Časopis Myslivost

Březen / 2012

Vypracovanie klov a hákov diviačej zveri

Myslivost 3/2012, str. 20  Ján Mercel
Kly silného diviaka sú pre každého poľovníka pastvou pre oči, ale aj kly lanštiaka a háky diviačice sú určitou pozoruhodnosťou. Pri vyberaní diviačích očných zubov a ich odbornom vypracovávaní riadil som sa vždy príručkou „Preparácia trofejí a zvierat“ od známeho preparátora Kurta Kellermanna.

Hneď na úvod si však treba uvedomiť, že ak si chce poľovník z uloveného diviaka odpíliť iba prednú časť lebky, v ktorej sa nachádzajú očné zuby - kly, musí dbať na to, že kly v spodnej čeľusti diviaka majú oblúkovitý tvar a z ich celkovej dĺžky vyčnieva von iba 1/3, pričom 2/3 sa nachádzajú v kostenej čeľusti a siahajú až za štvrtú stoličku M1 úplného radu stoličiek. Preto prednú časť lebky treba odpíliť za M1 u diviaka (viď obr. č.1) a za P1 u diviačice (viď obr. č.2). Toto však platí iba pri odpílení spodnej čeľusti samostatne. Ak by sme chceli odpíliť prednú časť celej lebky (spodnú aj hornú čeľusť) diviačice naraz, tak sa to musí previesť tak ako u diviaka, tj. za stoličkou M1, lebo ak by sme ju odpílili za P1, tak by došlo k prepíleniu hákov v hornej  čeľusti.

Ako hlboko siahajú v hornej čeľusti kly diviaka a háky diviačice je možné viditeľne posúdiť podľa vypuklosti ozubnice (periodoncium) (viď obr. č.3).

Odpílenie pomocou pílky na železo je najlepšie robiť na lebke po stiahnutí kože a vo vzdialenosti takej, aby sme neodpílili koniec očného zuba.

V prípade, že by sme chceli prednú časť lebky oddeliť sekerou, je potrebné potom vložiť kúsok dreva medzi spodnú a hornú čeľusť tak, aby nedošlo k vzájomnému poškodeniu horných a spodných klov alebo hákov pri úderoch sekery.

Vyberanie klov a hákov z čeľusti je možné previesť rôznymi spôsobmi. Najbežnejší spôsob je varenie čeľusti vo vode. Pri varení však nikdy nepridávať do vody rôzne prísady, ako je sóda alebo pracie prostriedky, lebo by mohlo nastať poškodenie dentínu a vyblednutie sfarbenia zubov.

Aby sa zabránilo vzniku trhlín na  zuboch, vložíme lebku alebo časť čeľusti v nezamrznutom stave do chladnej vody a varíme pri miernom tepelnom stupni. Kly a háky nenechávame zbytočne dlho v horúcej vode, ale z času na čas (asi po hodine) skúšajme, či sa už  neuvoľňujú. Pri vyberaní horúcej lebky alebo časti čeľusti z vody je vhodné použiť rukavice, čím sa zároveň znemožní prípadné poškodenie, či poranenie ruky na ostrých hranách zubov.

U diviakov od 3. - 4. roku života je šírka spodného kla v spodnej čeľusti po celej dĺžke rovnaká, tj. šírka otvoru v ozubnici sa rovná šírke zuba na jeho konci. V tomto prípade je možné kel vytiahnuť smerom dopredu. Toto platí aj u staršej diviačice pri vyberaní spodných hákov (obr. č. 2).

Spodné kly a háky  lanštiakov oboch pohlaví sa vyznačujú tým, že ich koniec je omnoho širší ako je otvor v ozubnici, čiže majú kónický tvar, a preto ich vyberáme tak, že ešte na mokrej spodnej čeľusti zväčšíme otvor na ozubnici pomocou noža alebo dláta, aby sa zub vytiahol dopredu, alebo zub prstami vytlačíme smerom dozadu (viď obr. č. 5).

Kly diviaka a háky diviačice v hornej čeľusti sa dajú bez problémov vytiahnuť dopredu kliešťami (viď obr. č. 3).

Takto vybraté očné zuby z čeľusti treba potom vyčistiť od zubných nervov pomocou špicatého tenkého drôtu na konci ohnutého. Zuby potom treba v teplej vode vyčistiť kefkou. Pri čistení treba dbať na to, aby sme nezodrali sfarbenie najmä spodných klov. Sfarbenie horných klov je odolnejšie. Hnedasté sfarbenie klov nie je vždy rovnako usporiadané a rozložené. Odmastenie zubov prevádzame v teplej vode pri použití prostriedkov pri umývaní riadu.

V súvislosti s ďalšou úpravou klov a hákov treba vedieť, že zuby pozostávajú z dentínu (zuboviny). Dentín je tvrdý materiál podobný kosti, obsahuje živé bunky. Je to vlastne citlivé tkanivo, ktoré pri dráždení tepelnými alebo chemickými podnetmi vyvoláva pocit bolesti.

