Časopis Myslivost

Únor / 2011

Problematika praktickej realizácie antiparazitárnej liečby prežúvavej zveri

Myslivost 2/2011, str. 64  Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.,
V minuloročnom decembrovom čísle časopisu Myslivost publikovali autori Forejtek, Hera, Malena, Vernerová (2010) vynikajúci článok, ktorý sa zaoberal základnými zákonitosťami realizácie odčervovania prežúvavej zveri. Autori vysvetlili, kedy má liečba zveri opodstatnenie, poukázali na nevyhnutné podmienky realizácie účinnej liečby, ako aj na riziká vyplývajúce z neodborného prístupu. V nasledujúcom príspevku by sme chceli nadviazať na uvedenú problematiku a prezentovať niektoré skúsenosti s praktickou antiparazitárnou liečbou zveri prežúvavej zveri.
 
 
Plne sa stotožňujeme so zásadou, že aplikácii antiparazitárnych prípravkov má predchádzať laboratórne vyšetrenie zveri a vyhodnotenie nákazovej situácie vo výskyte parazitov v poľovnej oblasti, teda nielen v jednom poľovnom revíri. Ak je liečba indikovaná, jej prípravu i priebeh je nevyhnutné vykonať v spolupráci s veterinárnym lekárom. Vyšetrenie možno vykonávať počas celého roka: sledujeme správanie zveri (kašľanie – podozrenie na nosohltanové strečky), počas poľovníckej sezóny prehliadkou vnútorných orgánov pri posudzovaní ulovenej raticovej zveri, priamou identifikáciou parazitov, alebo napr. nálezom lariev podkožných strečkov pri sťahovaní kože úlovku, pozornosť treba venovať výskytu pečeňových trematódov pri vyvrhovaní zveri (najmä cicavici obrovskej Fascioloides magna), ale aj larvám nosohltanových strečkov pri preparovaní srnčích trofejí a podobne.
Je potrebné si však uvedomiť, že z ekologického hľadiska je výskyt vnútorných parazitov u raticovej zveri úplne prirodzeným javom, a raticová zver je na ich infekcie adaptovaná. Iná je samozrejme situácia vo zvernicových chovoch (o ktoré nám cielene ide) a prípadne na farmách raticovej zveri.
Odčervovanie, však nemôže nahrádzať, alebo riešiť zdravotné problémy zveri, ktorých príčinou je najčastejšie vysoká populační hustotu, nedostatočná chovateľská starostlivosť, deficitná výživa, nedostatky v hygiene výživy a kŕmenia zveri, ktoré často v kumulovanej podobe zisťujeme v neodborne vedených a predimenzovaných zverniciach. Preto k antiparazitárnej liečbe by sa malo pristupovať len v prísne indikovaných prípadoch.
Vo voľných poľovných revíroch by sa určité argumenty pri rozhodovaní v prospech terapie dali nájsť práve pri spomenutej nosohltanovej a prípadne podkožnej strečkovitosti v oblastiach, v ktorých je vysoká prevalencia výskytu uvedených parazitov a spôsobujú značné priame, ale aj nepriame straty na zveri. Ďalším odborne zdôvodniteľným prípadom je výskyt alochtonných cudzopasníkov, často sa tu uvádza severoamerická cicavica obrovská (Fascioloides magna), patriaca medzi spomenuté pečeňové červy. Preto možno zhrnúť predchádzajúcu diskusiu tak, že používanie antiparazitárnych prípravkov aj vo voľných poľovných revíroch má svoj význam, ale za presne špecifikovaných situácií.
