Časopis Myslivost

Březen / 2008

Stres pôsobiaci na zver a jeho dôsledky

Myslivost 3/2008, str. 32  Ing. Matúš RAJSKÝ
Lokálne zvýšené stavy zveri - koncentrácie na určitých plochách sú zapríčinené často aj vplyvom človeka. Príčiny takýchto koncentrácií môžu byť viaceré, a to v zime napríklad zhromažďovanie zveri v okolí krmovísk s predloženým chuťovo atraktívnym krmivom, pričom sa zver sťahuje na tieto lokality zo širokého okolia. Ďalšou z príčin je časté rušenie, v dôsledku ktorého sa zver zdržuje počas denných hodín v mladých lesných kultúrach a pod.

Vyrušovanie zveri sa negatívne dotýka aj otázok príjmu potravy a výživy. Prežúvanie sa deje v čase odpočívania zvieraťa. Pri vyrušovaní medzi cyklami pastvy (príjmu potravy) sa posúva nástup fázy prežúvania po prijatí potravy z 15 až 60 minút na 120 minút a viac. Následkom je aj menší príjem predkladaných krmív. Zver navyknutá na prikrmovanie nahrádza znížený príjem krmív aj zvýšeným ohryzom kôry, terminálov a letorastov drevín z porastov v ktorých sa zdržuje počas dňa.
V každom z piatich modelov kŕmnych dávok, pri ktorých sme overovali narušenie pastevných cyklov, sa zaznamenalo v zimnom období zvýšenie intenzitu obhryzu kôry (obr. 1). Obhryz kôry stúpol po narušení príjmu potravy (krmivo iba od 17.00 do 07.00 h.) v jednotlivých skupinách jelenej zveri 2,04 až 22,6 krát! Vyrušovaná zver spravidla nedokáže v priebehu nočných hodín dostatočne pokryť svoje nutričné potreby, a preto deficit kompenzuje zvýšeným príjmom stromovej biomasy (kôra, letorasty apod.).
Vyrušovaná zver iba v menšej miere navštevuje kŕmne zariadenia. Pri porovnaní celodenného a nočného prístupu jelenej zveri ku krmivu vidieť rozdiely v prijatom množstve. So zníženým príjmom potravy súvisí nižší príjem živín a celkovej metabolizovateľnej energie (pozn. metabolizovateľnú energiu budeme ďalej vyjadrovať v jednotkách - megajouloch MJ). V experimente prijala v prepočte na sušinu 1 gravidná jelenica pri kŕmení napríklad lúčnym senom ako samotným krmivom priemerne za 24 hod. 1950 g (15,89 MJ), a pri obmedzenom - nočnom kŕmení už iba 1646 g (13,41 MJ) (84 %). Pri celodennom prístupe k lúčnemu senu a kukuričnej siláži bol príjem sušiny 2814 g (29,37 MJ), ale pri narušení cyklu príjmu potravy už len 2259 g (23,31 MJ) (80,2 %). Ako dokumentujú údaje z obr. 1 - zver po narušení denného rytmu vo zvýšenej miere spôsobuje škody na lese.

Vo vzťahu k stresovým faktorom v prostredí významne trpí aj srnčia zver. Jeden z experimentov sme orientovali na overenie vplyvu zvýšenej záťaže (fyzickej, psychickej) na kondičný stav a príjem potravy. Sledovanie prebiehalo vo februári na skupine 6 dospelých sŕn. Priemerná hmotnosť jedinca bola 28,3 kg a príjem špeciálnej granulovanej kŕmnej zmesi pre srnčiu zver bol na jedinca a deň 750 gramov. Išlo o čiastočne krotkú zver, na ktorú vizuálny kontakt s človekom nepôsobil stresujúco. Zvýšenú záťaž sme docielili pravidelným 10 minútovým udržovaním zveri v intenzívnom pohybe 8 krát v rámci 24 hodinového intervalu. Zver bola vyrušovaná 6 dní. Výsledkom bolo, že v priebehu tejto fázy poklesol denný príjem kŕmnej zmesi na 604 gramov, čiže pri strese došlo k poklesu príjmu krmiva o 146 g (- 19,5 %). Následkom bol aj pokles živej hmotnosti, a to až 1 kg v priebehu 6 dní. Organizmus srnčej zveri si v priebehu jesene dokáže vytvoriť približne 2,5 - 3 kg zásobného tuku, za predpokladu dostatku dostupnej potravy bohatej na energiu. Ide o zásobu, z ktorej čerpá počas zimného obdobia. Enormne zvýšený výdaj však nastáva pri pretrvávajúcom strese (obr. 2). Aj keď predpokladáme, že na úbytku priemernej živej hmotnosti 1 kg sa čiastočne podieľal aj znížený príjem krmiva (-146 g ), ktorý sa približne v tomto množstve odzrkadlil na celkovej strate hmotnosti zveri (obsah - hmotnosť tráviaceho traktu), predpokladáme, že za 6 dní stratila zver (za predpokladu 2,5 kg zásobného tuku) približne 0,854 kg tukových zásob (- 34 %).
Podotýkame, že zver mala krmivo k dispozícii 24 hodín v množstve ad libitum. Po ukončení tejto fázy sme 5 dní (pre kontrolu) pokračovali v sledovaní príjmu krmiva a zaznamenávali sme telesnú hmotnosť. K výraznej zmene v príjme krmiva už neprišlo (mierny pokles o 41 g) a priemerná telesná hmotnosť sŕn zostala zachovaná. Poukázať chceme na fakt, že srnčia zver v tejto modelovej situácii pri strese reagovala zníženým príjmom potravy, ktorý sa neupravil na pôvodnú hodnotu ani po návrate do normálnych podmienok. No keďže potom už zvýšená záťaž nepokračovala, telesná hmotnosť nepoklesla. V tomto prípade išlo o krátkodobé pozorovanie charakterizované presne stanovenými podmienkami a presne meranými veličinami.

Vplyv pôsobiacich stresorov na zver vo voľnej prírode je rôzny, a to aj z hľadísk kvantitatívnych a kvalitatívnych. Našim zámerom bolo čitateľom Myslivosti prezentovať výsledky experimentov, ktoré charakterizujú vplyv vyrušovania na zver a jeho následky v poľovnom a lesnom hospodárstve, pričom z nich jasne vyplýva význam obmedzovania stresu zveri v čo najväčšej možnej miere.

Ing. Matúš RAJSKÝ
Dr. Miroslav VODŇANSKÝ
Středoevropský institut ekologie zvěře Vídeň - Brno - Nitra


vychází v 7:46 a zapadá v 16:38 vychází v 6:54 a zapadá v 15:05 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...