Časopis Myslivost

Září / 2011

Fibropapilomatóza jeleňovitých na Slovensku

Myslivost 9/2011, str. 32  Doc. MVDr. D. RAJSKÝ, PhD., MVDr. P. FOREJTEK, CSc., MVDr. M. VODŇANSKÝ, PhD., Ing. M. RAJSKÝ, PhD.
Fibropapilomatóza jeleňovitých na Slovensku
Pôvodné informácie o nádorových ochoreniach pri jeleňovitých boli v našich podmienkach sporadické, alebo chýbali. V staršej literatúre sú odkazy na papilomatózu kamzíkov od Špeníka (1977), a na ojedinelé prípady fibromatózy jeleňov upozornil aj Lešník a Vrtiak (1979), ale ako na zriedkavé choroby. Je predpoklad, že frekvencia nádorov pri cervidoch bola častejšia, aj keď pre sporadický výskyt im poľovnícky terén nevenoval dlho osobitnú pozornosť.
 
V článku poukazujeme na rozšírenie fibropapilomatózy (fibromatózy) v populácii srnca lesného (Capreolus capreolus) a jeleňa lesného (Cervus elaphus) na Slovensku. Ako príčinné agens uvádza Erdélyi a kol., (2009) pri srnčej zveri v Maďarsku nový papilomavírus (CcPV1), zaradený do rodu Delta papilomavírusov, ktoré sú špecifické pre prežúvavce. Fylogenetická analýza a súhlasné patologické nálezy naznačujú aj príslušnosť pôvodcu ochorenia pri jelenej zveri - vírusu (CePV1) do rodu Delta papilomavírusov.
Hlavnou charakteristikou Delta papilomavírusov je, že indikujú vývin kožných fibropapilómov a fibrómov (Sundberg a Lancaster, 1988). Podľa klasifikácie nádorov však fibropapilómy nepatria medzi novotvary kože, ale medzi nádory, ktorých pôvod je v podkoží.
Z pohľadu niektorých zahraničných autorov možno fibropapilomatózu považovať za fibromatózu papilómavírusového pôvodu, prenášanú krvcicajúcim (hematofágnym) hmyzom, priamym kontaktom infikovaných zvierat, alebo kontaminovanými predmetmi, ktoré môžu traumatizovať kožu.
Z čeľade Cervidae bolo ochorenie popísané u jeleňa lesného (Cervus elaphus), srnca lesného (Capreolus capreolus), daniela škvrnitého (Dama dama), jelienka bielochvostého (Odocoileus virginianus), jelienka ušatého (Odocoileus hemionus hemionus), jelienka čiernochvostého (Odocoileus hemionus columbianus), jeleňa sika (Cervus nippon), soba karibu (Rangifer caribou), losa mokraďového (Alces alces) a niektorých ďalších. Vo Švédsku zistili u losov tumory charakterizované ako fibropapilómy, alebo fibrómy. Sporadicky boli nádory u týchto zvierat diagnostikované aj v pľúcach, s podobnou histologickou morfológiou ako na koži. Podľa iných autorov sa v etiológii choroby okrem vírusov môže uplatniť aj radiácia a iné druhy žiarenia, niektoré chemické látky a ďalšie vplyvy. Hematofágny hmyz v pozícii potenciálneho vektora je diskutovaný aj z pohľadu entomologických monitoringov iných ochorení (Blue tongue - choroba modrý jazyk) a prognóz týkajúcich sa globálnych klimatických zmien.
 
Prvým odborne zdokumentovaným prípadom tohto nádorového ochorenia na Slovensku bol srnec ulovený v okrese Senica (1998) v Trnavskom kraji. Postupne pribúdali nálezy v Bratislavskom, Nitrianskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Tento sporadický výskyt však nevzbudzoval z hľadiska poľovníckeho manažmentu obavy, a u časti užívateľov poľovných revírov pretrvávala tendencia takéto jednotlivé prípady ani nešpecifikovať medzi stratami na zveri.
V súčasnosti sa v niektorých revíroch na juhozápade Slovenska stala fibropapilomatóza pri srnčej zveri chovateľským problémom, lokálne so stratami úhynom 5 až 30 % jedincov v prepočte na NKS zveri, a v rámci Slovenska bola zistená v 31 okresoch. V rámci depistáže choroby bolo v období rokov 1998 - 2011 zhodnotených na Slovensku 472 prípadov fibropapilomatózy srnčej zveri. V roku 2009 bola choroba zistená aj pri jelenej zveri.
Nádory pri srnčej zveri bývajú lokalizované zväčša na hlave, krku, končatinách a podbruší. Počet makroskopicky zistených tumorov v našom súbore dosahoval 1 – 156 exemplárov, s maximálnou veľkosťou 12 x 19 cm. Na povrchu boli svetlé, alebo sivo až čierno sfarbené. Na reznej ploche je typické biele, alebo ružové jadro. Konzistencia bola elastická až tuhá. K extrémnym prípadom patrí ulovený srnec s hmotnosťou 12 kg (bez hlavy po vyvrhnutí) so solitérnym nádorom v podbruší o hmotnosti 1080 gramov.
Choroba bola u cervidov v Európe doposiaľ popísaná okrem Slovenska minimálne v Španielsku, Nemecku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Škótsku, Portugalsku, Švédsku, Maďarsku, Českej republike, Slovinsku, Chorvátsku a Rakúsku, ale zrejme sa vyskytuje aj inde.
 
