Časopis Myslivost

Unor / 2008

KANIBALIZMUS ALEBO REGULÁCIA MEDVEĎOV?

Myslivost 2/2008, str. 22  Pavol HELL,
Kanibalizmus, čiže požieranie jedincov vlastného druhu, nie je medzi šelmami až taký zriedkavý jav. Je napr. všeobecne známe, že keď lev, ktorý je pánom svorky, zostarne a vládu nad ňou prevezme nový, mladší a vitálnejší paša, je jeho prvou starosťou pozabíjať všetky levíčatá, potomkov svojho predchodcu. Je to vraždenie mláďat, tzv. infanticídium. Robí to dozaista preto, aby sa levice, zbavené starostlivosti o svoje potomstvo, čím skôr znova dostali do ruje a mohol sa s nimi páriť. Tak si zároveň zabezpečí rýchle uplatnenie svojich génov vo svojom potomstve. Usmrtené mláďatá lev spravidla nepožiera.
Aj u medveďov je známe infanticídium, lebo sa neraz stáva, že starší samec usmrtí medvieďatá, ktorých sa dokáže zmocniť a niekedy ich aj skonzumuje. Preto medvedica ihneď odvádza svoje medvieďatá do bezpečia, keď sa k jej rodinke takýto samec približuje alebo ich aspoň vydurí na strom. Môžeme to vidieť v mnohých krásnych televíznych filmoch zo Severnej Ameriky, ale svedčia o tom aj početné pozorovania poľovníkov a poľovníckych biológov z Európy a Ázie. Avšak starý silný medveď môže usmrtiť a často aj skonzumovať aj svojho dospelého, ale slabšieho súkmeňovca, a to bez rozdielu pohlavia. Stáva sa to najčastejšie vtedy, keď je hladný a nemá k dispozícií dostatok iných zdrojov potravy, keď si bráni svoje teritórium a pod. Takéto prípady sú tým častejšie, čím väčšia je populačná hustota medveďov a čím viac starších silných samcov je v populácii. Pokiaľ viem, zatiaľ nie je bezpečne zistené, či medveď usmrtí len cudzie alebo aj vlastné medvieďatá. Nakoľko však medvede nežijú v rodinných klanoch ako levy, môžeme sa domnievať, že zabije aj svojich vlastných potomkov. No ešte raz zdôrazňujem, že bezpečne to neviem, ale genetickým výskumom by sa to ľahko dalo overiť.
O kanibalizme kamčatských medveďov sa objavil zaujímavý príspevok v časopise "Ochota i ochotničje chozjajstvo" z pera Sergeja Tiškeviča a predpokladám, že jeho pozorovania by mohli byť veľmi zaujímavé a poučné aj pre nás. Autor konštatuje, že v Korjacku v povodí rieky Levaja Ozernaja v čase od 5. do 24. mája na ploche 60 x 80 km našiel so svojim tímom zvyšky 7 roztrhaných medveďov, z čoho bolo 5 dospelých medvedíc a 2 mladé samce. Okrem toho našli veľa stôp veľkých medveďov, ktoré nasledovali stopy menších jedincov, a preto je Tiškevič presvedčený, že sa im určite nepodarilo nájsť všetky usmrtené medvede. Zdôrazňuje, že išlo o obdobie, keď vyhladované medvede hromadne opúšťali svoje brlohy, v ktorých zimovali.
Jedného mladého medveďa vytiahol veľký samec priamo z jeho brloha, zabil ho a potom ležiac pri ňom odpočíval. Keď sa k nemu autor so svojimi kolegami priblížil, starý medveď sa len veľmi neochotne vzdialil od svojej koristi, často sa zastavoval a pozoroval ich. V druhom prípade veľký samec dobehol a roztrhal mladú trojročnú medvedičku, pričom miesto nálezu svedčilo o krutom boji. Samec zožral zo svojej koristi časť vnútorností a potom si vedľa nej zaľahol. Medvedička mala hlavu rozbitú a dohryzenú. Samca zastrelili a zistili, že bol vo veľmi dobrom výživnom stave a mal ešte také bohaté tukové rezervy, že by bol možno prečkal ešte aj ďalšiu zimu. V ďalšom prípade zistili podľa stôp, že veľký samec prenasledoval medvedicu s dvomi mladými. Keďže rodinka nevládala zutekať pred svojim prenasledovateľom, vyliezla na strom a samec pod nim na ne čakal. No keď začul zvuk približujúceho sa snehového skútra a spozoroval poľovníkov, zutekal, takže lovci videli už len jeho stopy. Šľapaj prednej laby bola široká 20,5 cm a zadnej 18,5 cm, takže to naozaj bol veľký jedinec. Je možné, že v dôsledku intenzívneho lovu losov, snežných oviec a sobov, najmä poplatkovými poľovníkmi sa ich početnosť na Kamčatke znížila a že tam medvede v súčasnosti na jar majú veľmi obmedzenú ponuku potravy, čo pravdepodobne tiež môže podporovať ich kanibalizmus.
