Časopis Myslivost

Unor / 2007

Jelenia zver - Krmivá a lesné dreviny - zložky zimnej potravy

Myslivost 2/2007, str. 28  Ing. Matúš RAJSKÝ, Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, Doc. Pavel HELL, Doc. Jaroslav SLAMEČKA
Existencia zveri v lesnom prostredí, ktoré v kultúrnej krajine obhospodaruje človek, vždy predpokladá väčší alebo menší konflikt „zver versus les“. Keďže sa početnosť prežúvavej zveri v Strednej Európe v porovnaní s minulosťou podstatne zvýšila, k čomu prispel aj poľovnícky záujem o vybrané druhy zveri, musí sa človek, ktorý je hospodárom zveri, postarať o to, aby nedochádzalo k neprimeraným škodám na lesných a agrárnych kultúrach a aby bola jej kvalita na požadovanej úrovni

Opatrenia, ktoré riešia ochranu porastov majú biologický, mechanický a chemický charakter. Z tohoto pohľadu považujeme vhodné kŕmenie (pokrytie nutričných potrieb zveri) za jeden zo spôsobov biologickej ochrany porastov. Z našich experimentov vyplynulo, že konzumáciu kôry jeleňou zverou možno podávaním jednotlivých krmív ovplyvňovať. Keďže sa jedná o prirodzenú potravu zveri, tá ju bude stále prijímať zo svojho prostredia. Podľa našich sledovaní je jej príjem niekoľkonásobne nižší (takmer minimálny) pri podávaní výživných a chuťovo atraktívnych krmív ako pri nedostatočnom a nesprávnom kŕmení. V pokusoch s obhryzom smrekovej kôry prijímala jelenia zver kŕmená iba lúčnym senom 55 až 170krát viac kôry v porovnaní so zverou, ktorej sme podávali podstatne atraktívnejšie trávne a kukuričné siláže (obr. 2 - 6). Treba ale uviesť, že zver v experimentoch nemala k dispozícii letorasty drevín, iba kôru, takže predpokladáme, že značný podiel príjmu stromovej biomasy by tvorili práve terminály a letorasty. Dôležité je tiež to, že efekt pri rozdielnych kŕmnych dávkach bol významný aj vzhľadom k telesnej hmotnosti a kondícii zveri (modelové podmienky bez zvýšenej fyzickej záťaže, obr. 1).

Výber krmív na zimné obdobie pre jeleniu zver má zohľadňovať jednak ich výživnú hodnotu a taktiež chuťovú atraktivitu, čiže ich kvalitatívnu stránku. Z tohoto pohľadu je významný aj podiel vody obsiahnutej v krmive. Dôležitým faktorom pri zostavovaní plánu zimného kŕmenia je množstvo (hmotnosť) krmiva, ktoré pre konkrétny počet zveri predkladáme, čiže kvantitatívna stránka. Pri príprave krmív musíme preto poznať potravné nároky zveri, a to sa týka potreby živín (aj vody) a čo je dôležité množstva potravy (sušiny), ktoré denne prijme jedinec zveri, samozrejme v závislosti od zloženia kŕmnej dávky.
Vhodnosť lúčneho sena ako základnej zložky zimného kŕmenia jelenej zveri závisí od viacerých faktorov. Materiál, ktorý počas sušenia na lúke zmokne, je menej kvalitný, a tým aj pre zver menej vhodný. Takéto krmivo obsahuje menej živín a zároveň má zníženú chuťovú atraktivitu. Denný príjem kvalitného sena jeleňou zverou je približne o 25 % vyšší ako u nekvalitného zmoknutého sena. Ukázali sa taktiež veľké rozdiely v stráviteľnosti živín. Pri skrmovaní zmoknutého sena ako samotného krmiva prijíma jelenia zver priemerne o 22 % menej všetkých stráviteľných živín ako pri kŕmení kvalitným senom. Pritom príjem stráviteľných dusíkatých látok je u nevhodného sena v porovnaní s veľmi kvalitným senom dokonca o 54 % nižší. Pri minerálnych látkach (vápnik a fosfor) predstavuje tento rozdiel viac než 58 %. Nezanedbávejme ani správny čas kosby. Ten by mal byť pred kvetom, najneskôr však na začiatku kvitnutia. V sene z prestarnutého porastu je nižší obsah dusíkatých látok (bielkovín), ale aj celkovej využiteľnej energie a naopak zbytočne veľký obsah vlákniny. Napr. porast ďateliny obsahuje v sušine v štádiu pred kvetom približne 21 - 22 % dusíkatých látok, 4,2 - 4,4 % tuku a 17 - 19 % vlákniny. Naproti tomu po odkvitnutí klesá podiel dusíkatých látok na 14 %, tuku na 2,5 % a vláknina naopak vzrastá na hodnotu 32 - 33 % (takmer dvojnásobne). Pri trávach (napr. kostrava lúčna) obsahuje porast pred kvetom v sušine priemerne 18,5 % N-látok, 4,8 % tuku a 20 % vlákniny, a v štádiu po odkvitnutí je obsah N-látok približne 7 %, tuku 2,4 % a vlákniny až 35 %, čo je hodnota ešte vyššia ako obsahuje väčšina prirodzených druhov potravy jelenej zveri v zime (smreková kôra 26 - 29 %, letorasty vŕby 27 %, hrabu 25 %, jaseňa, javora 20 - 22 % apod., tab.1). Dôležité je pritom podotknúť, že v procese konzervovania lúčneho porastu (sušenie sena) dochádza k zníženiu jeho výživnej a energetickej hodnoty, v porovnaní s čerstvým porastom, a to približne o 15 -20 %. O lúky sa treba ďalej starať, to znamená pravidelne kosiť, hnojiť a aj dosievať (ďatelinoviny po 3 - 4 rokoch).

