Časopis Myslivost

Květen / 2013

Štruktúra populácií zveri a úloha mediálnej komunikácie v poľovníctve.

Myslivost 5/2013, str. 78 
V rámci Levických poľovníckych dní sa pod uvedeným názvom konala dňa 23. 3. 2013 medzinárodná konferencia . Ako už z názvu vyplýva, referujúci na konferencii riešili dva rozdielne problémy, ktoré sa bezprostredne týkajú súčasného poľovníctva. Po príhovore Ing. Jozefa Dóczyho, riaditeľa odboru štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ing. Tibora Lebockého, prezidenta Slovenskej poľovníckej komory začala séria prednášok o úlohe mediálnej komunikácie v poľovníctve.

Pod názvom Komunikačné nástroje v poľovníctve na Slovensku  odznel referát, ktorého  autormi sú  PaedDr. Imrich Šuba, Ing. Tibor Lebocký,  Mgr. Vladimír  Vondrák a Ing. Alojz Kašák.  V úvode konštatujú, že nové komunikačné metódy, známe hlavne z mediálnej oblasti, ovplyvňujú nielen pohľad na poľovníctvo v očiach nepoľovníckej verejnosti, ale aj poľovníctvo ako také. Ich dopad je však viac negatívny  ako pozitívny  z dôvodu, že  poľovníci sú  jednou z najkonzervatívnejších skupín, ktorá nie je príliš ochotná prijímať nové  spôsoby a metódy.  Doposiaľ sa otázky komunikácie v oblasti  poľovníctva  na Slovensku na odbornom fóre vôbec neriešili.

Vnútorná komunikácia v rámci SPK  sa zabezpečuje  klasicky  prevažne prostredníctvom  podujatí,  cez poľovnícku samosprávu. Slovenská poľovnícka komora  vytvorila informačný  systém , kde okrem elektronickej evidencie poľovných lístkov, eviduje  zatiaľ  streleckú činnosť a výsledky chovateľských prehliadok. Údaje zadané  OPK online systémom sa prenášajú do sumárov, ktoré sú okamžite k dispozícii. Vďaka právam, dokáže zabezpečiť  zdieľanie a aj utajenie dát medzi organizáciami a aj v rámci organizácie.

Veľmi dôležitá je aj vonkajšia komunikácia, nakoľko bez oslovenia a akceptácie spoločnosti  sa stane poľovníctvo málo významnou skupinou aj napriek svojím pozitívam.  Poľovníci sa takmer nevenujú komunikácii s obyvateľstvom prostredníctvom  najdostupnejších médií.  Zväčša reagujú  na negatívne  správy o poľovníctve  na svoju obranu.

Zvládnutie komunikačných nástrojov  bude mať určujúci vplyv na budúcnosť poľovníctva. K úspechu poľovníctva  na tomto úseku  pomôže  jednotná komunikačná stratégia a efektívne, rýchle a pravdivé      vyjadrenia.

Prof. Dr. Sándor  Faragó z univerzity v Šoproni  predniesol referát na tému  Tisícročné nálezy v dvadsiatom prvom storočí – obhajoba poľovníctva. Vo svojom vystúpení rozoberal lov zveri  od vzniku ľudstva  až po súčasnosť. Konštatoval, že dnes väčšina obyvateľov vníma poľovníctvo, ako cestu svojej  náhradnej aktivity. Ozajstné poľovníctvo od pravekej  až po súčasnú modernú dobu prežilo dodnes . Jeho transformovaná virtuálna podoba sa premieta do miernej alebo drsnej podoby.  V akej podobe sa geneticky zakódovaný lovec prejaví, záleží od faktorov prostredia v akom vyrastal, výchovy a vplyvu okolia. Ak má človek bližšie k prírode, je mu úplne prirodzené využívať prírodu. Ľudia žijúci v mestských aglomeráciách väčšinu  nemajú  poľovnícke zážitky , preto si oveľa častejšie volia pre svoje poľovníctvo takzvanú virtuálnu formu. Do takejto skupiny môžeme zaradiť fotografovanie zvierat, ornitológov, ktorý chytajú vtáky za účelom ich  krúžkovania , čím sa prakticky napĺňa ich lovecká vášeň.

Za poľovníkov v súčasnosti považujeme aj ľudí, ktorí nelovia puškou či fotoaparáom, ale tých, ktorí svoje vyžitie hľadajú vo svojej práci, alebo činnosti, ktorá im zabezpečí koristníctvo.

Z histórie poľovníctva vyplýva, že cieľom poľovníka nie je iba ulovenie zveri, hoci je prioritné. K dobrému poľovníkovi  patrí aj nepokojné svedomie v momente smrti zveri.  Tá sa v poľovníckej etike znásobí. Uspokojenie svedomia  a stáročie zakorenená stredoeurópska poľovnícka kultúra nás vedú k úcte zveri. Poľovníctvo sa vďaka morálke dostalo z úrovne koristníckej na úroveň šľachetnej vášne, zodpovedného hospodárenia  akceptované spoločnosťou.