Súčasné poznatky o vzniku a rozšírení choroby a odporúčania pre poľovnícku prax:
Frekvencia nádorových chorôb pri prežúvavej zveri – vrátane fibropapilomatózy bola v minulosti zrejme vyššia, ako predpokladáme, ale pre sporadický výskyt a zanedbateľný ekonomický dopad jej užívatelia poľovných revírov nevenovali osobitnú pozornosť. Tiež stavy raticovej zveri boli v minulosti výrazne nižšie. Aj z toho dôvodu v poľovníckej praxi na úseku chovateľskej starostlivosti o zver a kontroly jej zdravia táto problematika dlho absentovala
 
Prvý odborne zdokumentovaný prípad fibropapilomatózy na Slovensku pochádza zo srnca lesného uloveného v roku 1998 v okrese Senica v Trnavskom kraji. Do roku 2006 bola postupne nákaza hlásená aj v Bratislavskom, Nitrianskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Tendencia šírenia choroby z iniciálneho miesta výskytu smerovala juhovýchodným smerom.
 
Pôvodná nákazová situácia v rozšírení fibropapilomatózy v populácii srnca lesného na Slovensku sa v priebehu rokov 2007/2008 dramaticky zmenila, a začala sa považovať pri chove srnčej zveri za vážny chovateľský a zdravotný problém
 
Aj keď fibropapilómy jeleňovitých sú zaraďované všeobecne do skupiny nezhubných (benígnych) nádorov, pri srnčej zveri po generalizovaní procesu, resp. pri lokalizovaní v okolí telesných otvorov či zmyslových orgánov, majú letálne účinky
 
Pre užívateľov poľovných revírov tak vznikajú priame straty pri úhynoch zveri a nevyhnutných „sanitárnych“ odstreloch, a straty pri zužitkovaní zveriny pri jej problematickom posudzovaní
 
Podľa skúseností poľovníckeho manažmentu z „infikovaných“ oblastí, nepriame straty vznikajú aj v dôsledku zníženého záujmu o poplatkový odstrel srncov v takýchto poľovných revíroch
 
V súčasnom období (rok 2011) je nákaza pri srnčej zveri hlásená z poľovných revíroch v 31 okresoch na Slovensku. Zároveň vo všetkých okresoch hraničiacich s riekou Moravou na pohraničnom slovensko-českom a slovensko-rakúskom úseku a pri rieke Dunaj na pohraničnom úseku slovensko-rakúskom a slovensko-maďarskom
 
V období 1998 – 2011 sme zdokumentovali 472 pozitívnych prípadov fibropapilomatózy pri srnčej zveri. V súbore bolo 369 srncov a 103 sŕn.
 
Súhlasne s výsledkami niektorých epizootologických prieskumov v zahraničí, aj v prírodných podmienkach Slovenska vykazuje fibropapilomatóza pri srnčej zveri afinitu k inundačnému územiu väčších riek a okrem Dunaja a rieky Moravy sa to týka minimálne aj časti poľovných revírov na stredných a dolných úsekoch rieky Váh, Hron a Malý Dunaj. Obdobný trend je pozorovaný aj u srnčej zveri v ČR.
 
Súvislosť fibropapilomatózy pri srnčej zveri k environmentálnym podmienkam, resp. jeho rizikovým faktorom potvrdzujú dlhodobé pozorovania poľovníkov. Prevalencia nákazy srnčej zveri v inundácii rieky Moravy a Dunaja sa zvyšovala po záplavách. Uvažuje sa aj o úlohe hematofágneho hmyzu, ako jedného z možných vektorov nákazy
 
Napriek významnému rozšíreniu fibropapilomatózy pri srnčej zveri neboli do roku 2009 zdokumentované na Slovensku prípady jej výskytu pri ďalších druhoch jeleňovitých
 
Prvý prípad fibropapilomatózy pri jeleňovi lesnom bol zaznamenaný v novembri roku 2009 v okrese Nové Zámky. V súčasnom období (rok 2011) je nákaza pri jelenej zveri hlásená z poľovných revírov v 8 okresoch na Slovensku. Okrem okresu Nové Zámky, bola postupne zistená aj v okresoch Zlaté Moravce, Dunajská Streda, Rožňava, Nitra, Levice, Hlohovec a Komárno. V ČR bola u jeleňa lesného fibropapilomatóza opakovane diagnostikovaná na LZ Židlochovice v rokoch 1985 – 1988.
 
