Časopis Myslivost

Listopad / 2007

Význam kvality krmív pre zver

Myslivost 11/2007, str. 42  Ing. Matúš RAJSKÝ, Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, Doc. Ing. Jaroslav SLAMEČKA, CSc.
Pri výbere krmív určených na zimné obdobie pre zver je veľmi dôležité dbať na ich kvalitu. V súčasnej poľovníckej praxi je hygiena krmív zatiaľ často podceňovaná. Na krmoviskách bývajú neraz predkladané zveri krmivá, ktoré z hľadiska kvality nie sú už vhodné pre konzumáciu domácich hospodárskych zvierat. Nekvalitné krmivá, ktoré sa v živočíšnej výrobe neskŕmia domácim zvieratám, nepredkladajme ani pre voľne žijúcu zver!


Dôvodom ich zdanlivo výhodného odberu od poľnohospodárov býva niekedy aj fakt, že sú určené na likvidáciu (chovateľ domácich zvierat si uvedomuje ich nevhodnosť) a preto sú poskytnuté často zadarmo, alebo za odvoz. Argument, že zver si "z toho" ešte niečo vyberie je prejavom nevhodného prístupu ku zveri a podceňovanie nebezpečenstva, ktoré môže z toho vyplývať. Príjem nekvalitných krmív zverou môže v skutočnosti viesť k poruchám trávenia a poškodeniu funkčnosti tráviaceho traktu, ale aj k ďalším vážnym zdravotným problémom vedúcim napr. pri samiciach k úmrtiu plodov a niekedy aj k úhynu samotných dospelých jedincov. Niekedy sa v praxi stretávame tiež s tým, že zveri je predkladaný aj nepredaný tovar (nahnitý) z veľkoskladov zeleniny a ovocia, ako aj odpad z potravinárskej výroby, a to rôzne keksy, čokoláda, oblátky, ktoré svojim živinovým zložením nezodpovedajú potrebám zveri. Tiež ich konzumácia vedie k spomínaným dietetickým poruchám.
Popri uvedenom riziku zdravotných problémov majú nekvalitné a skazené krmivá spravidla zníženú výživnú hodnotu a menšiu chuťovú atraktivitu, preto ich zver prijíma v menšom množstve v porovnaní s krmivami dobrej kvality. Popri ohrozovaní zdravia zveri (následne aj človeka ako konzumenta diviny) pri ich predkladaní vzniká aj nebezpečenstvo zvýšených škôd na lese, keďže hladná zver kompenzuje znížený príjem krmiva v dôsledku jeho zníženej atraktivity zvýšeným ohryzom drevín. Tento problém nastáva predovšetkým vtedy, ak bola zver doposiaľ navyknutá na pravidelne predkladané vhodné krmivo, a preto sa v okolí kŕmnych miest zdržuje aj vo väčšej hustote.

