé", časové trvanie tónu približne tri štvrte až skoro jedna sekunda. Jedná sa o dlhšie hlasové prejavy, ktoré srnča v sérií vydáva bezprostredne za sebou, s minimálnymi prerušeniami, skoro nevnímateľnými. Tieto hlasy počuť minimálne na 500-600 metrov.
Na hlasy srnčaťa srny reagujú aj mimo obdobia ruje, ale vtedy to nemá význam napodobňovať, lebo srnce v tom čase sa nenachádzajú so srnami, zbytočne by sme ich len preháňali, vyrušovali.
Medzi zložitejšie a ťažšie osvojiteľné hlasy srnčej zveri patria: skočné pískanie srny, vrieskanie srny a srnčí nárek. Tieto hlasové prejavy sa skladajú z dvoch rozličných tónov, preto ich nazývame aj dvojhlasnými zvukovými prejavmi. Pomocou týchto hlasov, počas vábenia už oslovujeme hlavne silných srncov, slabšie kusy na tieto hlasy priskočia len zriedka, lebo zo skúsenosti vedia, kde tieto zvuky znejú, tam okrem srny sa nachádza aj iný srnec, pred ktorým majú patričný rešpekt.

Skočné pískanie
srna vydáva tesne pred aktom párenia, počas naháňačky so srncom, počas "kreslenia čertovských kruhov". Tento hlas vyjadruje ochotu srny na prijímanie srnca.
S písmenami hlas vyjadríme ako "fiia", "fiia", tóny sú mierne dlhšie a hlasnejšie , ako vábivé pískanie rujnej srny, v trvaní cca polovicu až tri štvrte sekundy.
Pre silného srnca, ktorý tieto zvukové prejavy registruje tento hlas jednoznačne prezradí prítomnosť iného srnca v teritóriu, a to zriedkakedy trpí, príde na miesto činu, a vyháňa votrelca zo svojho rajónu. Počuteľnosť skočného pískania 300-400 metrov, rytmus držíme pol až 1 sekundový, aj v dlhších sériách. Pozorovacie prestávky necháme asi minútové, lebo srnec prichádza niekedy aj z väčšej vzdialenosti.

Vrieskanie srny je odmietavý hlas srny, s ktorým dobiedzajúcemu srncovi dáva na vedomie, že nie je pripravená prijímať jeho dvorenie, buď preto, lebo nie je ešte rujná, alebo už je oplodnená s iným srncom. Vrieskanie je ďaleko počuteľný dvojhlas srny v písomnej podobe ako "fííííe" , "fíííe", v trvaní tónu tri štvrte až skoro jednej sekundy.
Hlasový dosah 600-700 metrov, rytmus vábenia s rôznymi 1-4 sekundovými prestávkami.
Vrieskanie srny je účinný hlas na privábenie silných, teritoriálnych srncov, najlepšie ho vieme napodobniť so špeciálnou ústnou vábničkou, určenou na imitovanie dvojhlasov srnčej zveri, klávesové vábce na tieto účely sú menej vhodné.

Srnčí nárek
je jediným hlasom, ktorý vydáva okrem srny aj srnec. Je to zvukový prejav strachu a úzkosti, väčšinou takto vyjadruje svoju bolesť poranená srnčia zver a je to najhlasnejším a najsilnejším zvukovým prejavom srncov a sŕn, na 800-900 metrov počuteľným.
Použitie srnčieho náreku na vábenie srncov vždy dôkladne uvážme, lebo tento hlas vo veľkej miere vyrušuje srnčiu zver. Tento hlas použime len vtedy, keď to je bezpodmienečne nutné, ojedinele, povedzme na oklamanie srnca škodníka, ktorý nám robí neplechu v revíri.
Vo väčšine prípadov tento hlas ani nepotrebujeme, lebo sme už boli úspešní s niektorým iným hlasom na vábenie srncov.
Keď aj napriek týmto odporúčaniam predsa sa rozhodneme pre použitie srnčieho náreku, urobme to nasledovne. Stačí v sérií 3-4 náreky, s 1-3 sekundovými prestávkami, medzi sériami dajme väčšiu pauzu, tak 2-3 minútovú. Po ukončení vábenia vždy ešte ostaňme 10-15 minút na mieste vábenia a v tichosti čakajme na možný príchod srnca. Nebuďme netrpezlivý, niekedy srnec potrebuje viac času, aby sa odhodlal reagovať na volanie srny.
Čím lepšie poznáme srnčiu populáciu v revíri, jej skladbu, veľkosť, ale hlavne obľúbené miesta, kde sa najviac zdržuje, tým máme väčšie šance na úspech.

Niekoľko myšlienok o nástrojoch vábenia, o vábničkách.
Podľa mojich skúseností, vysoko úspešné vábenie v žiadnom prípade nemôžeme zakladať na steble trávy alebo na listoch stromov. K tomu, aby sme vedeli využiť všetky možnosti vábenia srncov v danom čase, na danom mieste, potrebujeme dobre naladené vábničky, s vernými hlasmi. Tieto nástroje pri každom jednom použití musia produkovať také tóny, aké od nich očakávame. V revíri počas vábenia srncov už nemôžeme skúšať, prelaďovať, na to sme mali čas a miesto doma, na miesto vábenia musíme prísť pripravení a vystrojení, len vtedy môžeme očakávať dobré výsledky, v podobe viacerých úspešne privábených srncov.
Na druhej strane, aj keď sme urobili všetko preto, aby sme boli úspešný, vieme verne napodobniť všetky potrebné hlasy, dodržíme všetky zásady vábenia srncov, ani tak nečakajme na každé naše písknutie priskakujúcich srncov. Z rôznych s nami neovplyvniteľných príčin, niekedy srnec jednoducho nepríde, a dôvod neúspechu darmo by sme aj hladali.
Neúspech nesmie nás odradiť, trpezlivo pokračujme v načatej ceste a skôr či neskôr výsledky sa dostavia, v podobe pekných poľovníckych zážitkov.
Na záver som nechal snáď to najdôležitejšie, nás poľovníkov, ktorí sa venujeme vábeniu.
Keď sme už dokonale osvojili všetky teoretické a praktické vedomosti na poli vábenia, ešte nám vždy niečo môže chýbať, okrem loveckého šťastia.
Trpezlivosť, obozretnosť, vytrvalosť, šikovnosť, opatrnosť, pozornosť, rozvážnosť, dobrý zrak a dobrý sluch, to sú tie veci, ktoré nám v poľovníckom batohu nesmú chýbať, ak chceme rytiersky súboj so srncom vyhrať.
Vo vábení totiž darmo by sme chceli nasilu vynútiť úspech, vo vábení úspech si musíme zaslúžiť. Práve v tomto Vám prajem patričnú odhodlanosť, aby každí z nás sa obohatil presne toľkou krásou vábenia srncov, koľko si zaslúži!

Ing Karol MIHÁLKO
Hontianska Vrbica

vychází v 5:14 a zapadá v 20:58 vychází v 23:21 a zapadá v 9:38 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...