Časopis Myslivost

Leden / 2008

Poľovníctvo - lesníctvo Košice 4. ročník medzinárodnej kontraktačno - predajnej výstavy

Myslivost 1/2008, str. 26  Ing. Jozef Herz, Ph.D.
Uskutočnil sa v Jumbo centre v Košiciach v dňoch 30. 11 – 2. 12. 2007. V rámci výstavy sa uskutočnil aj odborný seminár, v ktorom úvodný referát Zákon o lesoch a jeho aplikácia v praxi, predniesol Ing. Mariám Ondrejčák, generálny riaditeľ sekcie lesníckej Ministrestva pôdohospodárstva SR. Z ktorého vyberáme časť týkajúca sa aj poľovníctva:


Národná rada Slovenskej republiky 23. júna 2005 schválila zákon o lesoch, ktorý bol 22. júla 2005 uverejnený v zbierke zákonov, čiastke 138 pod číslom 326 a nadobudol účinnosť 1. septembra 2005. V tomto zákone neboli dostatočne doriešené niektoré ustanovenia, ktoré pri aplikácii zákona spôsobovali v praxi mnohé problémy. Z tohto dôvodu Ministerstvo pôdohospodárstva SR vypracovalo novelu zákona o lesoch, ktorú Národná rada SR schválila s účinnosťou od 1. septembra 2007 a ktorá je zverejnená v zbierke zákonov pod číslom 360/2007.
Novela zákona o lesoch spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii v praxi. Okrem iných skutočností upresňuje sa definícia lesných pozemkov bez lesných porastov, ktorá sa zároveň rozširuje o pozemky súvisiace s využívaním funkcií lesa na rekreáciu (rekreačné miesta), poľovníctvo (políčka pre zver a obhryzové plochy slúžiace na zvýšenie úživnosti poľovných revírov) a o pozemky, nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií. Tieto pozemky boli podľa doterajšej právnej úpravy považované za lesné pozemky a takto sú doteraz vedené aj v katastri nehnuteľností.
Pri využívaní lesných ciest je doplnené ustanovenie zákona umožňujúce využívanie lesných ciest aj osobám, ktoré využívajú stavby a zariadenia nachádzajúce sa území sprístupnenom takouto lesnou cestou (napríklad vlastníkom rekreačných objektov, chalupárom apod.). Zároveň sa umožňuje bezplatné užívanie lesných ciest zložkám integrovaného záchranného systému, osobám vykonávajúcim národnú inventarizáciu lesov a monitoring lesov a lesnej stráži, stráže prírody a fyzickým osobám, ktoré majú oprávnenie stráže prírody, štátnym zamestnancom pri výkone štátnej správy v obvode svojej pôsobnosti podľa zákona o lesoch a osobitných predpisov, ako aj fyzickým a právnickým osobám vykonávajúcim vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov a lesnícku ochranársku službu.
V súvislosti s výkonom práva poľovníctva sa umožňuje vjazd do lesa osobám, ktoré majú na to oprávnenie. Takéto ustanovenie je potrebné vzhľadom k umožneniu výstavby poľovníckych zariadení, prikrmovania zveri v čase núdze, ako aj z dôvodu ochrany poľovných revírov.
Pri lesnej stráži sa doplnila možnosť odvolania lesnej stráže na žiadosť toho, kto ho za člena lesnej stráže navrhol. Bez tohto doplnenia nebolo možné odvolať člena lesnej stráže, ak tento napríklad skončil pracovný pomer s vlastníkom alebo obhospodarovateľom lesa, na ktorého lesnom majetku mal člen lesnej stráže stanovený obvod pôsobnosti a navyše by tento vlastník alebo obhospodarovateľ lesa bol povinný naďalej znášať náklady na činnosť lesnej stráže, vrátane jej poistenia.
Veľmi dôležité ustanovenie zákona sa týka usporiadania stavieb postavených na lesných pozemkoch do účinnosti tohto zákona, pričom vlastníkom týchto stavieb zákon ukladá zosúladiť právne pomery v súlade so zákonom o lesoch do piatich rokov od účinnosti tohto zákona.
Ak pri rozhodovaní o obmedzení využívania do 1. septembra 2005 dochádzalo k obmedzeniu vlastníckych práv, na vydanie takéhoto rozhodnutia sa nevyžadoval súhlas vlastníka, resp. správcu a ani vyriešenie primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Doplnením zákona sa v súlade s Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd, rieši spôsob zabezpečenia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, v tých prípadoch, ak rozhodnutím o obmedzení využívania vydaným do 1. septembra 2005 dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv bez primeranej náhrady. V takýchto prípadoch sa bude postupovať tak, že náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva je v primeranom rozsahu povinný vlastníkovi alebo správcovi poskytnúť ten, na koho žiadosť k obmedzeniu využívania dochádza a to na základe dohody o určení jej výšky a spôsobe poskytnutia.
Novela zákona o lesoch prispejea k odstráneniu niektorých nedostatkov, ktoré spôsobovali nejednotný výklad jeho ustanovení a umožní zabezpečovať odborné hospodárenie v lesoch na princípoch trvalo udržateľného rozvoja.