Kvalitu krmiva ovplyvňujú viaceré faktory. Pri sene sa podieľa na jeho výživnej hodnote napr. botanické zloženie porastu a vegetačné štádium, v ktorom bola kosba vykonaná. Lucernu a ďateliny kosíme pred tvorbou pukov a trávy pred plným metaním (pred tvorbou klasu), keď obsahujú podstatne viac bielkovín a menej vlákniny, ako po odkvitnutí, čiže sú podstatne výživnejšie a stráviteľnejšie. Významným aspektom pôsobiacim na kvalitu sena sú klimatické podmienky počas jeho prípravy. Počasie ovplyvňuje rýchlosť sušenia, rozkladné procesy, a tým množstvo zachovaných živín. Čím rýchlejšie napr. porast po skosení zaschne, tým menšie sú straty živín predýchaním, čiže spotrebou na samostravovanie rastliny po oddelení od koreňa, keďže fyziologické procesy nezanikajú v bunkách okamžite po kosbe. Príkladom môže byť pre ilustráciu zimný konárik zo stromu, ktorý po postavení do vázy s vodou vytvorí v priebehu niekoľkých dní lístky, čiže zásobné látky (živiny) odseknutá rastlina týmto spôsobom spotrebuje, ale len kým má k dispozícii vodu. Treba si uvedomiť, že už v optimálnych podmienkach pri suchom a teplom počasí predstavujú straty približne 15 - 20 % a úmerne so zhoršenými klimatickými faktormi v priebehu sušenia klesá ďalej aj nutričná hodnota (najmä straty ľahko stráviteľných zložiek), a to až do 40 - 60 % oproti hodnote v sušine pôvodného porastu. Stráviteľnosť (využiteľnosť) sena v závislosti od jeho kvality, podľa našich výsledkov, dokumentuje Graf 1. S poklesom stráviteľnosti zároveň klesá spravidla aj príjem samotného krmiva, a to v dôsledku nižšej chuťovej atraktívnosti. Denný príjem kvalitného sena jeleňou zverou je podľa našich sledovaní približne o 25-30 % vyšší ako u nekvalitného zmoknutého sena, pričom ak má zver k dispozícii iné chuťovo atraktívne krmivo (príp. dreviny), prestane nekvalitné seno prijímať úplne.
Hodnotený ako nekvalitný môže byť aj druh potravy v kŕmidlách z pohľadu odlišného druhu zveri. Napríklad lucernové a ďatelinové seno s nízkym zastúpením lístkov, to znamená s vyšším podielom hrubej vlákniny, môže byť stále ešte dobre využiteľné jeleňou, danieliou a mufloňou zverou, ale pre srnčiu zver, ktorá vyžaduje ľahšie stráviteľnú potravu, je nevhodné (nekvalitné).

