Časopis Myslivost

Srpen / 2007

SRNČIA ZVER

Čo rozhoduje pri tvorbe parožia?  Ing. Matúš RAJSKÝ, Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, Dr. Rastislav JURČÍK
Opodstatnenosť selekcie zveri vykonávanej formou odstrelu, alebo tiež selektívneho odstrelu v kultúrnej krajine bez veľkých predátorov je nespochybniteľná. Otázne však je - čo si pod týmto pojmom predstavujeme a následne realizujeme, resp. aké ciele má v úmysle poľovnícky manažment týmto opatrením dosiahnuť. Ak ide len o reguláciu početnosti zveri – a chceme sa presne vyjadrovať - skráťme vyššie uvedený pojem len na odstrel. Ak však pri love vyberáme jedince, ktoré nedosahujú stanovenú úroveň určitého selektovaného znaku môžeme hovoriť o selektívnom (výradovom) odstrele.

Deklarovaným cieľom tak často skloňovanej selekcie srnčej zveri je zvýšenie kvality, ako trofejovej, tak aj celkovej kvality populácie, pričom tieto dva aspekty nie je možné od seba oddeliť. Dôležitý je pritom cielený zásah do všetkých kategórií populácie a nie iba pri srncoch ako tomu vo väčšine prípadov je. Selektívny odstrel srnčej zveri zameraný na zvýšenie kvality populácie sa paradoxne často vykonáva len u samčej časti populácie, pričom parožie býva považované za hlavné, alebo jediné kritérium pri odstrele. Dôležitá je pritom selekcia, ktorá zohľadňuje popri paroží aj telesnú kondíciu. Treba ju zrealizovať včas, to znamená najlepšie už pri mladých jedincoch - mláďatách, ročných srnkách a srnčekoch. Nepodceňujme význam kvality sŕn ako jedného z dôležitých predpokladov kvalitného potomstva a zároveň predpokladu kvalitných trofejí. Počas sezóny, keď nám legislatívne nariadenia umožňujú vykonávať odstrel samičej zveri - máme príležitosť v zmysle selekcie ponechať v populácii kvalitné vyvinuté matky v dobrej kondícii, ktoré na ďalší rok budú klásť srnčatá.
V jednom z našich experimentov na nitrianskom pracovisku výživy a ekológie zveri sme sledovali telesný vývoj 4 srnčekov. Pochádzali od 4 nepríbuzných sŕn a otca mali spoločného. Každý so 4 srnčekov bol z dvojičiek, pričom v každom páre sa narodila aj samička (pohlavie 1:1). Priemerná hmotnosť sŕn zaznamenaná v mesiaci november, v roku pred pôrodom (v poľovníckej sezóne) bola 27,7 kg. Išlo o srny s primeranou kondíciou. Otec (srnec 1) dosahoval iba slabšie parožie a v zmysle poľovníckej selekcie by bol považovaný za výradového. Pochádzal z jedného "hospodárskeho dvora", kde nedostával v prvých mesiacoch života primeranú výživu. Išlo o jedno z tých nesprávne "zachránených" srnčiat, ktoré návštevníci prírody nájdu a v presvedčení, že nemá matku, ho zoberú domov. Potrava tohto srnca bola v prvých mesiacoch života tvorená väčšinou z trávneho porastu a lúčneho sena, nepravidelnú zložku kŕmnej dávky tvorilo jadrové krmivo. Vo veku 10 mesiacov, pri hmotnosti 13,3 kg, sme ho získali na naše pracovisko. Kŕmna dávka sa upravila na lucernové seno a špeciálnu granulovanú zmes. Aj napriek optimálnej výžive došlo k zlepšeniu kondičného stavu iba v menšej miere a ani na mohutnosť parožia to nemalo výrazný vplyv. V júni, vo veku 1 roka dosiahol hmotnosť 16,5 kg, vo veku 2 rokov 18,8 kg a vo veku 3 rokov 24,9 kg. Ako 2 ročný vytvoril iba slabé parožie (vyjadrené bez lebky) s hmotnosťou 103 g a podobne vo veku 3 rokov 112 g. Chceme tu zdôrazniť význam výživy v počiatočnom období života, ktorá je pre ďalší vývoj pri srnčej zveri rozhodujúca. Ako vidíme pri tomto srncovi sa ani obdobie v trvaní viac ako 2 rokov kvalitného kŕmenia neprejavilo na trofeji, keďže telesné základy vytvoril v nutrične nevyhovujúcich podmienkach. Pred prezentáciou ďalších výsledkov pripomíname, že tento srnec (1) - otec, a tak isto aj jeho priame potomstvo (4 srnce č. 2, 3, 4, 5) mali na nitrianskom pracovisku celoročne rovnaké zloženie potravy. Synovia dosiahli priemernú telesnú hmotnosť vo veku 1 roka 22,3 kg, čiže o 35,1 % viac ako ich otec v tom istom veku. V 2. roku života 27,9 kg, čím prevýšili telesnú hmotnosť otca v tom istom veku (2 r.) až o 48,4 % (obr. 1).