Ochrana, prikrmovanie a škody zverou
Prof. Ing. Juraj Ciberej, CSc., Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach.

Vo svojom príspevku sa zameral na jeleniu zver. Jelenia zver bola najviac postihnutá zmenami pri transformácií revírov a útlmom intenzívnej poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských oblastiach. Došlo k výraznému zníženiu početných stavov, podstatnému zhoršeniu vekovej a sexuálnej štruktúry populácie čo vyústilo do výrazného zníženia je trofejovej kvality.
V kultúrnej krajine v ostatných rokoch nastali predovšetkým nasledovné zmeny v zdrojoch výživy:
- presun rastlinnej produkcie do južných oblastí Slovenska, do chovateľských oblastí pre srnčiu a malú zver (znižovanie dostupnosti potravy),
- zmena druhov pestovaných plodín, prevládajú hlavne olejnaté plodiny - repka, slnečnica (nevhodné) ,
- znížená starostlivosť o lúky a pastviny, prevláda mulčovanie (následná nutrifikácia a eutrofizácia biotopov) pred kosbou a pastvou hospodárskych zvierat,
- rozdielne nároky na výživu na jeseň, v zime a na jar,
- zvýšený tlak civilizačných faktorov, veľkých šeliem a pytliactva na pokoj zveri počas prijímania a trávenia potravy (zvýšené poškodzovanie lesných porastov).
Z potrieb zveri vyplýva, že pre vykrytie dennej dávky, napr. vápnika by jelene v období paroženia potrebovali prijať taký denný objem potravy, že obsah žalúdka im na to nestačí. Preto musíme tieto látky pridávať do krmiva alebo do lízaniek pre zver. Denná potreba makroprvkov pre jeleniu zver: Ca - 9 až 27 g, počas paroženia a gravidity až 32 g, P - 7 až 13 g, počas paroženia a gravidity až 25 g, Mg - 5 g, K - 8 až 16 g, Na - 10 g. Autor doporučuje z toho dôvodu Univerzálnu lízanku pre jeleniu zver v zložení: 50 kg CaHPO4 (hydrofosforečnan vápenatý), 25 kg NaCl (najlepšie drtená kamenná soľ), 24 kg íl, 100 g Na2SeO3 (seleničitan sódny), 100 g Ca2IO4 (jodičnan vápenatý), 800 g fenikel, kmín alebo aníz

