Časopis Myslivost

Květen / 2007

Levické poľovnícke dni

Myslivost 5/2007, str. 14  Ing. Jozef HERZ, PhD.
Už po 12 krát sa v Leviciach konali Poľovnícke dni. Ich program je vždy bohatý a pestrý. Začína sa chovateľskou prehliadkou trofejí ulovených v okrese Levice. Ďalej sú to súťaže detí vo výtvarnom prejave, kde sa ich zapojilo takmer 400 z 27 škôl. Porota taktiež ocenila v troch kategóriách aj literárne práce detí zameraných na poľovníctvo a prírodu. Už pravidelne tu medzinárodná komisia CIC hodnotí prinesené trofeje, ktoré dosahujú ohodnotenie na zlatú medailu, prípadne ktoré ašpirujú na svetový rekord. Jednou z hlavných akcií bol aj Festival videofilmov Levice - Hubertlov 2007. V tomto roku sa už konal 12 ročník tejto súťaže. Celkove bolo prihlásených 29 filmov z Českej republiky, Maďarska, Srbska a Slovenska. Filmy boli rozdelené do troch kategórií a to Dokumentárne. V tejto kategórii zvíťazil film Dr. Jiřího Olejníka Ohrozené druhy – hľadanie krajiny. V kategórii náučno metodických filmov zvíťazil film Doc. Dany Šubovej Prežije kamzík? V kategórii príroda a zver si odniesol prvenstvo film Ing. Jána Poláčka Medvede na Poľane, ktorý sa stal aj absolútnym víťazom festivalu

O tom, že medvede na Poľane skutočne žijú sa mohli presvedčiť zahraniční účastníci tohto podujatia, ktorí na pozvanie Lesov SR v piatok 23. 3. navštívili najväčšiu vyhasnutú sopku v strednej Európe, Poľanu. O Poľane bolo podrobne písané (Myslivost 7/2005). Napriek nepriazni počasia dažďa so snehom si účastníci prezreli niektoré poľovnícke zariadenia, kde pri válovci s ovsom, bolo vidieť okrem stôp jelenej zveri aj stopu statného medveďa. Pracovníci Lesov SR oboznámili prítomných nielen s Poľanou, ale aj celkovým riadením poľovníctva v tejto štátnej inštitúcii. Účastníci si prezreli aj sídlo Lesov SR v Banskej Bystrici a v poludňajších hodinách navštívili Topoľčianky.
Oblastný lesný závod Topoľčianky obhospodaruje poľovné revíry v celkovej výmere 19 417 ha nachádzajúce sa v lesných komplexoch pohorí Tríbeč a Pohronský Inovec. Veľká zvernica bola založená v roku 1903 a svojou výmerou 11 131 ha patrí medzi najväčšie v Európe. Ďalších 8286 ha tvoria poľovné revíry Malá zvernica, Tríbeč, Pohronský Inovec a Voštín. Vo zverniciach je najrozšírenejšia jelenia zver, muflonia, diviačia, srnčia a danielia zver.
V roku 1958 tu bola založená zubria zvernica. Jej poslaním je prispieť k záchrane zubra hôrneho pred vyhynutím. Zubor je najväčší európsky cicavec, ktorý dosahuje uctihodné rozmery. Je takmer až 3 m dlhý a 2 metre vysoký. Dospelý samec dosahuje hmotnosť až 1500 kg. V čase jej vzniku žilo na svete len 150 jedincov tohto druhu. Súčasná zubria zvernica má rozlohu 140 ha. Počas existencie zvernice tu bolo odchovaných už viac ako 120 jedincov zubra hôrneho. Jedince zo zvernice boli dodávané do zoologických záhrad, parkov, ale aj do voľnej prírody.

V sobotu 24. 3. sa zišlo v kultúrnom dome v Leviciach takmer 500 účastníkov, aby si nielen prezreli trofeje, ale aj vypočuli prednášky na tému Svetové poľovníctvo a poľovnícky turizmus.
V úvodnom referáte Poľovníctvo na Slovensku v roku 2007 Leopold Dugovič, riaditeľ odboru štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva MP SR okrem iného uviedol: Na Slovensku je 1806 poľovných revírov o celkovej výmere 4 436 461 ha. Najväčšiu výmeru 3 082 350 ha obhospodarujú poľovnícke združenia, ktoré majú v nájme 1356 poľovných revírov. Lesy SR obhospodarujú 136 revírov o výmere 515 695 ha. Ďalších 226 revírov o výmere 494 463 ha obhospodarujú iné subjekty a zvyšok 88 revírov s výmerou 343 945 ha obhospodarujú štátne organizácie a neštátne subjekty. V rámci všetkých poľovných revírov je 23 samostatných zverníc a 16 bažantníc. Na výkone práva poľovníctva sa podieľa 36 581 poľovníkov z celkového počtu vyše 55 000 držiteľov poľovných lístkov.