Popri kvalitnom sene je vhodné podávať zveri kukuričné a trávne, alebo ďatelinotrávne siláže, pokiaľ je cieľom kŕmenia zníženie škôd. Hlavné prednosti uvedených siláží spočívajú (ak sú kvalitné) nielen v ich vysokej chuťovej atraktívnosti a dostatočnej výživnej hodnote s vysokým obsahom energie pri vyhovujúcom zastúpení hrubej vlákniny, ale tiež vo vysokom obsahu vody. Nevýhodou je však ich nízka trvanlivosť. Preto ich nemožno predkladať na dlhšie obdobie a je nutné dôsledne dbať na ich správne skladovanie (riziko vzniku plesní, mykotoxínov). Plesnivé krmivá spôsobujú dietetické a zdravotné problémy. Silážované krmivá obsahujú 40 - 70 % vody (tab. 2). Denná spotreba vody predstavuje v zime na jedného dospelého jedinca jelenej zveri približne 6 - 7 litrov (pri krmivách s obsahom sušiny okolo 90 %). Podávaním siláží a ďalších krmív, napr. repy, pokrýva zver značnú časť potreby tekutín a príjem sa potom znižuje na hodnotu 3 - 4 litre, čiže pokles približne o polovicu. V prípade, ak dôjde k tomu, že zver pociťuje nedostatok vody - pokrýva do značnej miery túto potrebu práve obhryzom kôry a odhryzom letorastov a terminálov drevín.

Pri výbere siláže zohľadňujeme jej výživnú a energetickú hodnotu. Kukuričná siláž obsahuje menší podiel dusíkatých látok (8 - 10 %), ale je bohatá na energiu a zároveň obsahuje optimálny podiel vlákniny (20 - 25 %), preto je vhodná na celé zimné obdobie. Ak máme možnosť, tak v prvej polovici zimy podávame ku kukuričnej siláži trávne siláže a v závere zimného a na začiatku jarného obdobia obohatíme kŕmnu dávku o lucernovo, alebo ďatelinovo trávne siláže, ktoré obsahujú viac dusíkatých látok (potrebných pre rast plodov a parožia). Kŕmna dávka pre jeleniu zver by v priebehu zimného obdobia nemala v priemere obsahovať viac ako 11 - 12 % dusíkatých látok obsiahnutých v sušine. Na začiatku jarného obdobia možno ich obsah ako sme už spomínali zvýšiť. Srnčia zver (selektívno - koncentrátový výživový typ prežúvavca), naopak vyžaduje vyšší podiel živín a celkovej energie v krmive a zároveň menší podiel vlákniny, keďže jej tráviacim traktom (menší objem v porovnaní s jeleňou zverou) prechádza potrava rýchlejšie. Preto nemožno predpokladať, že srnčia zver v revíri dostatočne pokryje svoje nutričné potreby pri krmoviskách, kde kŕmime jeleniu zver krmivami pre ňu určenými.
Pri jadrových krmivách (bohatý zdroj energie) treba zabezpečiť, aby ich zver neprijímala ako samotné krmivo. Preto ak chceme tieto krmivá zveri predkladať, musíme zabezpečiť, aby ich nemohla prijímať v príliš veľkom množstve. Najlepšie je, keď ich primiešavame do iných krmív, ktoré obsahujú dostatočné množstvo hrubej vlákniny, napríklad do siláží. Riziko ich skrmovania vo veľkom množstve, pri nedostatku objemových krmív, spočíva vo vzniku acidózy (prekyslenia tráviaceho traktu), a podobne je tomu aj pri nadmernom príjme cukrovej a kŕmnej repy, zemiakov, ovocia, odpadkov potravinárskeho priemyslu. Ide o závažné ochorenie z nesprávnej výživy po prijatí veľkého množstva ľahko stráviteľných cukrov (príp. rýchly prechod z energeticky chudobného krmiva na krmivo bohaté na energiu). K acidóze dochádza najmä ak zver popri zvýšenom množstve energie prijíma súčasne malý podiel vlákniny a hlavne pokiaľ v potrave chýba hrubá štruktúra, ktorá by sa v krmnej dávke jelenej zveri mala nachádzať o rozmeroch minimálne 1 - 2 cm. Pri náhlom prísune ľahko stráviteľných cukrov sa zvyšuje množstvo unikavých mastných kyselín. Pri poklese kyseliny octovej, zároveň stúpa množstvo kyseliny maslovej a postupne aj mliečnej. Znížením pH (kyslosti) v bachore dochádza k zmenám mikroflóry a celkovým poruchám trávenia. Príznaky klinickej bachorovej acidózy sa začínajú objavovať už za 4 - 24 hodín. Ide o zníženú motoriku bachora, hnačku, znížený príjem vody a potravy, zmeny v správaní, svalovú triašku, spomalené dýchanie, nepravidelnú srdcovú činnosť a celkovú slabosť. Pri ťažšej forme zviera uhynie za 12 -36 (72) hodín. Dlhodobo zvýšený príjem uvedených krmív môže viesť aj ku chronickej forme acidózy, prejavujúcej sa zníženým, alebo nepravidelným príjmom krmiva a obmedzenou schopnosťou stráviť prijaté živiny.