Parazitárne ochorenia jelenej zveri.
Parazitárne ochorenia predstavujú u poľovnej zveri vstupnú bránu pre ďalšie, následné choroby hlavne metabolického, vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Preto zvlášť v uzavretých chovoch zveri (biologická únava prostredia) musíme pravidelnú pozornosť venovať hygiene prostredia, asanácii, dezinfekcii, dezinsekcii, deratizácii poľovníckych zariadení (a ich okolia) na prikrmovanie zveri. Zároveň včasným odčervovaním predchádzame chorobám a udržujeme zver v dobrom kondičnom stave.
V rezervácii na Javorine sa venuje dlhodobo pravidelná pozornosť zveri. Za roky 1998 až 2006 sa koprologicky vyšetrilo 465 vzoriek trusu jelenej zveri, z ktorých bolo 351 vzoriek pozitívnych na výskyt parazitov, tj. prevalencia dosiahla 75,48 %.
Výsledky koprologických vyšetrení čeľade Trichostrongylidae potvrdili 30,97 % prevalenciu, pri nízkej intenzite infekcie (ojedinelý výskyt) červov tráviacej sústavy.
Vsledky koprologických vyšetrení kokcidií z rodu Eimeria potvrdili 7,96 % prevalenciu pri veľmi nízkej intenzite infekcie. Ochorenie na kokcidiózu u mladej jelenej zveri môže spôsobovať silné hnačky až úhyn.
V priebehu sledovaného obdobia sa vyšetrilo 5 jedincov jelenej zveri na prítomnosť prvokov rodu Sarkocystis, pri ktorom sa zistila 100 % prevalencia.
Parazitologickým vyšetrením jelenej zveri sa potvrdila vysoká prevalencia podkožnej strečkovitosti (Hypodermatóza) vyvolaná strečkom jelením - Hypoderma acteon. Hypodermatóza je ochorenie spôsobené larválnymi štádiami tzv. kožných strečkov charakterizovaná zápalom podkožia. Za najvhodnejší antiparazitárny prípravok uvádza Ivermektín.
Parazitárne ochorenia tvoria najzávažnejšie problémy pri obhospodarovaní jelenej zveri. Vo voľných revíroch a zverniciach by sme mali začať odčervovať vždy, keď je diagnostikovaná silná infekcia parazita a keď je vhodné obdobie keď zver pravidelne navštevuje krmoviská.

V súvislosti s odčervovaním zveri by poľovníci mali vedieť, že:
- antiparazitikum, resp. predkladaná medikovaná kŕmna zmes musí byť chuťovo vhodná a pôsobiť ako návnada,
- antiarazitikum musí mať dostatočnú terapeutickú šírku, tj. účinkovať na najzávažnejšie skupiny parazitov,
- ani niekoľkonásobné predávkovanie nesmie byť pre zver škodlivé (toxické),
- zver potrebuje na kilogram svojej hmotnosti rádovo niekoľkonásobne vyššiu dávku ako hospodárske zvieratá (Ivermektín 0,3 - 0,4 mg.kg-1),
- výrobca liečiva musí zabezpečiť jeho dostatočnú časovú stabilitu vo vonkajšom prostredí,
- najvhodnejšie je použiť práškovú formu liečiva do takého množstva krmiva, ktoré zver skonzumuje naraz (napr. pri jelenej zveri 1,0 kg na jedinca),
- veľmi dôležitý je postup miešania (vždy v pomere 1 diel liečiva na 4 diely krmiva),
- pri silnej invázii použijeme nasledovné liečivá na dávkovanie (denne 1 dávka): mebendazol 3 dávky x 10 - 15 mg.kg-1 živej hmotnosti, fenbendazol 5 dávok x 5 - 7,5 mg.kg-1 živej hmotnosti, ivermektín 2 dávky x 0,2 - 0,4 mg.kg-1 živej hmotnosti
- pri infekcii červov tráviacej sústavy použijeme thiabendazol 3 dávky x 75 mg.kg-1 živej hmotnosti zveri.

Doplnková výživa prežúvavej zveri ako jeden z aspektov biologickej ochrany porastov
Ing. Matúš Rajský, Dr. Miroslav Vodňanský, Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Wien, Brno, Nitra a Štefan Engel, Slovenský poľovnícky zväz, stredie Bratislava

