Časopis Myslivost

Září / 2011

Vieme aké hodnoty dosahuje telesná hmotnosť živej zveri?

Myslivost 9/2011, str. 14  Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD. a Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Telesná hmotnosť jeleňa sa v priebehu roka výrazne mení. Jeleň dosahuje najvyššiu hmotnosť koncom leta po ukončení rastu parožia pred začatím ruje. Poznáme telesnú hmotnosť jeleňa v letnom období a koľko stratí jeleň zo svojej hmotnosti v priebehu jesenného obdobia? Ako sa mení príjem potravy v tomto období?
Keďže jeseň a s ňou súvisiaca ruja predstavuje pre jeleňa znížený príjem potravy a súbežne výrazne zvýšený výdaj energie – dochádza k značným zmenám telesnej hmotnosti. V praxi sú údaje o telesných hmotnostiach často podhodnocované. Súvisí to aj s tým, že značná časť jeleňov býva ulovená v období, keď došlo k výraznému úbytku telesnej hmotnosti (jeseň, začiatok zimy). Ale zároveň aj s faktom, že známa je obyčajne iba hmotnosť jedinca „na háku“, čiže v zberni zveriny (vyvrhnutý jedinec, bez hlavy a ratíc). A k takejto známej hmotnosti býva obyčajne pri spätnom prepočte (odhade) hmotnosti živého jedinca chybne pripočítavaných málo „kilogramov“.
Koľko kilogramov teda mohol mať v živej hmotnosti jeleň, ktorý v zberni zveriny mal hmotnosť napríklad 160 kg?
V predkladanom článku sa budeme zaoberať aj touto otázkou.
 
Podľa našich skúseností v praxi, poľovník obyčajne odhaduje po skončení poľovníckej sezóny, napríklad pri príprave antiparazitárnej liečby, telesnú hmotnosť jelenice na 70 - 80 kg, pritom takúto hmotnosť dosahuje jelenča (kolouch), ktoré zostalo v revíri po správne vykonanej selekcii.
Vo výskumnom chove na našom pracovisku v Nitre dosahujú v súčasnosti jelenčatá na konci kalendárneho roka hmotnosti od 70 do 110 kg. Na obrázku číslo 1 je prezentovaný vývoj hmotnosti mláďat jelenej zveri (samce a samice zvlášť), ktorý sme zaznamenali na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri pri CVŽV v Nitre v priebehu rokov 2004 až 2007 (n = 33). Pôrodná hmotnosť jelienčiat oboch pohlaví sa pohybovala od 8,1 do 12,6 kg, priemer 9,89 kg (SD = 1,05). Hmotnosť samičiek sa pohybovala od 8,1 do 11,5 kg, priemer 9,7 kg (SD = 1,150) a hmotnosť samčekov od 8,3 do 12,6 kg. priemer 10,04 kg (SD = 1,027). Jednalo sa o optimálne výživové podmienky.
Normálne vyvinutá dospelá jelenica musí mať v poľovnom revíri telesnú hmotnosť minimálne 100 kg. Jelenice z nášho výskumného pracoviska dosahujú v zime telesné hmotnosti od 130 do 190 kg. Keďže sa nám skúsenosti s nesprávnym odhadom poľovníkov pravidelne opakujú – začali sme sa touto problematikou cielene zaoberať. Napriek dobrej spolupráci s niektorými voľnými revírmi a zvernicami, údaje zo širokej poľovníckej praxe získavame zatiaľ iba sporadicky.
 
Pozrime sa na údaje z literatúry. Celkovo sa problematika hmotnosti živej zveri objavuje iba ojedinele alebo údaje nie sú dostatočne vysvetlené, či sa jedná o hmotnosť živej alebo vyvrhnutej zveri. Lochman (1985) vo svojej monografii „Jelení zvěř“ podobne uvádza, že údaje s ktorými sa stretol neboli buď jasné alebo sa v niektorých prípadoch týkali vyvrhnutej zveri s hlavou. Autor uvádza, že k takejto vyvrhnutej hmotnosti s hlavou (a zrejme aj s raticami) je potrebné pripočítať „asi“ 25 %, keď chceme získať predstavu o živej hmotnosti.
Niektoré zahraničné pramene popisujú rýchle spôsoby odhadu celkovej telesnej hmotnosti pri vybratých amerických druhoch jeleňovitých hneď po ulovení prostredníctvom merania obvodu hrudníka.
Podľa Lochmana sa priemerná hmotnosť vyvrhnutých jeleňov s hlavou (územie ČR) pohybuje na úrovni 130 – 140 kg a dospelých vyvrhnutých jeleníc s hlavou okolo 70 kg.
Vogt (1936) popisuje hmotnosti živej zveri vo svojej zvernici Schneeberg, pričom uvádza, že jeleň vo veku 2,5 roka dosahuje v priemere 220 kg. Uvedené údaje korešpondujú s našimi poznatkami aj zo súčasných zvernicových chovov na Slovensku, v ktorých je zveri poskytnutá primeraná výživa. Bališ (1980) vo svojej monografii „Jelenia zver“ uvádza porovnanie telesných hmotností jelenej zveri na Slovensku. Autor zrejme nemal k dispozícii údaje o živej zveri, keďže uvádza hmotnosti vyvrhnutých dospelých jedincov. Napr. pri stredoeurópskom jeleňovi uvádza hmotnosť vyvrhnutých jeleňov 140 – 180 kg, vyvrhnutých jeleníc 75 – 90 kg. Pri karpatskom jeleňovi sú údaje podľa Bališa o hmotnostiach vyvrhnutej zveri nasledovné: jeleň 160 – 250 kg, jelenica 85 – 120.
 