Geografická distribúcia fibropapilomatózy v populácii jelenej zveri (na jednom súvislom území na juhozápade Slovenska) a v ďalšom (solitérnom) mieste výskytu v okrese Rožňava vo východoslovenskom regióne, zdôvodňuje rozšírenie cielenej depistáže okrem srnčej zveri aj na iné druhy jeleňovitých
 
Nádory pri srnčej a jelenej zveri bývajú prevažne zreteľne dobre ohraničené, bez infiltrácie okolitých tkanív. Chirurgicky sú ľahko odstrániteľné. Po stiahnutí kože z uloveného jedinca nebolo možné na svalovine známky fibromatózneho nálezu makroskopicky detekovať. Zistenie považujeme za dôležité z hľadiska opatrení na zabránenie uvádzania takejto zveriny „na trh“.
 
V období sporadického výskytu fibropapilomatózy pri srnčej zveri nebola požiadavka venovať sa cielene rozhodovaniu o „poživateľnosti“ takejto zveriny. Pri posudzovaní „poživateľnosti“ v prípade solitérnych benígnych nádorov (papilómov, fibrómov) všeobecne platilo - „že zverina je požívateľná, ak nedošlo k výraznej chorobnej kachexii zvieraťa, pokiaľ nádory nie sú početné a zmenené časti sú odstránené“
 
Prezentované nálezy však nastoľujú požiadavku sa v rámci „hygieny zveriny“ posudzovaním a rozhodovaním o takejto zveri a zverine opätovne zaoberať.
 
Neodkladnosť riešenia zdôrazňujú aktuálne požiadavky užívateľov poľovných revírov na veterinárny servis
 
V rokoch 2008 až 2010 boli v piatich modelových poľovných revíroch s priemernou prevalenciou fibropapilomatózy v populácii srnčej zveri viac ako 20 % odskúšané postupy na kontrolu tejto choroby. V treťom roku po rozšírení nákazy dosiahli v jednom zo sledovaných revírov straty na srnčej zveri úhynom 30 % v prepočte z NKS.
 
V rámci opatrení bola pozornosť sústredená na selektívny odstrel zveri s viditeľnými nádormi, a to aj s využitím možnosti odstrelu klinicky chorých jedincov srnčej zveri (§ 56, ods. 4 Zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve) aj v dobe zákonnej ochrany.
 
Niektoré skúsenosti z poľovníckeho manažmentu pri kontrole tejto nákazy na úrovní vybraných poľovných revírov naznačujú, že pri uplatňovaní selektívneho odstrelu, kulminuje choroba v lokálnej populácii srnčej zveri priemerne v 4-5 roku od vzniku nákazy a postupne dochádza spontánne ku jej regresii a udržuje sa na úrovni 3-5 %
 
V „prezverených“ revíroch s „nadnormatívnymi“ stavmi srnčej zveri dochádza k prepuknutiu choroby častejšie
 
Medikamentózna terapia chorej srnčej zveri nie známa, a v prostredí voľných poľovných revírov ani neprichádza do úvahy.
 
V rámci opatrení na kontrolu papilomatózy hospodárskych zvierat (v chovoch hovädzieho dobytka) je úspešnou metódou vakcinácia. Jej praktické využitie v prípade jeleňovitých však nepredpokladáme.
 
V praxi sme odskúšali operatívnu liečbu pri jelenej zveri s odstránením solitérnych nádorov v prípadoch „cenných“ jedincov vo zvernicovom chove (po imobilizácii)
 
Chirurgický zákrok u jelenej zveri vo zvernicovom chove je však len dočasným a krátkodobým opatrením, je ekonomicky náročný a nerieši základnú požiadavku – udržanie trvalého dobrého zdravotného stavu celej lokálnej populácie zveri
 
Požiadavky chovateľa vo zvernicových chovoch boli zvyčajne v takýchto prípadoch orientované len na „udržanie“ konkrétneho jedinca (trofejového jeleňa) do doby lovu
 
Medzi základné preventívne opatrenia patrí dodržiavanie legislatívnych podmienok ochrany zveri pri preprave a jej presunoch. Rizikové sú preto presuny zveri, najmä z neregistrovaných chovov, ktoré nepodliehajú veterinárnej kontrole
 
Informácia o vzniku a geografickom rozšírení fibropapilomatózy v populáciách srnca lesného a jeleňa lesného na Slovensku otvára priestor pre odbornú diskusiu k etiopatogenéze choroby, cielenému monitorovaniu, informatike, klinickej a laboratórnej diagnostike, ale aj praktickým (dostupným) opatreniam na úrovni poľovníckeho manažmentu a pri prognózovaní šírenia nákazy, ktoré si vyžadujú medzinárodnú (najmä cezhraničnú) spoluprácu.
 
Doc. MVDr. Dušan RAJSKÝ, PhD., MVDr. Pavel FOREJTEK, CSc., MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD., Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.
Středoevropský institut ekologie zvěře, Brno – Wien - Nitra
Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
vychází v 5:15 a zapadá v 20:57 vychází v 23:40 a zapadá v 10:43 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...