Časopis Myslivost

Září / 2007

Hospodárenie so srnčou zverou

Myslivost 9/2007, str. 40  Ing. Ján MERCEL
K napísaniu tohto príspevku som sa rozhodol na základe výzvy p. A. Náhleho uvedenej na záver jeho príspevku „Pomer pohlavia“ v č. 12/20006 Myslivost, podľa ktorej by ho potešilo, ak by niekto k tejto problematike napísal do Myslivosti. Preto som sa rozhodol reagovať na niektoré časti oboch jeho príspevkov.
Obsah prvého príspevku je treba hodnotiť veľmi kladne, lebo určite prospeje k zvýšeniu odborných poznatkov každého poľovného hospodára čo sa týka chovu a lovu srnčej zveri. Treba vyzdvihnúť akú veľkú dôležitosť kladie autor na zvyšovanie úživnosti poľovných revírov.
Veľmi zaujímavý, ním navrhnutý a v praxi realizovaný návrh lovu holej srnčej zveri s hlavným kritériom hmotnosti v kg. Je to mobilizačný návrh pre členov, najmä ak sú zainteresovaní na odmene vo forme odstrelu srnca. Úspech však majú možnosť dosiahnuť iba poľovníci, ktorí ulovili už značný počet holej srnčej zveri, pretože iba tí dokážu v revíri presne posúdiť, že napr. 4- ročná srna o hmotnosti 12 kg má takú stavbu tela - teda veľkosť - zodpovedajúcu hmotnosti 12 kg a nezameniť si takúto stavbu tela s s hmotnosťou 14 kg. Každá srna menšej veľkosti tela by mala byť vhodná na odstrel, lebo by mala menej ako 12 kg. Takto posúdiť zver si vyžaduje dokonalé poznanie vedieť porovnať veľkosť s hmotnosťou. Splniť takúto požiadavku nedokáže poľovník, ktorý v živote ulovil iba niekoľko jedincov, čiže nemá praktické skúsenosti v posudzovaní a porovnávaní hmotnosti a veľkosti tela zveri. Tento návrh však nie je možné zovšeobecňovať na každý revír. Stanovenie predpísanej hmotnosti musí byť v súlade s podmienkami príslušného revíru. Doporučujem čitateľom Myslivosti oboznámiť sa s obsahom článku prof. Stubbeho v časopise Jäger č. 12/06 pod názvom "Je poľná srnčia zver ťažšia ako lesná?" Prof. Stubbe hneď na úvod uvádza, že vysvetlenie spočíva v kvalite životného prostredia. Je to úvaha plne totožná s názormi p. A. Náhleho.
Mňa však zaujal predovšetkým druhý príspevok o pomere pohlavia, a to hlavne stať "Jak dosáhnout vyrovnaného poměru pohlaví?", a v nej popisovaná druhá situácia "Početné stavy sú dobré a nechceme ich znižovať ani zvyšovať". Je jasné, že snahou každého poľovného hospodára je dosiahnuť a udržať práve takéto stavy o rovnakej výške lovu srncov, srn a srnčiat zaručujúce postupné zvýšenie kvality populácie srnčej zveri. Nebudem rozoberať výpočty autora, chcel by som iba podať informáciu, ako sme postupovali pri plánovaní chovu a lovu srnčej zveri v PZ Pravenec v 70.-90. rokoch, kde som pôsobil 35 rokov vo funkcii poľovného hospodára.
Spracovanie plánu chovu a lovu srnčej zveri na príslušný rok vychádzajúci z kmeňového stavu zveri, zohľadňujúci prírastok a príslušnú výšku odstrelu za účelom dosiahnutia cieľového stavu, bolo pre mňa vždy prvoradou úlohou. Avšak základným predpokladom správneho zostavenia plánu bolo zodpovedné prevedenie sčítania zveri, a to nie jednorazovo, ale celoročným pozorovaním. To, o čo sa starala voľakedy sama príroda, dnes prechádza na plecia poľovníkov. Úspešné splnenie tejto úlohy vyžaduje poznanie zákonitostí, ktorými sa vývoj populácie zveri riadi. Vo vedení PZ Pravenec bolo priamo stanovené chovať srnčiu zver v únosnom množstve zodpovedajúcom úživnosti prostredia. Spracovanie plánu chovu a lovu sa prevádzalo (aj prevádza) podľa riadne stanovených zásad vypracovaných na Slovensku odborníkom na srnčiu zver Ing. Hellom. Podľa týchto zásad pomer pohlavia srnčej zveri má byť 1:1. Prevaha srn je nežiadúca lebo spôsobuje zvyšovanie prírastkov, čoho výsledkom je prezverenie, zníženie kvality zveri a zvyšovanie škôd najmä ohryzom terminálnych púčkov u ihličnatých stromkov, ako aj prejav nedostatku dospelých srncov s kvalitnými trofejami, čo je vlastne hlavným cieľom chovu.
Podľa Ing. Hella v JKS má byť približne 21 % srnčiat (s prevahou srnčiat samčieho pohlavia), 39 % srncov a 40 % srn pri celkovom pomere pohlavia v populácii 1:1. Pri výpočte sa vždy počítalo s 80 percentným prírastkom z počtu srn (okrem vlaňajších srniek), čo činilo 32 % z JKS. Tým sa dosiahlo v letnom stave pred odstrelom zastúpenie pohlavia jednotlivých sociálnych skupín a celkový pomer 1:1. Skutočný letný stav predstavoval asi 24 % tohtoročných srnčiat, 38 % srncov a 38 % srn.
V pripojenej tabulke je spracovaný plán chovu a lovu pri JKS v počte 100 kusov tak ako sa praktikoval v PZ Pravenec. Takto spracovaný plán chovu a lovu plne potvrdzuje pravdivosť výpočtov p. Náhleho, podľa ktorých je lov 20 srncov, 20 srn a 20 srnčiat, čo by podľa neho prispelo k zvýšeniu stavov a najmä kvality populácie.
Záverom podotýkam, že sa plne stotožňujem s jeho názorom, že srnča, ktoré je slabé v septembri, bude slabé aj v decembri, adresované tým, ktorí tvrdia, že srnča, ktoré je v septembri slabé, do konca roku zosilnie. Podľa Ing. Hella srnčatá treba loviť intenzívne ihneď na začiatku poľovnej sezóny a odstrel neodkladať na posledné týždne a dni roku.
S podobnými názormi sa osobne stretávam aj u nás na Slovensku, napríklad pri love dvojročných jeleňov ihličiakov, kde presadzujem a zdôvodňujem ich lov od 1. augusta tak ako je to v ČR a nie od 1. septembra.
Oponenti, aj niektorí vedúci poľovníckych komisií pri okresných organizáciách, tvrdia, že v priebehu mesiaca augusta parožie ihličiaka ešte narastie. Ale nevedia dať odpoveď o koľko narastie. Narastie 1 centimeter alebo viac? Podľa Ing. Hella nenarastie o toľko, že by sa z neho stal ihličiak s mimoriadne vysokým parožím. A práve aj tu platí, čo tvrdí p. Náhly, že slabé srnča v septembri bude slabé aj v decembri. Parafrázujem: slabý ihličiak v auguste bude slabým ihličiakom aj v septembri.

Přiložené dokumenty

Media_13703_46_53.xls Tabulka (15,00 KB)
vychází v 7:20 a zapadá v 18:12 vychází v 18:54 a zapadá v 7:31 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...