Slovenské poľovníctvo nespočíva len na národnej legislatíve. Po vstupe do Európskej únie preniesla niektoré právomoci na jednotlivé inštitúcie Európskeho spoločenstva a ich orgány, ktoré sú súborom právnych aktov a noriem troch európskych spoločenstiev. Tieto právne akty sa všeobecne považujú za typické právne akty sekundárneho práva.
Hlavnou úlohou Ministerstva pôdohospodárstva SR pre rok 2007 na úseku poľovníctva je v zmysle rozpracovaného programového vyhlásenia vlády SR príprava nového zákona o poľovníctve. Snahou ministerstva je predloženie takého návrhu zákona, ktorý by nadviazal na bohaté poľovnícke tradície a pozitíva poľovníctva na Slovensku, reagoval na rozdrobenosť vlastníctva k pozemkom, zjednodušil by uznávanie poľovných revírov a schvaľovanie zmlúv o postúpení práva poľovníctva. Mal by eliminovať komerčné vzťahy v poľovníctve a predovšetkým zabezpečiť jeho ďalší rozvoj.
Poľovnícky turizmus a ochrana prírody, bol názov prednášky kolektívu autorov Pavel Hell, Ján Mizerák, Peter Urban a Jaroslav Slamečka. Tí konštatovali, že poľovnícky turizmus sa neorganizovane a nekontrolovane začal realizovať už v XIX. storočí. V tom období šľachta začala navštevovať predovšetkým Afriku za účelom lovu exotickej zveri. Ochrana prírody v poľovníckom turizme sa začala prejavovať už v roku 1934, kedy bola založená Asociácia východoafrických poľovníkov z povolania. Organizovaný a kontrolovaný poľovnícky turizmus vykonávaný trvalo udržateľným spôsobom nie je v rozpore s ochranou prírody a zachovaním biodiverzity, ale významne ich podporuje.
Sú presvedčení, že výkon práva poľovníctva je aj teraz v 21. storočí nielen prípustný, ale dokonca potrebný, samozrejme ak sa robí trvalo udržateľným spôsobom, ekologicky, s ohľadom na zachovanie biodiverzity a ochranu zvierat, bez zbytočného trýznenia. Ak však poľovnícky turista loví zver neeticky alebo dokonca ilegálne, často aj korupčným spôsobom, je to neakceptovateľné. To totiž narúša zásady ochrany prírody, poškodzuje ekonomiku legálneho poľovníckeho turizmu a kazí dobré meno poľovníkov. Ak sa niektoré druhy úplne chránia, môže sa stať, že sa natoľko premnožia, že ničia životné prostredie. Napríklad medvede, ak sa nebudú loviť, nielen znemožnia poľovnícky manažment raticovej zveri, ale okrem toho by spôsobovali aj absolútne neúnosné škody v živočíšnej výrobe a ohrozovali by človeka.
Poľovnícky turizmus z pohľadu C.I.C. bol názov prednášky Kai Uwe Wollscheida a Kolja Zimmermanna. Konštatovali, že poľovnícky turizmus má národohospodársky význam a stúpajúcu tendenciu. Podľa údajov Svetovej turistickej organizácie v roku 1997 patril s 3 biliónmi USD k najväčším hospodárskym odvetviam na svete. Asi 4 mil. poľovníkov sú ochotní za účelom poľovníckych zážitkov vycestovať zo zdrojových do cieľových krajín.
Na základe požiadaviek poľovníckeho hosťa na druh zveri, ktorý chce loviť v príslušnej destinácii, požadovaného času, ktorý má k dispozícii, predstáv o spôsobe poľovania a o sile trofejí, ako aj o cenách, rozdeľujú poľovnícku turistiku do 4 základných typov a to: krátka poľovnícka cesta, poľovnícka cesta, kombinovaná poľovnícka cesta s rekreáciou a individuálna poľovnícka cesta.
CIC v roku 2006 spolu s partnermi z odborov turistického priemyslu, rozvojovej pomoci, výskumu zveri a poľovníckej praxe vytvorilo celosvetový "Program trvalo udržateľného poľovníckeho turizmu". Tento program si kladie za cieľ podrobne analyzovať trh poľovníckeho turizmu, identifikovať jeho problémy a vyvinúť zodpovedajúce medzinárodné štandardy pre trvalo udržateľné využívanie voľne žijúcej zveri pomocou poľovníckeho turizmu. Cieľom CIC je podpora takého poľovníckeho turizmu, ktorý bude prispievať k zachovaniu voľne žijúcej zveri a jej životného prostredia, bude prospešný ľuďom a tým zabezpečí aj trvalo udržateľné poľovníctvo.