Aj naši výskumníci občas nachádzajú medvediu srsť v medvedích exkrementoch, takže tento medvedí kanibalizmus existuje aj u nás a zrejme častejšie ako v minulosti, keď bolo medveďov menej. Spomínam si, že na jednom zasadnutí "Komisie pre veľké šelmy" vystúpil fundamentalistický ochranca prírody a medveďov Ing. Erik Baláž, mediálne veľmi aktívny člen "Lesoochranárskeho združenia vlk" a chválil sa tým, aká - povedal by som až neuveriteľne vysoká - je početnosť medveďov v Kôprovej a Tichej doline vo Vysokých Tatrách (bolo to ešte pred vetrovou kalamitou). Ide práve o to mimovládne združenie, ktoré pomohlo zabrániť odprataniu dreva, ktoré v týchto dolinách zostalo po katastrofálnej vetrovej kalamite, ktorá pred 3 rokmi postihla Tatry a tak prispelo k tomu, že sa odtiaľ podkôrny hmyz (lykožrút) rozšíril aj do porastov, ktoré víchrica nezničila a to až do takej miery, že lesy sú ohrozené ďalšou katastrófou. Zároveň s nadšením informoval komisiu o tom, že v medvedích exkrementoch v týchto lokalitách čoraz častejšie nachádza medvediu srsť, čo znamená, že početnosť medvedej populácie sa reguluje sama a že teda žiadne regulácia zo strany človeka - s výnimkou škodníkov - nie je potrebná !!! Teda zastával v súvislosti s medveďmi práve také kontraproduktívne stanovisko ako v súvislosti s lykožrútom, ktorého najlepším ochrancom sa "Lesoochranárske združenie vlk" v podstate stalo.
Osobne to považujem v našej kultúrnej krajine skutočne za zvrátenosť. Je naozaj lepšie nechať medvede sa premnožovať do takej miery, aby sa museli navzájom požierať a robili stále väčšie problémy v spolužití s človekom ? Alebo čakať, kým v premnoženej populácii prepukne nejaká choroba, napr. besnota, ako sa to v minulosti stalo v poľovnom revíri maršala Tita pri Bugojne v Bosne ? Nie je naozaj omnoho výhodnejšie početnosť medveďov racionálne a prísne limitovaným a kontrolovaným spôsobom regulovať tak, aby sa zachoval dobrý status populácie, znížila miera jej nežiadúcej synantropizácie, ako aj straty, ktoré spôsobuje nielen na hospodárskych zvieratách a včelstvách, ale aj na raticovej zveri, už ani nehovoriac o útokoch na ľudí ? Okrem toho jeho lovom je možné získať aj finančné prostriedky na úhradu škôd, ktoré spôsobuje. Nech súdny a nezaujatý čitateľ sám rozhodne čo je lepšie, akému spôsobu regulácie našej medvedej populácie dať prednosť.
Je všeobecne známe, že v 30 - tych rokoch minulého storočia, keď bola na popud poľovníkov vyhlásená všeobecná úplná ochrana medveďov, žilo na Slovensku už len asi 20 - 30 týchto veľkých predátorov, ale v súčasnosti okolo 600 - 800. V poľovníckej štatistike sa síce uvádza až dvojnásobný počet, ale to je nereálne. Medvede totiž nemožno spočítať podľa jednotlivých poľovných revírov, ako sa to u nás robí, ale jedine v rámci celých poľovných oblastí, resp. orografických celkov (pohorí). Okrem toho sa od r. 1962, keď sa opäť povolil veľmi obmedzený lov medveďov na základe mimoriadnych povolení, až doteraz oficiálne na Slovensku ulovilo vyše 1500 medveďov. To svedčí o veľmi vysokej reprodukcii a výbornej vitalite našej západokarpatskej medvedej populácie. Potvrdzujú to aj naše výskumy z r. 1992, keď prírastok medvieďat tvoril 21,2 % z jarného kmeňového stavu. Samozrejme, všetky sa budúcej jari nedožijú, ale aj tak je koeficient prírastku (0,21 z JKS) veľmi vysoký a svedčí o tom, že populáciu skutočne regulovať treba, a to selektívnym odlovom a nie tak, aby sa medvede začali navzájom požierať.
