Časopis Myslivost

Květen / 2006

Levické poľovnícke dni

Myslivost 5/2006, str. 64  Ing. Jozef Herz, PhD.
Už po jedenásty krát sa konali v dňoch 18.- 26. 3. 2006 v Leviciach levické poľovnícke dni. Najvyšší záujem zo strany poľovníkov bol sústredený na sobotu 25. marca, kedy sa konal odborný seminár na tému „ Životné prostredie a poľovníctvo“. Na seminár sa prihlásilo vyše 400 účastníkov a to nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Slávnostného otvorenia sa zúčastnil aj minister pôdohospodárstva Zsold Šimon.



Z jednotlivých prednesených referátov vyberáme:
Zvyšovanie úživnosti lesných poľovných revírov, bol názov prvého referátu autorov Jozef Konôpka, Pavel Hell, Peter Kaštier a Jozef Bučko. Autori z hľadiska existenčných podmienok , najmä úživnosti lesa pre jednotlivé druhy raticovej zveri vytvorili " ekologickú mriežku". Tá syntetizuje 8 vegetačných stupňov, rozdelených podľa pôdneho prostredia na kyslé minerálne chudobné pôdy, živné plne vyvinuté pôdy, nitrofilné, nevyvinuté pôdy (sutiny a značne kamenisté hnedozeme) a pôdy zvláštneho rázu silne štrkovité na vápencových horninách. V tejto mriežke uvádzajú optimálne podmienky pre jednotlivé druhy, do ktorých sa zaraďuje I. a II. akosťová trieda, suboptimálne podmienky pre III. a IV. akosťovú triedu. Tretiu skupinu tvoria pesimálne podmienky v ktorých sa ešte zver vyskytuje.
Z hľadiska existenčných pomerov, úživnosti lesného prostredia na Slovensku sú najvhodnejšie pre chov jelenej zveri. V náväznosti na ekologické podmienky vykonali aj poľovnícku rajonizáciu poľovných oblastí. Z celkovej výmery poľovnej plochy na jelenie oblasti pripadá 2,3 mil. ha , pre srnčiu zver 1,1 mil. ha a pre malú zver 1,0 mil. ha. V rámci týchto oblastí vytvorili poľovné lokality pre danieliu zver o výmere 280 tis ha a pre muflóniu zver 160 tis. ha.
Úživnosť v lesných revíroch možno zlepšiť rekultiváciou trvalých trávnych porastov bezorebnou sejbou. Na pokusných plochách osiatych miešankami došlo k výraznému zlepšeniu kvality trávnych porastov . Ďateľoviny a širokolisté byliny dosiahli vyššiu produkciu biomasy.
Lesníckymi opatreniami, ako vytváraním zmiešaných porastov z pôvodného genofondu drevín, ako aj primeraním zastúpením melioračných a prípravných drevín. Zásady výchovy a obnovy lesa by sa mali usmerniť tak, aby sa úživnosť poľovných revírov zvyšovala a škody zverou znižovali.
Súčasný stav a možnosti ekologizácie životného prostrediav agrárnej krajine bol referát autorov Jaroslav Slamečka, Pavel Hell, Jozef Gašparík a Matúš Rajský. Autori konštatovali, že prvým intenzifikačným faktorom v poľnohospodárstve, ktorý zdecimoval predovšetkým početnosť jarabíc a na druhej strane umožnil nárastu poľnej srnčej zveri, ako aj jelenej a diviačej zveri bolo vytvorenie veľkoplošného hospodárstva a hospodársko technickou úpravou pôdy, kedy sa rozorali státisíce kilometrov medzí a likvidovala sa trvalá zeleň.
Pre zlepšenie životného prostredia pre zver v agrárnej krajine doporučujú revitalizáciu existujúcej trvalej zelene a popri nej vytvorenie pastevných pásov pre zver. Vysádzanie nových remízok a vetrolamov. Zriaďovanie políčok pre zajačiu, srnčiu a pernatú zver.