Autori Jozef Minďáš, Ján Štefánik, Peter Kuric a Marcel Lehocký predniesli referát Poľovnícky turizmus v Š.P. Lesy SR. Prvý zahraniční poplatkoví hostia - poľovnícky turisti začali na Slovensko do revírov štátnych lesov prichádzať asi v polovici 60. rokov minulého storočia. Ich príchod zabezpečovali cestovné kancelárie Čedok a Tatratúr. Ďalšie podstatné priaznivejšie obdobie pre rozvoj poľovníckeho turizmu nastalo v rokoch 1990 až 2000. V súčasnosti poľovníctvo patrí medzi hlavné činnosti Lesov SR, š.p. Banská Bystrica. Prvým základným predpokladom pre organizovanie poľovníckej turistiky sú stabilné poľovné revíry a dlhodobé užívateľské vzťahy k nim, lebo len tak je možné vykonávať seriózny marketing poľovníckej turistiky a komunikáciu s hosťami. Poplatkový lov zveri v revíroch Lesov SR sa sústreďuje do vyšších vekových tried, kde je pri menšom počte ulovených jedincov najvyšší potenciál tržieb za ulovenú zver. V súčasnosti počet zahraničných a domácich poplatkových poľovníkov je takmer vyrovnaný. Najlepšou a najlacnejšou reklamou je to, keď poľovnícky hostia odchádzajú z našich revírov spokojní a pri odchode si zároveň objednávajú ďalšiu poľovnícku akciu v budúcom roku.
Svetové poľovníctvo - aktuálna situácia a problémy, bol názov referátu ktorý predniesol Gúnter Mensching, zástupca šéfredaktora časopisu Jagen Weltweit. Tento časopis je na trhu od roku 1990. Jeho súčasný náklad je 13 000 výtlačkov. Jeho odberateľmi sú solventnejší odberatelia. Podľa ich prepočtov až 120 000 nemeckých poľovníkov, čo je asi 1/3, poľovala v zahraničí. Medzi najžiadanejšie druhy zveri na ktoré v zahraničí poľujú sú tie, ktoré majú najužší vzťah k faune ich vlasti, ale tu už boli vyhubené alebo sú úplne chránené. Je to los, medveď, vlk, rys, kozorožec, ale aj jeleň lesný, nakoľko dobré jelenie revíry s touto zverou sú zriedkavé. Časopis za 16 rokov existencie priniesol reportáže zo 63 krajín v ktorých poukázali na všetky poľovnícke možnosti a spôsoby.
Poľovnícka turistika v Rusku, jej prínos pre ekonomiku poľovného hospodárstva a jeho vplyv na stav populácií poľovnej zveri. To bol názov referátu, ktorý si pripravili Vladislav Meľnikov a Vladimír Meľnikov. Poľovnícky turizmus sa začal reálne úspešne rozvíjať až koncom 90 rokov minulého storočia. V roku 2004 bolo prijatých takmer 4500 poľovníkov zo zahraničia. Aj keď prínos poľovníckeho turizmu pre ekonomiku poľovníctva poľovných hospodárstiev je značný, predsa len vďaka značnému počtu aj miestnych a cudzích poľovníkov je nedostatočný. V posledných rokoch sa stále viac rozširuje vnútroštátny poľovnícky turizmus. Mnohé poľovnícke hospodárstva sa už naň zamerali, pričom dosiahnu také isté tržby ako pri prijímaní poľovníckych hostí zo zahraničia. Ešte stále je tu veľa špecialistov, ktorí sa stavajú k poľovníckej turistike negatívne. Napríklad, že trofejová poľovačka môže negatívne vplývať na stav genofondu zveri. Zníženie početnosti stavov medveďa na Čukotke, nemá poľovnícky turizmus, ale intenzívne antropologické vplyvy na prírodné prostredie, hlavne rozvoj priemyslu, zmeny tradičného spôsobu života a v nemalej miere pytliactvo aj pomocou letectva. Taktiež nevidia príčinu, ktorá vedie k zákazu jarného lovu medveďov. Podstata nie je v tom, kedy poľujeme a v akej početnosti, ale hlavne v tom, ako realizujeme prijatý poriadok a dodržiavame limity lovu.