Kompletná kŕmna dávka pre jeleniu zver by mala obsahovať minimálne 17 - 20 % vlákniny, preto musíme jadrové krmivá kombinovať s objemovými. Príjem obilia (ako doplnok kŕmenia) by nemal priemerne presahovať 0,5 - 0,6 kg na jedinca a deň. Pri stanovení množstva predloženého obilia vychádzame z predpokladaného počtu zveri, ktoré ku krmovisku chodí. Obilie zamiešavame do ďalších krmív a predkladáme do viacerých kŕmidiel, aby ho mali možnosť konzumovať naraz pokiaľ možno všetky jedince. V opačnom prípade hrozí, že dominantné jedince príjmu veľké množstvo a jedince, ktoré sú v hierarchii čriedy na najnižších stupňoch, v dôsledku hladu poškodzujú okolitý porast. Vhodné sú najmä ovos a jačmeň, ale aj kukurica, taktiež strukoviny bohaté na N - látky (hrach, sója atď.). Hrach (celá rastlina) je použiteľný aj na výrobu siláže, na kŕmenie je vhodná takisto hrachová slama. V dôsledku vysokého obsahu vody je dobré využiť pri kŕmení niektoré dužinaté krmivá, ako napríklad cukrovú a kŕmnu repu (ale aj cukrovarské rezky), mrkvu a tiež ovocné výlisky a pod. Samozrejmosťou na krmoviskách je kamenná soľ, prípadne minerálne lízanky. Príkladom ako zabezpečiť jelenej zveri potrebný prísun živín a energie je použitie granulovaného krmiva. Lepšie uplatnenie však nachádza pri manažmente srnčej zveri, keďže jeho veľký príjem jeleňou zverou je spojený s aj s vyššími finančnými nákladmi, svoje opodstatnenie nachádza však napr. pri zvernicových chovoch. Jeho výhody spočívajú v dlhodobej skladovateľnosti a zveri ho možno predkladať do samospádových kŕmidiel k voľnému príjmu, lebo pri optimálnom zložení živín, nehrozia tráviace problémy pri nadmernej konzumáci. Opäť zdôrazňujeme, že to pri jelenej zveri platí za predpokladu, že krmivo nie je vyrobené z jemne rozomletého materiálu, ale obsahuje aj zložky aspoň vo veľkosti 1 cm. Ak máme pripravené sypané krmivo (zmes komponentov), alebo ak si plánujeme dať vyrobiť spomenuté granulované kŕmne zmesi, nemali by sme zanedbať ani minerálnu výživu. Vhodné je doplniť monokalciumfosfát (vápnik 16 %, fosfor 22 %), ktorý je zdrojom najmä fosforu a kŕmny vápenec - uhličitan vápenatý (vápnik 36 %) pre doplnenie vápnika. Množstvo pridaných minerálov pochopiteľne závisí od ich obsahu v ostatných komponentoch kŕmnej dávky. Pritom platí, že pri vzájomnom pomere týchto dvoch chemických prvkov má prevyšovať vápnik (rozpätie Ca:P 2:1 - 1,3:1). Jelenia zver by mala získať denne v zimnom období v priemere na 100 kg živej hmotnosti 15 - 25 gramov vápnika a 10 - 15 gramov fosforu. Ich požadovaný príjem v krmive sa podobne ako pri ďalších živinách zvyšuje v prechodnom období zima - jar. Krmivom bohatým na vápnik je napr. lucerna (zelený porast priemerne 1,8 % v sušine). Vo všeobecnosti je pri bežne používaných krmivách deficit najmä fosforu, menej vápnika.