Aj hmotnosť parožia bola pri synoch v porovnaní s otcom podstatne väčšia (ako znázorňuje obr. 2). Keď napr. porovnáme hmotnosť parožia vo veku 2 rokov, priemerná hodnota u synov bola 200 g, čiže v porovnaní s ich otcom v rovnakom veku až o 94 % viac. Dokonca parožie synov v 2. roku života prevyšovalo priemernou hmotnosťou parožie otca aj v 3. roku jeho života, a to o 88 g (78,5 %).

Prečo bol dosiahnutý taký výrazný rozdiel v hmotnosti parožia medzi otcom a jeho synmi? Otec v počiatku svojho života nedostával potrebnú výživu. Do optimálnych podmienok sa dostal až v 10 mesiaci života. Tvorba 2. a 3. parožia už ale prebiehala pri vhodnej výžive a kvalitu parožia to napriek tomu nezlepšilo. Synovia dostávali od narodenia dobrú výživu (rovnakú ako otec po 10. mesiaci života) a čo je mimoriadne dôležité ich matky boli na jeseň pred rokom pôrodu vo veľmi dobrej telesnej kondícii, ktorá je predpokladom správneho vývoja srnčaťa. Len z dobre živených srnčiat môžu vyrásť telesne silné dospelé jedince, čo sa prejaví aj na paroží.
Na ďalšom príklade si pozrime vývoj dvoch kondične odlišných srnčekov v 1. a 2. roku života. Srnec 1 dosiahol ako ročný hmotnosť 21 kg a srnec 2 hmotnosť 23,6 kg. Obr. 3 a 4 znázorňujú rast ich parožia a telesnej hmotnosti.