V príspevku uvádzajú výsledky overovania potravných potrieb jelenej zveri v zime aj v lete v rámci biologickej ochrany lesných a agrárnych kultúr, ktoré merali v kontrolovaných podmienkach Medzinárodného pracoviska výživy a ekológie zveri v Nitre (spoločné pracovisko Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri Wien, Brno, Nitra a Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu Nitra). Spotreba krmív, kôry a vody sa zisťovala jedenkrát za 24 h. na dospelých jeleniciach.
Keďže jeleniu zver zaraďujeme z hľadiska potravnej ekológie do prechodného výživového typu prežúvavcov, má spoločné znaky s tzv. spásačmi objemových krmív (napr. muflónia zver) a tiež s ohryzovačmi (napr. srnčia a losia zver). Prirodzená potrava jelenej zveri sa vo voľnej prírode v priebehu roka mení. Kým počas vegetačného obdobia má bližšie k spásačom, tak v zimnom období k ohryzovačom. Keďže konzumácia kôry, terminálov a letorastov je normálnym prejavom jej potravnej ekológie, poškodzovanie lesného prostredia ohryzom nedokážeme eliminovať úplne, ale čo je dôležité, môžeme jeho intenzitu a tým aj rozsah vzniknutých škôd, do značnej miery ovplyvňovať. Z výsledkov vyplynulo, že najintenzívnejšie obhrýzala kôru skupina, ktorá mala prístup iba k lúčnemu senu. Obhryz tvoril až 31,9 % denného príjmu potravy v čerstvom stave. V druhej skupine kŕmenej okrem sena aj trávnou silážou (senážou) tvorila kôra už iba 0,3 % denného príjmu potravy, lúčne seno 1,8 % a trávna siláž až 97,9 %. Príjem kôry aj sena poklesol. Zver uprednostňuje silážované krmivá aj z dôvodu vysokého obsahu vody a pri ich dobrej kvalite dosahujú popri primeranej výživnej hodnote aj vysokú chuťovú atraktivitu. Podobný výsledok sme zaznamenali aj pri doplnení kŕmnej dávky kukuričnou silážou a kukuričnou silážou s ovsom. Zver prijímala v týchto dvoch prípadoch denne v potrave iba 0,07 a 0,16 % kôry, čiže ešte menej ako pri trávnej siláži. V piatej skupine sme zveri predkladali popri lúčnom sene aj granulát s 30 % obsahom stromovej biomasy v sušine. Pri jeho výrobe sme použili konáriky listnatých aj ihličnatých drevín. Išlo o hmotu, ktorá je odpadom pri ťažbe (hrúbka do 2 cm). V tomto prípade tiež zver obhrýzala kôru iba minimálne (0,65 % v potrave), podstatný podiel príjmu tvoril granulát (89,05 %).
V rámci uvedeného hrúbkového rozpätia použitých smrekových kmeňov (6 - 20 cm) uprednostňovala zver kmene 1. hr. st. (8 - 12 cm) 61,6 %, 2. hr. st. (12,1 - 16 cm) 36,0 % a obhryzená kôra z kmeňov 3. hr. st.(16,1 - 20 cm) tvorila z celkového príjmu kôry iba 2,4 %.
Zver kŕmená iba lúčnym senom, ktorá spôsobovala najväčšie poškodenie smrekových kmeňov, dosiahla najväčší úbytok živej hmotnosti, a to pokles v priemere na jedinca takmer až o 14 kg. Naopak zver kŕmená kukuričnou silážou a kukuričnou silážou s prídavkom ovsa, ktorá spôsobovala najmenšie škody na lese si hmotnosť v priebehu zimných mesiacov nielenže zachovala, ale aj zvýšila, a to o + 1,0 až 6,3 kg.
Pri výbere krmív pre jeleniu zver zohľadňujeme, aby ich zver ochotne a pravidelne prijímala. Dôležité je aby obsahovali dostatočné množstvo vlákniny (priemerne minimálne 17 - 20 % v sušine), ktorá je potrebná pre dobré trávenie. Z tohto pohľadu je tiež dôležité, aby potrava obsahovala aj štruktúru o minimálnom rozmere 1 - 1,5 cm (napr. kŕmna zmes by nemala byť zgranulovaná z komponentov pomletých na prach).
Chybou je, ak počas prikrmovacej sezóny dochádza k nepravidelnému dopĺňaniu krmív do kŕmidiel a zver navyknutá na určitý režim je potom nútená kompenzovať deficit (hlad) zvýšeným obhryzom a odhryzom.

Dopad migrácií jelenej zveri na jej manažment
Ing. Jozef Bučko, Národné lesnícke centrum - Ústav lesných zdrojov a informatiky Zvolen