Na kvalitu a zdravotnú nezávadnosť je potrebné dohliadať obzvlášť pri kŕmení silážovanými krmivami. Aj pri konzervovaní krmív silážovaním, podobne, ako pri sušení sena platí, že porast musí byť z hľadiska výživnej hodnoty skosený v optimálnom vegetačnom štádiu. Trávne porasty však majú v čase kosby podiel sušiny nízky a pre dobrý priebeh fermentačného procesu počas výroby siláže ich poľnohospodári nechávajú po kosbe zavädnúť, čiže zvýšiť podiel sušiny na 28 - 35 %. Pri kukuričnom poraste je dôležité, aby pri kosbe dosahoval podiel sušiny 30 - 33 % a hneď sa aj silážuje. Dĺžka rezanky siláže môže byť jedným z ukazovateľov kvality krmiva. Pri kukuričnej siláži by mala dosahovať do 1 - 1,5 cm a pri trávnych a lucernových silážiach do 4 cm. Posekanie porastu pred silážovaním urýchľuje rozvoj mliečnych baktérií, čiže priebeh samotného procesu silážovania. Krátka rezanka zároveň umožní lepšie utlačenie materiálu, a tým odstránenie vzduchu, v dôsledku prítomnosti ktorého dochádza k rozvoju mikroorganizmov znižujúcich kvalitu siláže. Preto je tiež potrebné zamedziť počas výroby siláže poškodeniu ochrannej fólie, či už na silážnej jame, alebo na balíkoch, ktoré sú často poľovníckou praxou využívané, keďže sú aj po prevoze (hmotnosť 400 - 600 kg) dlhodobo skladovateľné. Poľovníci musia ustrážiť ochranné obaly pri presunoch balíkov z poľnohospodárskeho podniku na miesto skladovania, príp. priamo do revíru a ak došlo k poškodeniu niektorých obalov, tak tieto siláže skrmujeme prednostne. Po prístupe vzduchu dochádza k tzv. druhotnej fermentácii, čiže k rozkladným procesom - k rastu kvasiniek a plesní. Dochádza tým nielen k poklesu výživnej hodnoty krmiva, ale aj k tvorbe látok ohrozujúcich zdravie (toxíny). Zároveň dochádza k zníženému príjmu takejto siláže zverou (Graf 2).
Silážované krmivá nemôžeme predkladať zveri jednorázovo na dlhšie obdobie. V závislosti od počasia už po niekoľkých dňoch sa stáva nevhodnou a postupne aj nebezpečnou pre zver. Medzi dominantné plesne siláží patrí podľa Sommera (2006) Penicillium roqueforti a Monascus ruber, ktoré produkujú látky negatívne pôsobiace na metabolizmus zveri, poškodzujúce obličky, dýchací systém a samozrejme tráviaci aparát - napr. brzdením rastu bachorovej mikroflóry, čoho následkom sa zhoršuje stráviteľnosť krmiva. Poruchy trávenia (napr. katary) môže spôsobovať aj skrmovanie zamrznutých okopanín (zemiaky, cukrová, kŕmna repa a pod.). Predkladanie repy vo veľkých množstvách na dlhšie obdobie prináša aj ďalšie negatíva (popri priamych dietetických poruchách vyplývajúcich z jej monodiétneho príjmu), a to po oteplení a rozmrznutí keď dochádza k rýchlemu kazeniu prijíma zver v takomto krmive aj toxické produkty rozkladu. V dôsledku nevhodného skladovania (vlhké prostredie, kolísanie teplôt), resp. vynášania veľkého množstva krmív do revíru, kde sú vystavené nepriaznivým klimatickým podmienkam, dochádza k znižovaniu kvality aj jadrových krmív. Znamená to teda, podobne, ako pri silážach kontamináciu mikroskopickými hubami, ak už neboli kontaminované z pôvodného prostredia (z nich ešte napr. Stachybotris atra, Aspergillus flavus, Fusarium sp.), a ich rast a zároveň produkciu mykotoxínov ovplyvnenú práve vlhkosťou a teplotnými pomermi. V súvislosti s príjmom krmiva obsahujúceho toxické produkty húb trpí najmä mladá zver, ale odolné nie sú v žiadnom prípade ani dospelé jedince. V závislosti od množstva prijatých toxínov, dochádza k zápalovým zmenám a krvácaninám na slizniciach tráviaceho traktu, ďalej k poškodeniu pečene a obličiek, ako aj k poruchám v tvorbe a zrážanlivosti krvi, a často je negatívne ovplyvnená aj činnosť reprodukčného ústrojenstva. Následkom môže byť porucha zdravotného stavu jedincov konzumujúcich nekvalitné krmivo, ktorá môže viesť k ich úhynu. Okrem toho dochádza k zníženej reprodukcii a zníženému hmotnostnému prírastku mláďat.

V experimentoch sa zameriavame do značnej miery na škody zverou. V jednom z nich sme sledovali priamy vplyv kvality siláží jednak na ich príjem zverou a zároveň na škody, ktoré zver spôsobuje obhryzom (Grafy 2, 3). Zimný obhryz smrekovej kôry sme sledovali pri dospelej jelenej zveri. Všetky skupiny zvierat mali siláž, lúčne seno, vodu a kôru k dispozícii adlibitne celý deň. Čo sa týka siláží - použili sme kukuričnú siláž nekvalitnú (dochádzalo v nej k sekundárnej fermentácii, pričom vo zvýšenej miere prebiehalo nepriaznivé maslové kvasenie, svedčilo o tom aj zmyslové hodnotenie siláže - pach bol hnilobný, farba tmavá, extrémne vysoké pH 7,74), ďalej kukuričnú siláž priemernej kvality (zvýšený obsah kyseliny maslovej, pH 4,22 na hranici akceptovateľnosti) a pre porovnanie aj kukuričnú siláž dobrej kvality (všetky ukazovatele v rámci limitu, pH 3,96) . Do experimentu sme zaradili aj trávne siláže, ktorých kvalitu sme posudzovali najmä z pohľadu rôzneho obsahu vlákniny. Trávna siláž nekvalitná obsahovala v sušine extrémne veľký podiel vlákniny (až 41 %) a nízky obsah N-látok, čo sa odrazilo aj na nízkom obsahu energie pre zver. Vyrobená bola z porastu zberaného až po odkvitnutí tráv. Druhá trávna siláž dosahovala priemernú kvalitu (obsah vlákniny 29 %). Pri jej výrobe sa zber porastu realizoval vo fáze začiatku kvitnutia tráv a obsah N-látok bol priemerný. Pokiaľ ide o skrmované lúčne seno, môžeme ho podľa obsahu živín tiež hodnotiť ako priemerné. Obhryzový materiál bol použitý z smrekových porastov v rastovej fáze žrďkoviny a žrďoviny (priemer kmeňov 6 - 19 cm).