V experimentálnych podmienkach sme zaznamenali príjem krmív a smrekovej kôry jeleňou zverou pri rôznych typoch kŕmenia. Všetky komponenty mala zver k dispozícii v adlibitných množstvách. Základ kŕmnej dávky v každom z piatich modelov tvorilo lúčne seno: 1. priemerný denný príjem lúčneho sena 2,2 kg, smrekovej kôry 1,05 kg, 2. lúčneho sena 0,1 kg, trávnej siláže 5,3 kg, smrekovej kôry 0,02 kg, 3. lúčneho sena 0,05 kg, kukuričnej siláže 7,9 kg, smrekovej kôry 0,006 kg, 4. lúčneho sena 0,14 kg, kukuričnej siláže 5,4 kg, ovsa 0,5 kg, smrekovej kôry 0,01 kg, 5. lúčneho sena 0,3 kg, granulovaného krmiva (s obsahom 30 % dendromasy) 2,7 kg, smrekovej kôry 0,02 kg. Uviedli sme hodnoty pri 24 hodinovom prístupe zveri ku krmivu. Ak ho však mala obmedzený iba na čas od 17,00 do 07,00 hod. (simulácia podmienok "nočnej" zveri, ktorá je vyrušovaná) a k dispozícii cez deň mala iba smrekové kmene, podľa očakávania došlo k výraznému zvýšeniu obhryzu kôry (2 až 22 krát v závislosti od druhu krmiva, obr. 7), keďže zver spravidla neprijme v priebehu nočných hodín potrebné množstvo krmiva (obr. 8). V skupine zveri kŕmenej lúčnym senom a kukuričnou silážou došlo po obmedzení prístupu k potrave v denných hodinách dokonca až k takmer 20 % poklesu prijatej sušiny, a to z 2814 g na 2258 g. Zároveň v tejto skupine došlo k priemernému nárastu príjmu smrekovej kôry na jedinca (v sušine) z 2,3 g na 39 g (+1683 %).

V zimnom období je potrebné na jednej strane zohľadniť aj skutočnosť, že prirodzene dochádza k spomaleniu metabolizmu voľne žijúcich prežúvavcov a k periodickým zmenám v tráviacej sústave (zmenšovanie morfometrických parametrov bachorových klkov), čím sa zver prispôsobuje zníženému príjmu potravy. Ale na druhej strane si treba uvedomiť, že v záujme poľovníckeho manažmentu je nielen, aby zver prekonala tzv. obdobie núdze, ale aby bola zároveň v dobrej kondícii, zdravotnom stave, dosahovala kvalitné trofeje a v neposlednom rade, aby intenzita poškodzovania lesných porastov bola čo najnižšia.
Snímky jelenů Miroslav Kratochvíl


Obr. 1 Zmeny v hmotnosti jelenej zveri pri rozdielnej výžive v experimentálnych podmienkach zaznamenané vo výživárskych pokusoch na našom pracovisku v Nitre

Obr. 2 - 6: Podiel smrekovej kôry v potrave jelenej zveri v % pri rozdielnom zložení modelovej kŕmnej dávky (vyjadrené v pôvodnej - čerstvej hmote krmív). Pozn.: Hodnoty v zátvorkách predstavujú príjem pri nočnom režime kŕmenia

Obr. 7: Nárast obhryzu kôry jeleňou zverou pri nočnom režime kŕmenia v porovnaní s celodenným prístupom k potrave (na jedinca a deň)

Obr. 8 Porovnanie prijatej sušiny z krmív v gramoch pri celodennom a nočnom režime kŕmenia


Přiložené dokumenty

Media_13397_45_10.xls Tab 1 (17,00 KB)
Media_13397_54_10.xls Tab 2 (15,00 KB)
vychází v 5:18 a zapadá v 20:54 vychází v **:** a zapadá v 12:52 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...