V súčasnej dobe je na Slovensku Zákonom o poľovníctve č. 23/1962 v znení Zákona č. 99/1993 stanovená minimálna výmera poľovných revírov v poľovných oblastiach pre jeleniu zver na 2000 ha a v poľovných oblastiach pre zver srnčiu na 1000 ha. Výsledky z výskumov v poslednej dobe naznačujú, že tieto výmery sú pre seriózne obhospodarovanie populácií jelenej zveri väčšinou nepostačujúce a pre reálnejšie návrhy obhospodarovania jednotlivých populácií by bolo potrebné zavedenie Veľkoplošného ekologického obhospodarovania zveri v rámci poľovných oblastí a lokalít.
Na základe telemetrického sledovania jelenej zveri (6 jeleňov a 7 jeleníc) v oblasti Poľany - Chránenej poľovnej oblasti pre jeleniu zver sa ukázali niektoré skutočnosti, ktoré majú výrazný vplyv na jej racionálne obhospodarovanie. Brať ich do úvahy naberá svoju váhu hlavne v oblastiach s výskytom revírov s menšími výmerami (2000 - 3000 ha). Medzi najdôležitejšie zistenia patria najmä:
1. Časť populácie jelenej zveri sa vyznačuje sezónnymi migráciami. Migrujúce jedince prekonávajú pri prechode zo zimného na letné stanovisko (a opačne) značné vzdialenosti (nami zistené až 25 km).
2. Pri týchto prechodoch pretínajú ich trasy viacero poľovných revírov, čo má najmä pri jesenných migráciách (v čase doby lovu) negatívny vplyv na výšku odstrelu v jednotlivých lokálnych populáciách. Optimálne stanovená výška odlovu sa totiž takto v každom revíri neznámou hodnotou navyšuje. Každý zo susedných revírov totiž po jarnom sčítaní nahlásil početné stavy ,,svojej" populácie jelenej zveri, ale v skutočnosti sa lov vykonáva často len na jednej skupine zvierat migrujúcej cez viacero revírov. Jarné migrácie tiež menia zistené stavy z jarného sčítania, ktoré sú základom plánovania v jednotlivých revíroch (Finďo 2002).
3. Vzniká nepomer medzi úžitkom z chovu a zodpovednosťou za vzniknuté škody na lese, príp. nákladmi vynaloženými na prikrmovanie zveri, keďže tieto vznikajú v rámci jednej populácie často oddelene vo viacerých samostatných revíroch. Ich prerozdelenie medzi susednými revírmi je do značnej miery závislé od geografickej polohy revíru, príp. výskytu atraktívnych prirodzených ale aj polo-prirodzených (poľnohospodárske plodiny) potravných možností v ňom.
4. Reálne zhodnotenie početnosti populácie v rámci určitého orografického celku môže byť urobené najlepšie tak, že sa zhromaždia údaje o počtoch zveri v jednotlivých revírov počas zimných koncentrácií na prikrmovacích miestach. Jarné sčítanie je nepostačujúce a v súčasnej dobe funguje väčšinou len na základe toho, že zodpovedný užívateľ má z celoročného pozorovania prehľad o svojej zveri v revíri, príp. vie reálne zhodnotiť aké stavy môže v období lovu očakávať.

Vyrušovanie zveri antropickými vplyvmi a jeho dôsledky
Ing. Matúš Rajský, Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Wien, Brno, Nitra, Doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc., Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu Nitra, Doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD., Regionálna veterinárna a potravinová správa Dunajská Streda.