Intenzita príjmu krmív a kôry bola v závislosti od použitej siláže odlišná. Z dôvodu rozdielneho obsahu vody uvádzame výsledky v prepočte na prijatú sušinu z krmív. Pri kukuričnej siláži dobrej kvality prijímala zver z jednotlivých krmív spolu 2813 g sušiny priemerne na jedinca a deň. Pri priemernej kukuričnej siláži bol príjem celkovej sušiny 2449 g (-13 %) a pri nekvalitnej kukuričnej siláži iba 2074 g (- 26 %). Všimnime si pritom napr., že zver, ktorá prijímala 2247 g (v sušine) siláže priemernej kvality, 194 g sena a 8 g kôry, po zmene kŕmnej dávky na siláž nekvalitnú - obmedzila príjem tejto siláže na 1208 g (- 46,2 %) a v dôsledku deficitu zapríčineného podaním nekvalitného krmiva zver zároveň zvýšila príjem sena na 765 g (+ 294 %) a na čo je potrebné zvlášť poukázať, vzrástla intenzita obhryzu kôry, a to na 101 g (+ 1262 %) na jedinca a deň. Pri kŕmení zveri trávnou silážou nekvalitnou vyrobenou z prestarnutého lúčneho porastu predstavoval celkový príjem sušiny 1903 g, z toho príjem siláže 485 g, sena viac, a to 1393 g a kôry 25 g na jedinca a deň. Po prechode na trávnu siláž priemernej kvality, stúpol príjem celkovej sušiny na 2563 g (+ 35 %), z toho siláže na 1068 g (+ 120 %), v príjme sena nebol zaznamenaný preukazný rozdiel, ale obhryz kôry poklesol na 10 g (- 60 %) na jedinca a deň.

Výsledky potvrdili význam podávania kvalitného krmiva, v našom prípade konkrétne kvalitnej siláže, na zníženie obhryzu smrekovej kôry jeleňou zverou v experimentálnych podmienkach. Napríklad pri kŕmení lúčnym senom ako samotným krmivom bola miera obhryzu podstatne vyššia, a to na jedinca a deň až 4050 cm2 (Vodňanský, Rajský, Hell, Slamečka, 2006). V súčasnosti sa zaoberáme zisťovaním optimálneho zloženia krmnej dávky a overovaním komplexných silážovaných krmív pre zver, ktoré obsahujú dostatok štruktúrovanej vlákniny ako aj ďalších živín vo vyváženom pomere, a zveri sa môžu podávať ako samotné krmivo. O výsledkoch budeme čitateľov Myslivosti informovať.

Kontaktné adresy:
Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zveri pri SCPV Nitra
Hlohovská 2, SK-949 92 Nitra
rajsky@scpv.sk

Institut ekologie zvěře VFU Brno
Palackého 1-3, CZ-612 42 Brno
iez@vfu.cz

Ing. Matúš RAJSKÝ, Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, Doc. Ing. Jaroslav SLAMEČKA, CSc.
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno-Wien-Nitra
Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zveri pri SCPV Nitra
Institut ekologie zvěře VFU Brno

vychází v 7:20 a zapadá v 18:12 vychází v 18:54 a zapadá v 7:31 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...