O význame poľovníckeho turizmu v Maďarsku referoval Ottó Feiszt Poľovné hospodárstvo súčasného organizovaného typu začalo v Maďarsku v období rokov 1870 - 1880. V roku 1872 bol vypracovaný a schválený prvý poľovnícky zákon moderného Maďarska. Zákon naviazal na právo poľovníctva na vlastníctvo k pôde, určil minimálnu veľkosť poľovného revíru a určil povinnosť poľovnícky využívať celú plochu štátu. Vlastníci veľkých pozemkov introdukovali do svojich revírov veľa zveri, najmä jeleňa lesného. Na začiatku XX. storočia sa v Maďarsku začali objavovať zahraniční poľovníci nielen ako poplatkoví hostia, ale aj ako prenajímatelia revírov. Zmeny nastali po II. svetovej vojne. Prvý zahraniční poľovníci z Nemecka a Rakúska prišli na jeleniu ruju do štátnych revírov v roku 1956. Vtedy sa začal vytvárať jeden poľovnícky systém zameraný na poľovnícky turizmus a poplatkový lov zveri, ktorý existuje aj v súčasnosti po viac ako 50 rokoch. Po roku 1990 okrem zahraničného poľovníckeho turizmu sa značne rozšíril počet a význam domácich poľovníckych turistov. Záujmy zahraničných poľovníckych turistov sú rozdielne podľa ich národnej príslušnosti. Nemecky hovoriaci turisti, ako aj hostia zo Škandinávie a Beneluxu sa zaujímajú o poľovanie na raticovú zver a hostia z oblasti stredomoria o malú zver. Aj keď v súčasnosti sa klientela rozširuje aj o poľovníkov z nových krajín EU nastáva veľká konkurencia na poľovníckom trhu v Európe a iných kontinentoch a pokles záujmu na našom trhu.
Marijan Grubešič, Davor Zec, Darko Beuk, Dunja Durinec a Antonija Biščan si pripravili referát Poľovnícky turizmus v Chorvátsku. Poľovnícky turizmus v tejto krajine má viac ako storočnú tradíciu. Z bohatej palety ponúk zveri na odstrel vynikajú predovšetkým niektoré revíri pre raticovú zver a medveďa. Z pernatej zveri dominuje bažant. Taktiež veľmi žiadané a atraktívne sú poľovačky na prepelice, jarabice, bahniaky a zvláštne na vysoko cenené sluky. Na poľovníckom turizme v Chorvátsku majú stále väčší podiel domáci poľovníci, zatiaľ čo podiel zahraničných poľovníkov klesá. Je to aj tým, že poľovnícky turizmus je v Chorvátsku konfrontovaný s celým radom problémov, ktoré sú predovšetkým legislatívnej ale aj organizačnej povahy.
Poznatky a skúsenosti poľovníckeho turistu. To bol referát Rudolfa Winkelmayera. Náruživému poľovníkovi sa čoskoro hranice jeho revíru ako aj druhy zveri stanú obmedzené. Z toho dôvodu hľadá možnosti poľovania v zahraničí. Poľovačka v zahraničí je lákavá, ale treba sa na ňu aj náležite pripraviť. Okrem výberu krajiny a druhu zveri, treba si zabezpečiť vhodnú obuv a odev a aj fyzicky sa pripraviť. Veľmi dôležitý je výber zbrane a kalibru. Tak ako sme zvyknutí doma aj vonku treba pri love zachovávať poľovnícku etiku. Poľovanie v zahraničí môže nevýslovne obohatiť život poľovníka. Treba však venovať pozornosť neustále sa meniacim rámcovým podmienkam, aby v nás nezostali na tento lov žiadne špatné spomienky.
Jozef Bíreš, Pavol Dubinský a Dušan Rajský v referáte Riziká poľovníckeho turizmu z pohľadu zdravia zvierat a človeka, poukazujú, že vo svete je viac ako 200 zoonóz, chorôb zvierat prenosných na človeka. Z toho dôvodu je potrebné pri poľovníckej turistike venovať pozornosť nielen výberu a príprave výzbroja a výstroja, ale predovšetkým ochrane svojho zdravia. Dôležité je poznať riziká infikovania v cieľovej krajine, kde budeme vo voľnej prírode vystavení klimatickým a environmentálnym vplyvom a riziku nakazenia pôvodcami chorôb.
Referát Výchova poľovníckych profesionálov na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene ako príspevok k rozvoju svetového poľovníctva a poľovníckeho turizmu, ktorého autormi sú Peter Garaj, Rudolf Kropil a Pavel Hell v podstate popisuje študijné plány v jednotlivých ročníkoch pri štúdiu odboru aplikovaná zoológia a poľovníctvo.
Marián Číž v záverečnom referáte Poľovnícke zvyky a kultúra vo svete a na Slovensku popisuje aktivity SPZ na úseku poľovníckej osvety od roku 1990 na Slovensku a o oceneniach, ktoré získal kolektívy a jednotlivci od medzinárodných poľovníckych organizácií.
V popoľudnajších hodinách Levické poľovnícke dni navštivil aj prezident SR Ivan Gašparovič.

vychází v 7:31 a zapadá v 17:58 vychází v 23:33 a zapadá v 14:57 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...