Vplyvom antropického tlaku v kultúrnej krajine však dochádza k narúšaniu prirodzeného režimu pastvy a zver presúva svoje aktivity do nočných hodín. Táto zver za svetla spravidla na otvorené priestranstvá a ku kŕmidlám nevychádza, čím vynecháva niekoľko pastevných cyklov čo v priebehu dňa vyvoláva u zveri pocit hladu. Tým sa ovplyvnuje kondícia, zdravotný stav a do popredia sa dostáva problematika škôd na lese.
Doterajšie výsledky sledovania intenzity poškodzovania lesných porastov zverou v závislosti od výživy (prikrmovania) potvrdzujú, že intenzitu obhryzu kôry ovplyvňujú hlavne dva faktory. Prvým je druh krmiva, ktoré má zver k dispozícii a druhým je práve vyrušovanie. Z pohľadu vzniku škôd je významná aj hustota zveri na jednotku plochy. Koncentráciám zveri sa dá do istej miery predchádzať rovnomerným rozmiestnením kŕmnych zariadení na ploche, a znížením tlaku zo strany človeka. V prostredí silne vyrušovanom môže viesť zimné poškodzovanie porastov zverou k ekologickým aj ekonomickým problémom.
Už trojdňové - štvordňové hladovanie spôsobuje redukciu bachorových protozoí (prvokov) a znižuje sa aj množstvo bachorových baktérií. Ak sa do organizmu privádza nedostatočné množstvo živín pre vyváženie energetickej bilancie a výdaja, nastáva podvýživa a strata telesnej hmotnosti. Tkanivá organizmu sa metabolizujú, a okrem kalorickej deficiencii dochádza aj ku deficiencii bielkovín. Jednou z možností ako zver navyknutá na prikrmovanie rieši deficientnú situáciu vo výžive je aj zvýšený príjem kôry, resp. ďalších častí drevín (terminály, letorasty) z porastov v ktorých zalíha počas dňa.
Z výsledkov vyplýva, že vyrušovaná zver spravidla nedokáže v zimnom období v priebehu nočných hodín dostatočne pokryť svoje nutričné potreby, a preto deficit kompenzuje zvýšeným príjmom stromovej biomasy, v našom modelovom prípade - kôry
Pri porovnaní celodenného a nočného prístupu jelenej zveri ku krmivu sú rozdiely v prijatom množstve So zníženým príjmom potravy koreluje aj nižší príjem živín a celkovej metabolizovateľnej energie. Preto je logické, že jelenia zver následne dopĺňa nedostatok vo výžive konzumáciou stromovej biomasy, ktorá má však v prípade kôry iba nižšiu nutričnú hodnotu.
Potravná ekológia a nutričné potreby sú u jednotlivých druhov voľne žijúcich prežúvavcov odlišné. Treba si pritom uvedomiť, že srnčia zver má v prepočte na 1 kg živej hmotnosti vyššiu spotrebu energie než ostatné druhy raticovej zveri. U srnca s hmotnosťou 20 kg je základná potreba energie v kľude približne 18 percent energetickej potreby jeleňa s hmotnosťou 200 kg. V prepočte na 1 kg živej hmotnosti má srnčia zver 1,8 násobnú základnú energetickú potrebu jelenej zveri, preto je potrebné pri tomto druhu prežúvavca venovať vyššiu pozornosť výžive, ako aj ochrane pred stresormi v kultúrnej krajine.
Podmienky vyrušovania sme simulovali v trvaní 6 dní. Výsledkom bolo, že v priebehu tejto fázy poklesol priemerný denný príjem granulovanej kŕmnej zmesi na jedinca na 604 gramov, čiže pri strese došlo k poklesu príjmu krmiva o 146 g (- 19,5 %). Následkom bol aj pokles priemernej živej hmotnosti, a to až 1 kg v priebehu 6 dní. Organizmus srnčej zveri si v priebehu jesene dokáže vytvoriť približne 2,5 kg zásobného tuku, za predpokladu dostatku dostupnej potravy bohatej na energiu. Ide o zásobu energie, ktorú následne čerpá počas zimného obdobia. Aj keď predpokladáme, že na úbytku priemernej živej hmotnosti 1 kg sa čiastočne podieľal aj znížený príjem krmiva (-146 g ), ktorý sa približne v tomto množstve odzrkadlil na celkovej strate hmotnosti zveri (obsah - hmotnosť tráviaceho traktu), predpokladáme, že za 6 dní stratila zver (za predpokladu 2,5 kg zásobného tuku) približne 0,854 kg zásob (- 34 %). Zníženým príjem potravy sa neupravil na pôvodnú hodnotu ani po návrate do normálnych podmienok.
Z hľadiska fylogenézy je stres považovaný za obrannú a aktivačnú reakciu organizmu. U zveri je vyvolávaný stresormi fyzikálnymi, chemickými, biologickými, ale aj emočnými. Nastupujúca stresová reakcia má tri základné fázy. V štádiu poplachovom mobilizuje organizmus všetky rezervy v tele, v štádiu nastupujúcej odolnosti sa organizmus zvieraťa orientuje na adaptáciu záťaže. Pokiaľ pôsobenie stresorov prekračuje adaptačnú kapacitu organizmu, prípadne dochádza k ich kumulovaniu stav môže prejsť do štádia vyčerpania. Odhaduje sa, že akútne i chronicky pôsobiaci stres je rizikovým faktorom pri vzniku až 70 % ochorení. Preto by malo byť jedným z prvoradých záujmov poľovníckej a lesníckej praxe obmedzovať pôsobenie stresových faktorov antropického pôvodu na zver, a to na najnižšiu možnú úroveň.
Jh
vychází v 7:48 a zapadá v 16:35 vychází v 4:50 a zapadá v 13:26 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...