Z pohľadu stratégie zdravia zveri sa treba zamerať na oblasť prevencie, kde mnohé opatrenia sú v kompetencii užívateľa poľovného revíru, okrem spomenutého zabezpečovania správnej výživy zveri, najmä pri zlepšovaní životných podmienok zveri v súčasnej kultúrnej krajine atakovanej antropickými faktormi, ale aj priame chovateľské zásahy ako sú včasný selektívny lov zveri, udržiavanie primeranej populačnej hustoty a priebežné monitorovania zdravotného stavu zver v revíroch.
Aby sa dal posúdiť aktuálny helmintologický status zveri, v rámci parazitologického prieskumu využíva sa metóda koprologického vyšetrenia, pri ktorej sa laboratórne diagnostikujú v truse zveri vajíčka a larvy vnútorných parazitov. Na rozbor je vhodné použiť iba čerstvý trus, preto je najvhodnejšie odobrať vzorku z uloveného zvieraťa, (príp. z odchytenej živej zveri). Chceme obmedziť zbieranie ťažko definovateľného trusu od anonymných zvierat a uprednostniť vyšetrovanie zveri ulovenej z rámci selektívneho odstrelu, čiže jedincov ulovených z dôvodu slabej kondície, hnačiek, neskorej výmeny srsti atď (u týchto jedincov je predpoklad, že u nich získame dobrý obraz o parazitologickej situácii).
Ak sa zbiera čerstvý trus, tak sa zameriame na okolie kŕmnych zariadení alebo na migračné koridory zveri. Na snímkach 1 a 2 je trus nájdený v teréne (č. 1 je čerstvý, vhodný na vyšetrenie). Pri odbere dbáme na to, aby sme na vyšetrenie neodoslali starší trus, ktorý bol dlhodobejšie vystavený vonkajším klimatickým vplyvom - zaschnutý, rozmoknutý, príp. opakovane zamrznutý (snímka 2).
Aj keď vajíčka a larvy niektorých vnútorných parazitov sú do istej miery rezistentné voči nízkym teplotám, mala by platiť zásada, že na laboratórne vyšetrenie sa predkladajú len vzorky čerstvého, vhodne zabaleného trusu. Inak sa totiž zníži výpovedná hodnota laboratórneho nálezu.
Snímka číslo 3 znázorňuje odber čerstvého trusu, ktorý zbierame do plastových nádobiek – vzorkovníc. Pri intenzívnych chovoch zveri, kde sú jedince označené ušnými značkami, a teda ich možno identifikovať, je vhodné odobrať individuálne trus od konkrétnych jedincov. Ak ide o jedince bez označenia, resp. zver z poľovných revírov – zbierajú sa zmiešané vzorky, t. j. odoberajú sa vzorky od z väčšieho počtu jedincov do jednej vzorkovnice. V takom prípade sa odporúča vytvárať tieto zmiešané vzorky pochádzajúce z viacerých jedincov (5 - 10 jedincov zveri) napr. z jednotlivých lokalít (1 lokalita/1zmiešaná vzorka).
Samozrejmosťou pri odbere trusu v teréne je predpoklad, že nezmiešame trus rôznych druhov zveri. Vzorkovnice musia byť označené s uvedením druhu zveri, miesta a dátumu odberu.
 