Na základe týchto údajov si dovoľujeme predpokladať, že poľovníci neraz omylom uvádzajú hmotnosti živej zveri podľa hmotností zveri vyvrhnutej.
Keď sa začne hovoriť o hmotnostiach zveri – na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa jedná o triviálnu záležitosť. Vzhľadom na to, že v praxi však tieto údaje nie sú v dostatočnej miere objasnené, začali sme sa touto problematikou zaoberať.
Cieľom je spracovať a vyhodnotiť údaje o živej telesnej hmotnosti najmä jelenej, srnčej, ale aj danielej, muflonej a diviačej zveri na Slovensku a v Českej republike v dobe lovu (jednotlivé oblasti Slovenska, začiatok doby lovu - koniec doby lovu). Sú to údaje zaujímavé aj z hľadiska teoretického, keďže staršie pramene uvádzajú napr. jeleňov vyskytujúcich sa na územní Slovenska a Čiech u aj s hmotnosťou 350 – 400 kg, a napriek tomu naši poľovníci odhadujú dospelé jelene do 200 kg.
V súvislosti s riešením tejto problematiky sme zaznamenali vo voľných revíroch a zverniciach v posledných rokoch jedince s mimoriadne zaujímavými živými hmotnosťami, napr. 5 ročný jeleň s hmotnosťou 317 kg, 6 ročný jeleň s hmotnosťou 352 kg, 4 ročný srnec s hmotnosťou 36 kg. Samozrejme, že sa jednalo o mimoriadne jedince, pričom priemer populácie je nižší.
Týmto sme ale chceli poukázať na to, že nám všetkým nie je celkom zrejmé - kde sa priemer živých telesných hmotností nachádza. Na druhej strane má spresnenie údajov o živej hmotnosti zveri význam s praktickým dopadom na manažment zveri – napr. aj pri kalkulácii potreby krmív na zimné obdobie, na odhad vplyvu zveri na les, a čo je dôležité aj pri určovaní množstva liečiva potrebného na účinnú antiparazitárnu liečbu.
Výsledky zisťovania budú spracované a využité pre potreby poľovníckej praxe vo forme pripravovaného koeficienta pomocou ktorého bude možné spätne odhadnúť živú telesnú hmotnosť jedinca na základe údaja o hmotnosti v zberni „na háku“ to znamená vyvrhnutého jedinca v koži, bez hlavy a ratíc. Podľa našich priebežných výsledkov je napr. pri jeleňovi možné odhadnúť orientačne živú telesnú hmotnosť nasledovne:
Použitie koeficienta pre odhad živej hmotnosti jeleňa (vzorec RAJSKÝ, 2010): hmotnosť živého jeleňa = hmotnosť vyvrhnutého jeleňa v koži bez hlavy a ratíc / koeficient 0,62.
Príklad použitia: Ak je hmotnosť vyvrhnutého jeleňa v koži bez hlavy a ratíc napr. 160 kg, tak odhad živej telesnej hmotnosti vykonáme nasledovne: 160 kg / koeficient 0,62 = 258,06 kg
Koeficient na orientačný odhad živej telesnej hmotnosti jeleňa na základe hmotnosti „na háku“ je 0,62 (uvedená hodnota je zatiaľ v pracovnej fáze), to znamená, že po vyvrhnutí uloveného jeleňa sa hmotnosť znižuje približne o 38 %. U samíc, ktoré sú menej osvalené, bude hodnota pravdepodobne vyššia (cca 40, možno viac %).
Opakujeme, že ide zatiaľ iba o prvotné výsledky, ktoré po rozšírení údajov spracujeme do finálnej podoby.
Za základe doterajších meraní je možné konštatovať, že uvedený koeficient napr. pri dospelých jeleňoch (samcoch) kolíše minimálne, a to v rozpätí 5 %, čo je z hľadiska presnosti odhadu živej telesnej hmotnosti jedinca podľa nášho vzorca pre potreby praxe dostatočne presné.
 
Týmto sa zároveň obraciame na prax s výzvou na spoluprácu. Ak by bolo vo Vašich možnostiach zaznamenať nižšie uvedené údaje týkajúce sa hmotnosti jedinca (obidve pohlavia jelenej, srnčej, ale aj danielej, muflonej, diviačej zveri), boli by sme povďační. 1.  telesná hmotnosť celková, 2. hmotnosť toho istého jedinca po vyvrhnutí v koži bez hlavy a ratíc. K týmto informáciám, prosíme pripojiť vek a pohlavie jedinca, termín ulovenia a poľovnú oblasť (bolo by vhodné uviesť aj konkrétny revír). Hmotnosť by mala byť meraná s presnosťou na 0,1 kg. Plánujeme overiť aj prípadné zmeny koeficienta v priebehu roka.
Za spoluprácu pri získavaní údajov užívateľom poľovných revírov vopred ďakujeme. Získané informácie budú využité v prospech poľovníckej praxe a manažmentu zveri.
Kontaktná adresa: rajsky@cvzv.sk
 
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD. a Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Wien, Brno, Nitra
Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
 
 
 
vychází v 7:49 a zapadá v 15:58 vychází v 16:21 a zapadá v 7:49 Nákupní košík 0
Zpracování dat...