Ako znázorňujú výsledky (obr. 3, 4) srnec 1, ktorý vytvoril ako 1ročný silnejšie parožie s hmotnosťou 118 g (telesná hmotnosť 21,0 kg) pri porovnaní so srncom 2 (parožie 74 g, 23,6 kg) mal mohutnejšie parožie, ale menšiu telesnú hmotnosť. Pre selekciu zohľadňujúcu iba parožie by to bol "jasný prípad" a pri porovnaní týchto jedincov by dostal prednosť " v chove" srnec 1. Vo veku 2 rokov si trend vývoja telesnej hmotnosti srnce zachovali (ľahší 28,2 kg a ťažší 29,0 kg), no pri paroží už došlo k zásadnej zmene. Pôvodne v paroží silnejší srnec 1 (no telesne slabší), vytvoril vo veku 2 rokov slabšie parožie ako srnec telesne vyvinutejší (2). V paroží silnejší ročiak vytvoril ako 2 ročný iba o 22 gramov (+ 19 %) silnejšie parožie v porovnaní s parožím v prvom roku života. Naopak, v prípade ročiaka so slabším parožím (no s vyššou telesnou hmotnosťou) bol zaznamenaný nárast hmotnosti parožia o 102 gramov (+ 138 %). A kým ako 1 ročný by bol posúdený ako slabší (o 37 % menšia hmotnosť parožia), ako dvojročný sa už dostal do pozície silnejšieho jedinca (o 26 % väčšia hmotnosť parožia). Čiže pri 1 ročných srncoch nemožno ako jediné kritérium selekcie brať do úvahy parožie, keďže ho možno len v malej miere považovať za indikátor trofejovej kvality jedinca v budúcich rokoch života.
V súvislosti s problematikou tvorby parožia a selekcie považujeme za potrebné ešte poukázať na faktor stresu. Minulý rok sme sledovali na nitrianskom pracovisku dvoch ročiakov s rozdielnym parožím. Hmotnosť zhodov prvého (ročiak A) bola 137 gramov a druhého (ročiak B) až 185 gramov. Išlo o dvoch ukážkových v paroží aj telesne nadpriemerne vyvinutých ročiakov, pričom ale podľa údajov vidíme, že srnec B bol v paroží silnejší (o 35 %). Tak ako u nás ľudí, tak aj u zvierat platí, že charakterovo (psychicky) sme do určitej miery individuálny. Silnejší srnec B sa začal postupne javiť ako plachší a na rušivé vplyvy podstatne citlivejší ako srnec A. Počas zimy sme zároveň overovali pri týchto srncoch vplyv obsahu dusíkatých látok - N-látok (tvorených najmä bielkovinami) v potrave na tvorbu parožia. Pričom najmä v poslednej dobe je význam obsahu N - látok v zimnom období príliš zveličovaný v poľovníckej praxi. V zimnom období prirodzene klesá potreba živín a dôležitejší ako vysoký obsah N-látok je obsah energie. Sledované srnce začali od jesene dostávať odlišné kŕmne zmesi (KZ), a to silnejší srnec B dostával KZ s obsahom 20 % N-látok a slabší srnec A - KZ s nižším 12% obsahom N - látok. Išlo o významne odlišné KZ, čo sa výživnej hodnoty týka. Výsledok experimentu poukázal na to, že zviera ktoré je vyrušované spotrebúva veľkú časť prijatých živín práve na vyrovnávanie zvýšenej spotreby vznikajúcej zo zvýšenej záťaže. Silnejší, ale plachší ročiak, ktorý bol počas celého jesenného, zimného a jarného obdobia kŕmený koncentrovanou KZ (NL 20 %) vytvoril ako 2 ročný slabšie parožie v porovnaní s pôvodne slabším srncom, kŕmených KZ (NL 12 %), ktorý ale nepociťoval takú psychickú záťaž, ako pôvodne silnejší srnec. Pomer v hmote parožia u týchto jedincov sa obrátil, a to približne o 20 % v prospech jedinca, ktorý mal vo veku 1 roka slabšie parožie. Problematikou výživy sa podrobnejšie budeme zaoberať v niektorom zo zimných čísel časopisu Myslivost.

* Predpokladom silných mláďat srnčej zveri, z ktorých vyrastú kvalitné jedince sú srny v dobrej kondícii, ktoré majú celoročne dostupnú kvalitnú výživu.
* Pri selekcii srnčej zveri zasahujme ako do samčej, tak aj samičej časti populácie, pričom parametre parožia nepovažujme za jediné kritérium.
* Najmä pri love mladých jedincov a mláďat srnčej zveri dôsledne zohľadňujme kondičný stav. Na tento znak sa striktne zameriavame aj pri selekcii dospelých samíc.
* Platí, že slabšie srnčatá v dobe lovu už (v priemere) nedobehnú rastom silnejšie a táto skutočnosť (rozdiel) platí u týchto jedincov aj v druhom roku života, keď sa zapájajú do reprodukcie.
* Opatrenia poľovníckeho manažmentu smerujúce k zlepšovaniu podmienok existencie a skvalitňovaniu populácií srnčej zveri sa prejavia len v slabšej miere, ak nedokážeme zabezpečiť potrebný kľud pre srnčiu zver v revíri.


Ing. Matúš RAJSKÝ, Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, Dr. Rastislav JURČÍK
Středoevropský institut ekologie zvěře Wien-Brno-Nitra
Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zveri pri SCPV Nitra
Institut ekologie zvěře VFU Brno


vychází v 6:48 a zapadá v 16:39 vychází v 13:19 a zapadá v 23:48
 
Zpracování dat...