Z hľadiska rastlinnej výroby doporučujú na zlepšenie životného prostredia poľovnej zveri zavádzať bezorbové technológie, ponechávať na okrajoch veľkých honov, ktoré by nemali byť väčšie ako 30 - 35 ha ekologické pásy. Ďalej navrhujú pestovanie medziplodín a znižovať množstvo aplikovaných agrochemikálií. Zlepšování životního prosředí vodní pernaté zvěře. Referát na tému predniesol Pavel Forejtek. Konštatoval, že nástup vedecko technickej revolúcie do poľnohospodárskej a lesníckej činnosti dokázal v priebehu veľmi krátkej doby výrazne zmeniť stanovištné podmienky najmä v podhorských a nížinných lokalitách, kde v záujme zvyšovania rozlohy ornej pôdy boli odvodňované a meliorované tisícky hektárov lesných porastov, lúk a pasienkov ako aj polí, predovšetkým z nich odviesť vodu. Podobne z meandrujúcich tokov s druhove bohatými porastami, sa stali zmenené na vymedzené kanále ohradené hrádzami. Likvidácia mokradí a vodných biotopov v krajine zo sebou zákonite priniesla pokles početnosti vodnej pernatej zveri. V dôsledku intenzívneho chovu rýb poklesli stavy tejto zveri aj na umelých vodných nádržiach.
Pre zlepšenie súčasnej situácie navrhuje predovšetkým ochranu pôvodných tokov, vodných nádrží a mokradí. Cieľom ochranných opatrení proti devastácii rybničných biotopov chovom rýb je nájsť prijateľné riešenie medzi hospodárskymi záujmami vlastníkov a užívateľov rybníkov a ochrany prírody. V rámci Európskeho spoločenstva existujú veľké možnosti dotačných titulov, ktoré sa ochranou a tvorbou životného prostredia zaoberajú.
Dostatočná reprodukcia vodnej pernatej zveri, ako základný predpoklad existencie populácií môže prebiehať len v lokalitách, ktoré spĺňajú minimálne základné životné požiadavky, ako je dostatok hniezdnych a kritových možností a súčasne sú i zdrojom dostatočného množstva prirodzenej potravy pre žijúcu populáciu v danej lokalite.
Opatrenia na zlepšenie životného prostredia malej zveri v Maďarsku, bol názov referátu ktorý predniesol Sándor Faragó. Nové usporiadanie krajiny v minulom storočí spôsobilo zánik tých daností, ktoré boli charakteristické pre "zlatý vek" obhospodarovania malej zveri.
Bolo to predovšetkým maloplošné hospodárenie, široké druhové poľnohospodárskych plodín, remízky a malé poľné lesíky a extenzívne výrobné technológie. Napriek snahám eliminovať straty najmä u pernatej zveri vypúšťaným umelo odchovanou zverou, tieto nedisponovali potrebnou adaptabilitou a nevládali odolávať tlaku agrárneho životného prostredia, ktoré neboli schopné tolerovať ich diví predkovia.
Od roku 2002 je v Maďarsku zavedený národný program ochrany agrárneho prostredia, z ktorého fondov sa podporuje zavádzanie výrobných spôsobov šetriacich životné prostredie. V uvedenom roku mali k dispozícii 2,2 mld. Ft, ktoré stačili na podporu 2238 záujemcov a 130 000 ha pôdy. V roku 2005 podporu obdržalo už 10 000 poľnohospodárov, ktorí obhospodarujú 1,086 mil. ha pôdy.
Program ktorý realizujeme znamená určité garancie na zachovanie trvalej udržateľnosti malej zveri. Okrem nej sa zlepšia podmienky aj pre tie druhy chránených rastlín a živočíchov, ktoré s ňou koexistujú.
Starostlivosť o životné prostredie zveri v revíroch Lesov SR. Referát autorov Ján Štefánik, Peter Kuric a Marcel Lehocký, delil starostlivosť o životné prostredie zveri a zlepšovanie jeho úživnosti pre zver v revíroch Lesov SR rozdelili na tri základné zložky. Prvou je obhospodarovanie lesných porastov, ktoré je základnou a najdôležitejšou hospodárskou činnosťou štátneho podniku Lesy SR. Druhou zložkou je drevinové zloženie, ktoré má podstatný vplyv na úživnosť lesného prostredia zveri. V lesoch na Slovensku sa zachovalo priaznivé a vo veľkej miere pôvodné zastúpenie drevín. Treťou zložkou sú škody spôsobené zverou na lesných porastoch, ktoré sú rovnako dôležitým faktorom lesníckeho hospodárenia a ukazovateľom vzťahov medzi zverou a jej lesným prostredím. Konštatovali, že prípadov cieleného a správneho zakladania ohryzových plôch, založeného na výsadbe vhodných drevín a ich obnovy tak, aby produkovali čo najviac vhodnej biomasy na ohryz je veľmi málo.