Dentín je  pokrytý ochrannou vrstvou mimoriadne tvrdého nebunečného tkaniva, sklovinou. Celkom 98 % skloviny tvoria minerálne látky, a je preto veľmi citlivá na prudké zmeny teploty. Do skloviny nervy nezasahujú. Dentín obsahuje o asi 10 % viac vody ako sklovina, a preto pri vysúšaní klov a hákov  by sme mali dbať na to, aby sa vysúšanie prevádzalo na tienistom mieste a pomaly v priebehu 3 - 4 dní, aby nedochádzalo k silnému pnutiu, ktoré vy spôsobilo tvorbu trhlín alebo odlupovanie skloviny tak, ako je to možné vidieť na obr. č. 4.

Podľa K. Kellermanna je vhodné pre odvodnenie a odmastenie vložiť zuby do  acetónu. A napokon vysušené zuby naplniť acetónom alebo nitroriedidlom a po niekoľkých minútach tento obsah vyliať. Robí sa to preto, aby sa odstránili posledné zvyšky mastnoty. A po 30 minútach sa môže pristúpiť k napĺňaniu zubov.

Najvhodnejšia náplň je stolárske lepidlo. Pri použití parafínu alebo vosku zo sviečok dochádza veľmi často k praskaniu zubov (viď obr. č. 4). Taktiež nie sú vhodné polyesterové živice, lebo pri vytvrdzovaní sa vyvíja teplota a zmenšuje sa ich objem. Ich priľnutie k ploche zuba je nedostatočné.

V poslednom čase sa odporúčajú epoxidové živice skladajúce sa z dvoch komponentov, tj. z vlastnej živice a tužidla. V porovnaní s polyesterovou živicou má táto oveľa menšie objemové zmenšenie. Taktiež jej vytvrdzovanie prebieha bez vývoja teploty (vytvrdzujú za studena) a dokonale prilipnú k vnútornej stene zubov. Okrem toho v dôsledku svojej elastickosti má podstatne lepšie udržanie sa v dutine zuba. Vytvrdzovanie tejto živice môže prebiehať rýchlejšie alebo pomalšie, a to podľa pridaného tužidla. V zásade  je živica tekutá a môže sa dostať až do špičky zuba prv než vytvrdne. Aby zuby v miestach s tenkými stenami neboli priesvitné, je možné živicu prifarbiť k farbe zuba.

Pri napĺňaní lejeme živicu do zuba jemným pramienkom. Predtým však konce spodných klov obalíme lepiacou páskou, aby sme mohli kly naplniť až po okraj a hlavne, aby živica nepretiekla cez okraj na vonkajšiu plochu zuba.

Konce horných klov v dôsledku ich plošnej nerovnosti obalíme plastelínou na miesto lepiacej pásky a potom nalejeme živicu.

Aby sme zbytočne nepripravili veľa živice, je nutné odmerať vnútorný objem klov, napr. acetónom pri odmasťovaní. Pre normálne stredne veľké kly je treba 20 - 30 ml pripravenej živice.

Pri nalievaní živice treba dbať na to, aby v spodnej časti kla nevznikli vzduchové bubliny, a preto počas nalievania špárame veľmi tenkým drôtom do zubnej dutiny. Po naplnení pri izbovej teplote je živica na druhý deň vytvrdnutá a obaly (lepiacu pásku a plastelínu) môžeme odstrániť.

Podľa K. Kellermanna po naplnení klov touto živicou je roztrhnutie klov vylúčené, ako aj odlupovanie skloviny, nakoľko živica zamedzuje pnutiu dentínu.

Na obr. č. 4 je vidieť trofej diviaka, ktorá bola naplnená voskom sviečky a výsledkom je roztrhnutie spodného kla a odpadávanie skloviny na koncoch klov. Uvedená trhlina napokon spôsobila rozpadnutie spodného kla na dve polovičky, ako je to vidieť na obr. č. 6.

Takto pripravené kly je možné upevniť rôznymi spôsobmi na vhodnú podložku. Treba ešte dodať, že pri vyberaní hákov diviačice treba postupovať tak ako u klov diviaka. Ale na rozdiel od klov sú konce hákov starších diviačic uzavreté, a preto ich plnenie živicou nie je možné, okrem diviačic lanštiakov. Všeobecne však háky nie sú tak veľmi citlivé na praskanie.

Na záver sa treba vyvarovať znehodnoteniu diviačích trofejí tým, že ich neumiestňujeme na miesto vystavené slnečnému žiareniu alebo nad tepelné zdroje, ako je sporák, pec, komín apod.

Ing. Ján MERCEL, kontrolór PZ Pravenec

Ľuboslav BUZNA, predseda PZ Podmagurie na Hornej Nitre

vychází v 7:49 a zapadá v 15:58 vychází v 16:21 a zapadá v 7:49 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...