Výsledky vyšetrenia sú k dispozícii spravidla po niekoľkých dňoch a na základe epizootologickej situácie a výsledkov koprologického vyšetrenia, ak je liečba odborne zdôvodnená, veterinárny lekár určí druh prípravku, ktorým sa zver prelieči a postup dehelmintizácie.
Vyšetrenie je vlastne úvodom pre účinnú liečbu. Tá je však v prípade voľne žijúcej zveri (najmä vo voľných poľovných revíroch) problematická. Dôvodom sú nestále počty zveri, migrácie, kolísanie príjmu krmiva a tým aj medikovanej kŕmnej zmesi a čo je dôležité, nie vždy sa správne odhadne hmotnosť zveri. Preto predpokladom správne určeného množstva lieku je nevyhnutné mať čo najpresnejšiu informáciu o sumárnom množstve „živých kilogramov zveri“, ktorú chceme liečiť. Na základe tohto údaju (suma kg) sa vypočíta potrebné množstvo liečiva. Pri dehelmintizačných prípravkoch s účinnou látkou ivermektín uvádzajú výrobcovia potrebu 0,2 mg ivermektínu na 1 kg živej hmotnosti prežúvavej zveri (jelenia, srnčia, danielia, muflonia zver, kamzičia zver).
 
Kalkulácia potrebného množstva odčervovacieho prípravku (na príklade liečiva s účinnou látkou ivermektín 150 mg v 1 kg):
V prípade jelenej zveri je nedostatočné podať 0,9 kg medikovanej kŕmnej zmesi na 1 jedinca na deň. Ak je medikovaná kŕmna zmes pripravená podľa návodu, t. j. v pomere 1:9 (liečivo: sypké krmivo), potom priemerný jedinec jelenej zveri prijme 90 g liečiva (13,5 mg ivermektínu). Toto množstvo účinnej látky stačí na účinné odčervenie jedinca s hmotnosťou 70 kg! Treba tiež upozorniť, že živá hmotnosť 70 kg vo februári (bežný termín pre odčervenie) predstavuje hmotnosť priemerného jelienčaťa (vek 8 - 9 mesiacov) vo voľnom revíri. Vo zverniciach a farmách však jelienčatá pri dobrej výžive vo februári vážia 80 - 100 kg. Pravda, musíme osobitne posúdiť v každom chove i kondičný stav zveri. Telesnú hmotnosť významne ovplyvňuje starostlivosť o zver (výživa, zdravie, pohodu). Preto odporúčame zistiť skutočnú celkovú telesnú hmotnosť aspoň pri 2 až 3 normálne vyvinutých jedincoch. (Problematika telesných hmotností zveri bude spracovaná v nasledujúcom čísle Myslivosti).
Keď uvažujeme o hmotnosti priemerného jedinca konkrétneho druhu zveri, ktorý plánujeme odčerviť vhodné je (v januári – februári) za priemer považovať dospelú samicu (hrubý návod). Ak chceme účinne zver odčerviť, je napr. pri jelenej zveri podľa našich skúsenosti dobré počítať s priemernou hmotnosťou jedinca jelenej zveri 130 kg. V závislosti od kondície a telesného rámca zveri (ako aj sociálnej štruktúry) môže byť táto hmotnosť odlišná.
Postup výpočtu potreby liečiva je nasledovný: Kŕmne miesto v januári - februári navštevuje (stabilne) napr. 30 jedincov jelenej zveri (samce, samice, mláďatá). Sumárna hmotnosť je v takomto prípade približne 30 x 130 kg = 3900 kg. Na každý kilogram živej hmotnosti kalkulujeme 0,2 mg účinnej látky, z toho vyplýva potreba 780 mg ivermektínu a toto množstvo sa nachádza v 5,2 kg liečiva. Odporúča sa zveri podať medikované krmivo 2 dni po sebe (dlhodobejšia aplikácia, ale aj zákonitosti v hierarchii čriedy a s tým súvisiacim príjmom atraktívnej potravy, migrácie, kolísanie príjmu krmiva, vyrušovanie, návštevnosť kŕmidiel apod.). Takže na účinné odčervenie 30 priemerných jedincov jelenej zveri je žiaduce použiť 10,4 kg liečiva (približne 2 balenia).
 
Možno teraz si niektorí čitatelia – chovatelia zveri pomyslia: to je veľa! Áno, je to dosť, no ak cieľom našej liečby je zver účinne odčerviť, potom treba vykonať výpočet s reálnymi údajmi. Tvrdenia, typu „dali sme zveri aspoň trošku lieku, a pomohli sme jej aspoň trošku“, sú kontraproduktívne. Ak sa zveri podá nedostatočné množstvo lieku, parazity prežívajú naďalej a produkujú vajíčka do prostredia. Preto opätovne treba zdôrazniť, že ak jedinec zveri prijme nedostatočné množstvo lieku, parazity si vytvárajú postupne čiastočnú rezistenciuvoči liečivu a neskôr ich nebude možné eliminovať ani pri podaní terapeutickej dávky (potrebnej dávky).
Keby došlo k opačnému prípadu a zver by skonzumovala väčšie množstvo lieku ako bolo potrebné – nevzniká zdravotný problém, lebo organizmus zveri toleruje takéto liečivá až v 5násobnom zvýšení oproti terapeutickej dávke.
 
No žiada sa upozorniť na rezíduá liečiva, ktoré zostáva vo svalovine zveri a predstavuje zdravotné riziko pre konzumenta diviny – človeka. Preto výrobca deklaruje pre každý dehelmintizačný prípravok aj ochrannú dobu, teda minimálnu dobu počas ktorej divina z odčervenej zveri nie je vhodná na výživu ľudí.
 