Lesy svojou lesohospodárskou činnosťou vo významnej miere ovplyvňujú a formujú životné prostredie zveri, aj keď to nie je prvoradým cieľom lesohospodárskych opatrení. Treba zosúladiť záujmy lesného hospodársva a poľovníctva tak, aby sa dosiahli únosné početné stavy zveri.
Lúčky a políčka pre zver a ich obhospodarovanie. Autori Pavel Hell, Jaroslav Slamečka a Jozef Gašparík týmto príspevkom naviazali na predchádzajúci referát. Sú presvedčení, že výrobné podmienky na lúčkach a políčkach pre zver sú oveľa ťažšie a náročnejšie ako v bežnej poľnohospodárskej výrobe, nakoľko aj úrody sú nižšie ako z bežných poľnohospodárskych pôd a náklady zasa vyššie. Z toho dôvodu doporučujú tieto plochy predovšetkým ako priamu potravu a úkryt pre zver, najmä v zimnom období.
V pôvodných krajinách EÚ je z riadneho obhospodarovania vyňatých až do 11 % poľnohospodárskej pôdy, za jej nevyužívanie dostávajú vlastníci primeranú finančnú náhradu. Tieto plochy môžu zostať neobrobené ako tzv. čierny úhor, alebo sa na nej pestujú plodiny pre potreby zveri tzv. zelený ekologický úhor.
V ďalšej časti referátu sú odporúčania pri zakladaní a obhospodarovaní lúčok a políčok pre jednotlivé druhy zveri ako aj receptúry ďatelinotrávnych miešaniek pre rôzne stanovištia ako aj popis niektorých špeciálnych rastlín na políčka pre zver.
Manažment biotopov v agrárnej krajina Rakúska, autora Paula Weissa, bol názov ďalšieho referátu. Z neho vyplýva, že v tejto krajine majú vypracovaný program pre ekologické poľnohospodárstvo na ktorý ročne vynakladajú 1 mld. EUR. Peniaze sú využívané na úhory, na podporu biopoľnohospodárstva najmä pri zbere krmovín a na zlepšovanie životného prostredia pomocou sójových pásov.
Poľovníctvo a NATURA 2000 šance a riziká, tak nazval svoj príspevok Kai-Uwe Wollscheid , pracovník CIC z Budakeszi v Maďarsku. Politika ochrany prírody v EÚ chce zlepšiť stav významných životných prostredí, alebo aspoň ich intaktne dlhodobo zachovať. To sa má dosiahnuť pomocou siete chránených území, zasahujúcej do všetkých štátov EÚ. NATURA 2000, táto celoeurópska sieť mimoriadne chránených území zahrňuje prírodné typy životného prostredia definovaného v smerniciach ochrany vtákov ako aj životné prostredie určitých druhov voľne žijúcich zvierat. Neexistuje však vôbec žiadny dôvod na to, aby sa na týchto územiach nevykonávalo právo poľovníctva. Právo rozhodnúť o tom, či na takomto území sa môže vykonávať právo poľovníctva, je výlučne v kompetencii príslušného štátu.
Poľovníkom nemôže postačovať, aby boli v " natúrovských" územiach len trpenými hosťami. Trvalo udržateľné využívanie týchto území sa musí stať uznávanou súčasťou ich manažmentu. Práve tieto územia môžu byť dôvodom k tomu, aby sa úloha trvalo udržateľného poľovníctva silnejšie ako doteraz dostala do pozornosti verejnosti.
Poľovníctvo NATURA 2000 na Slovensku, autori Daniel Baláž a Andrej Saxa, aj keď v úvode svojho referátu hovoria o tom, že široká poľovnícka verejnosť vníma ciele sústavy NATURA 2000 protikladne so svojou činnosťou a že Federácia Poľovníckych zväzov Európy - FACE, naopak vo svojej pozícii víta zavedenie siete chránených území, ktoré prispejú k zachovaniu biodiverzity v Európe. Vyzýva všetky zainteresované strany poľovníctva, aby sa do projektu aktívne zapojili.