Podľa aktuálnych cien dosahujú škody spôsobené na Slovensku medveďmi na hospodárskych zvieratách a včelstvách ročne asi 1,5 mil. Sk, čo je z hľadiska národného hospodárstva síce zanedbateľné, ale lokálne, z hľadiska postihnutých subjektov veľmi závažné. Medvede porania ročne asi 5 - 6 osôb, niekedy aj s trvalými následkami (sú obce, kde ľudia idú do lesa s veľkými obavami) a veľkým problémom sú synantropizované jedince, ktoré boli v dôsledku veľkej hustoty medvedej populácie vytlačené do okrajových častí jej areálu.
MP SR síce povoľuje každý rok regulačný odlov asi 70 medveďov (10 % populácie), ale ten sa (aspoň oficiálne) nikdy nesplní, lebo MŽP SR ho spojí s toľkými kontraproduktívnymi sťažujúcimi obmedzeniami, že sa to jednoducho nepodarí. Je to napr. zákaz lovu na jar (ktorý je najľahší), vraj preto aby sa neodstrelili dojčiace matky, hoci dobre vieme, že tie asi do 15. apríla od svojich medvieďat z brloha neodchádzajú. Ďalej je to zákaz lovu medveďov nad 100 kg, takže vlastne nemôžeme zasahovať do reprodukujúcej sa časti populácie, lebo takúto hmotnosť dosahujú na jeseň, keď sú vytučnené, len mladšie jedince. Zakázané je použitie mäsitej návnady (aj zo zveri), vraj aby sa medvede nenaučili loviť zver a hospodárske zvieratá - ako by túto všežravú šelmu bolo treba na to učiť! Veď kadávery, ovečky a mláďatá zveri sú jej najväčšou pochúťkou, hoci neraz strhne aj dospelého silného jeleňa. Povolený je lov v lete, keď je jeho huňa nekvalitná a keď sa ľahko môže stať, že poľovník vo vysokom poraste (napr. aj v ovsi) nespozoruje medvieďatá a omylom uloví vodiacu medvedicu.
Okrem toho vtedy je ťažšie posúdiť aj veľkosť medveďa, či nepresahuje povolenú hmotnosť. Aj na jeseň je lov veľmi obťažný, lebo medveď vtedy v prírode nachádza všade hojnosť potravy a na návnadu chodí len veľmi nepravidelne. Na posliedke je však lov problematický, ak sa má dodržať limit hmotnosti medveďa. To všetko samozrejme otvára priestor pre jeho ilegálny lov, ale o ňom však vieme len to, že určite existuje, ale počty sa nikdy nedozvieme. Okrem toho sa z roka na rok zvyšuje aj počet uhynutých medveďov, napr. aj pri kolíziach s dopravnými prostriedkami, ale aj z iných, zatiaľ neznámych dôvodov.
Teda ide naozaj o obmedzenia, ktoré sú kontraproduktívne najmä pre samotný chránený druh a mali by sa čím skôr odstrániť. Veď poľovníci majú eminentný záujem na zachovaní medveďa, čo potvrdzuje aj nárast jeho početnosti v desaťročiach, keď jeho populáciu regulovali sami cestou MP SR, bez takýchto byrokratických zásahov do spôsobu regulácie jeho početnosti. Limitovaná a prísne kontrolovaná regulácia je dozaista lepšia a pre populáciu prospešnejšia, ako premnožovanie medveďov spojené na jednej strane so sťažením ich spolunažívania s človekom a na druhej strane s nárastom ich vzájomného kanibalizmu.

Pavol HELL,
Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Wien - Brno- Nitra

vychází v 7:46 a zapadá v 16:38 vychází v 6:54 a zapadá v 15:05 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...