Pri plánovaní odčervovania vyvstáva aj ďalší významný praktický „problém“. Ak by sa totiž použil pomer 1:9 (liečivo : šrotované obilie), pri priemernej hmotnosti jelenej zveri 130 kg, bolo by treba použiť na jedného jedinca a deň 173 g liečiva, čiže 1,73 kg medikovanej kŕmnej zmesi. Takéto vysoké množstvo medikovanej kŕmnej zmesi založenej na šrotovanom obilí môže vážne ohroziť zdravie zveri, najmä ak nemá prispôsobený tráviaci aparát na takéto energeticky bohaté krmivo (vznik acidózy). Riešením je napr. zvýšenie koncentrácie liečiva v medikovanej kŕmnej zmesi, čiže zúženie pomeru liečivo : šrot z odporúčaných 1 : 9 na 1 : 7 až 1 : 5. Ale s takýmito kalkuláciami sa treba poradiť s veterinárnym lekárom.
Pri zvýšení koncentrácie dochádza k ďalším neblahým dôsledkom, napr. ku zhoršeniu chuťovej atraktivity medikovaného krmiva, na čo podľa našich skúseností citlivo reaguje najmä srnčia zveri. V súčasnosti overujeme pri srnčej zveri zvýšenie atraktivity medikovanej kŕmnej zmesi pridaním jablčnej arómy. Zásadnou podmienkou úspešnej liečby je, aby zver skonzumovala celé množstvo medikovanej kŕmnej zmesi určenej na deň. Pritom treba využiť aj informácie o predchádzajúcom príjme sypkého krmiva počas prípravného – návykového obdobia pred samotným odčervením.
Nie je reálne možné pre širokú chovateľskú prax poskytnúť univerzálny postup účinnej dehelminizácie. Každý chov zveri (voľné revíry, zvernice, farmy) má svoje špecifické podmienky, ktorým sa musí postup liečby prispôsobiť.
 
Ak vyriešime otázku, koľko liečiva potrebujeme, čaká nás ďalšia praktická výzva: výroba medikovanej kŕmnej zmesi. Najjednoduchšie je liečivo dôkladne a rovnomerne zamiešať so sypkým krmivom. V našom prezentovanom prípade dehelminizácie sme použili granulovanú medikovanú kŕmnu zmes (snímka číslo 4 a 5). Na snímke 4 je znázornená príprava komponentov (pridanie liečiva do sypkého krmiva pred výrobou a zamiešanie) a na snímke 5 je už finálny produkt. Pri výrobe granulovaných kŕmnych zmesí musíme pamätať na to, že teplota by nemala stúpnuť nad 100 °C. Ak teplota pri granulácii prekročí 100 °C, môže to mať negatívny vplyv na stráviteľnosť živín krmiva spôsobený tzv. Maillardovými reakciami. Jedná sa vo výžive o nežiaduci úkaz, pri ktorom v dôsledku vysokých teplôt (dôležitá je aj dĺžka pôsobenia teploty), dochádza k reakcii sacharidov s bielkovinami (konkrétne voľnými aminokyselinami, najmä lyzínom) a využiteľnosť krmiva zverou sa znižuje. Z pohľadu prípravy granulovaného krmiva, je lepšie, aby zmes bola vystavená vysokej teplote čo najkratší čas. Vhodnejšie je vlhké teplo, ako suché teplo. Vysoké teploty môžu ovplyvniť aj účinok lieku.
V našom príklade liečby sme použili do granulovanej medikovanej kŕmnej zmesi komponenty, na ktoré bola zver zvyknutá, čiže k receptúre, ktorú sme kŕmili v tomto období , primiešali sme potrebné množstvo liečiva. Zver bola na krmivo navyknutá a prídavok liečiva v granulách neovplyvnil príjem. Krmivo sme podali vo zvyčajnom množstve, ktoré bolo dlhodobo overované a nastavené tak, aby sa všetky jedince dostali ku kŕmidlám a skonzumovali potrebné množstvo medikovaného krmiva (snímky 6 a 7).
Po odčervení treba urobiť kontrolné vyšetrenie trusu, aby sme zistili účinnosť liečby.
Overovaním praktických možností realizácie odčervovania zveri sa zaoberáme na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri pri CVŽV Nitra už niekoľko rokov. Spolupracujeme pri odčervovaní zveri aj s partnerskými voľnými revírmi, zvernicami a farmami. Po viacerých sezónach môžeme konštatovať, že vo voľných (neoplotených) revíroch je dosiahnutie účinného a najmä trvalého dehelmintizačného efektu pri zveri problematické. Pred samotným začiatkom liečby si treba odpovedať na otázku: Chceme zveri pomôcť, alebo si iba „dať čiarku“ za vykonané opatrenie bez ohľadu na výsledok? Zároveň si možno viacerí čitatelia dajú tieto riadky do súvislosti s faktom, prečo sa vo väčšine západoeurópskych krajínodčervovanie voľne žijúcej zveri nevykonáva.
 
Ing. Matúš Rajský, PhD.,
Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
MVDr. Miroslav Vodňanský, PhD.,
Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Wien, Brno, Nitra
doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD.
Regionálna veterinárna a potravinová správa Dunajská Streda
vychází v 7:26 a zapadá v 18:04 vychází v 20:44 a zapadá v 12:03 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...