Na druhej strane autori kritizujú niektoré poľovnícke aktivity spojené napríklad s chovom nepôvodných druhov našej fauny ( bažant, muflón, daniel ), alebo lovom veľkých šeliem, nie sú v súlade s cieľmi sústavy NATURA 2000, preto by tieto aktivity mali byť usmernené v závislosti od predmetu ochrany tohto územia.
Vtáčia chrípka a pernatá zver. Autor Jozef Bíreš. Zaznamenaná prítomnosť vírusu vtáčej chrípky u voľne žijúceho vtáctva na Slovensku má výrazný negatívny dopad aj na výkon práva poľovníctva, najmä na umelé chovy pernatej zveri, ako aj na lov vtákov, ktorý je v prípade nutnosti zakázaný. Poľovníci musia byť pri manipulácii, či už so živou zverou, alebo zastrelenou veľmi opatrní a dôsledne dodržiavať zásady osobnej hygieny a prevencie. Musia byť nápomocní pri evidovaní a nahlasovaní prípadných nálezov uhynutých vtákov.
Vplyv prikrmovania zveri na jej životné prostredie. Autori Miroslav Vodňanský, Matúš Rajský, Jaroslav Slamečka, Pavel Hell a Jozef Gašparík. Na dvoch pokusných skupinách srnčej zveri od decembra do marca sledovali vplyv podávania lúčneho a lucernového sena a granulovaného krmiva, na príjem listnatých drevín. Pri lúčnom sene bol celkový podiel listnatých drevín z celkového príjmu potravy až 98,8 % predovšetkým vŕby bielej Salix Alba. V druhej skupine bol príjem listnatých drevín len 28,8 %.
U jelenej zveri pri podávaní lúčneho sena počas celého dňa bol ohryz viac ako o 50 % nižší ako pri jeho podávaní len v noci. V 2. skupine, kde bola podávaná okrem sena aj senáž, bol ohryz pri podávaní krmív iba v noci ešte evidentný. Zanedbateľný bol v 3. skupine ktorú kŕmili senom a kukuričnou silážou a úplne minimálny bol v 4. skupine ktorej okrem sena a siláže pridávali aj ovos.
Problematika životného prostredia zveri na východnom Slovensku. Autor i Juraj Ciberej, Gabriel Kováč a Ivo Breyl. Sa zaoberali monitoringom vonkajšieho a vnútorného prostredia zveri z niektorých oblastí východného Slovenska predovšetkým vo zverniciach, kde nemá zver plnú možnosť výberu vhodnej potravy. Z toho dôvodu je potrebné monitorovať makro a mikroprvky v krvi. Na základe týchto výsledkov je možné stanoviť optimálne prikrmovanie pre fyziologickú činnosť orgánov a správnu konverziu živín.
Aktuálne riešenie problematiky kormorána veľkého v podmiekach Slovenského rybárskeho zväzu. Autori Boris Chládecký a Tibor Krajč. Táto prednáška aj keď sa priamo netýka poľovníctva, nakoľko kormorán veľký nepatrí medzi poľovnú zver, je veľmi aktuálnym problémom, nielen na Slovensku ale aj v okolitých štátoch. V zimnom období 2004/2005 viac ako 8 tisíc kormoránov skonzumovalo približne 225 ton rýb v celkovej hodnote vyše 11 mil. korún. Pre rok 2006 dostal Slovenský rybársky zväz od MŽP SR výnimku na usmrtenie 600 jedincov kormorána veľkého na presne vymedzených lokalitách. Ich odlov mali vykonávať poľovnícke organizácie. Avšak odlov sa vzhľadom na výskyt vtáčej chrípky pozastavením odstrelu pernatej zveri MP SR nemohol uskutočniť.
Na záver možno konštatovať, že na tomto podujatí, ktoré čoraz viac presahuje rámec Slovenska, majú účastníci možnosť sa nielen stretnúť a vypočuť si zaujímavé prednášky, ale aj možnosť nadviazať nové kontakty na výmenu skúseností v našej záujmovej sfére.

vychází v 7:51 a zapadá v 15:58 vychází v 18:13 a zapadá v 9:53 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...