Na mediálnu komunikáciu bol zameraný aj príspevok Myslivecká mediální komunikace v České republice. Jeho autorom je doc. Ing. Josef Feuereisel, Ph.D. V úvode svojho  referátu uvádza, že na základe  analýzy   pre oslovenie poľovníckej základne, ale aj nepoľovníckej verejnosti spolu s dr. Ing. Františkom Libosvárom  vydali brožúrku s názvom „Obrana myslivosti“.  V nej zvolili cestu kladením  13 otázok, ktoré  sa najčastejšie viažu na kritiku poľovníctva a súčasne na ne sami odpovedajú.

Ďalšou formou komunikácie je oslovenie širokej základne poľovníckej a nepoľovníckej verejnosti formou televízneho seriálu  pod názvom „1000 let české myslivosti“ Od vzniku tejto relácie bolo vytvorených už 60 dielov. Pre odbornú verejnosť ako aj poľovníkov , ktorí sa zaoberajú hlbším štúdiom ekonomických väzieb v poľovníctve bola vydaná publikácia  autora Josefa Feuereisela  pod názvom „Zelená čísla“.  Kniha získala za rok 2010  od CIC –literárnu cenu za  odbornú publikáciu.

Pre oslovenie predovšetkým mladších ročníkov  so záujmom o poľovníctvo a prírodu  vznikol nezávislý videoportál  MUDRAMAX.CZ. Je to  vzdelávací týždenník o prírode, poľovníctve , včelárstve a jazdectve.  Práve táto forma mediálnej komunikácie  z verejnosťou otvára cestu  k lepšiemu pochopeniu poľovníctva a jeho poslaniu.

Početnosť a sociálna štruktúra hlavných druhov poľovnej zveri na Slovensku, bol názov referátu autorov  Ing. Peter Kaštier, PhD., Ing. Jozef Bučko, PhD., Mgr. Matúš Kajba a Ing. Miroslav Ostrihoň, PhD. Z hľadiska produkcie diviny v rokoch 1924  - 1929 pripadalo na Slovensku na raticovú zver len 22,1 % a na zajaca až 73,7 %.  V rokoch 1993 – 2003  sa podieľala raticová zver na produkcii diviny 87,5 %, zatiaľ čo  malá zver už len 12,5 %.  Dnes musí byť podiel raticovej zveri vzhľadom na nárast jej početnosti ešte vyšší. Vývoj početnosti u všetkých hlavných druhov raticovej zveri má v posledných rokoch narastajúci  trend  a u všetkých dosahujú v súčasnosti historické maximá.

V roku 2011 sa  ulovilo 22 240 kusov jelenej zveri, čo je trojnásobok ako v roku 1968. Svoje historické maximum ako v početnosti, tak aj vo výške úlovku  dosiahla srnčia zver. Úlovok v roku 2011 v počte 23 696 kusov predstavuje 2,5 násobok v porovnaní s rokom 1968. Početnosť ako aj produkcia danielej a muflonej zveri narastá extrémne a nekontrovateľne. V roku 2011 sa ulovilo  5 138 kusov danielej zveri , čo je 19,2 krát viac a muflonej  4 561 kusov  čo je 17,4 krát viac ako v roku 1968. K najväčšiemu nárastu početnosti  autochtónnej zveri došlo pri diviačej zveri, ktorej sa ulovilo až 39 000 kusov. V porovnaní s rokom 1968 je to viac ako 17 násobok.

Jelenia zver je rozšírená na celom území Slovenska., pričom sa neloví iba v okresoch Galanta a Šaľa. Napriek neustálemu zvyšovaniu stavov a produkcie srnčej zveri  v porovnaní so zahraničím je početnosť a tiež lov veľmi nízky. Pri správnom obhospodarovaní je možné jej stavy a produkciu zvýšiť na dvojnásobok. Diviačia zver sa loví aj v tých okresoch, kde  nie sú väčšie lesné komplexy, teda  na celom území Slovenska. Danielia zver sa v súčasnosti loví v 47 okresoch, v ktorých sa zvýšila  aj populačná hustota. Geografická expanzia muflonej zveri bola zaznamenaná  v 3 okresoch. V súčasnosti sa loví  v 46 okresoch. V priemere pripadá na Slovensku 20,82 ks ulovenej raticovej zveri na 1000 ha všetkej poľovnej plochy .

Z pohľadu plánovaného obhospodarovania raticovej zveri je veľmi zásadná najmä skutočnosť, že v revíroch máme prevahu samíc a optimálny pomer pohlaví 1:1 je realite veľmi vzdialený. V posledných rokoch sa ustúpilo od sčitovania zveri k určitému termínu a prešlo sa na sčitovanie počas celého roka. Pri plánovaní musia sa udávať stavy, ktoré budú v revíri v čase odstrelu.

K zvyšovaniu početnosti populácií raticovej zveri  automaticky prispieva nedostatočné plnenie plánovaného lovu. Za roky 2007 – 2011 priemerné plnenie plánu lovu u jelenej zveri bolo na 91,8%, srnčej na 89,2 %, danielej na 85,5 %, muflonej na 79,1 % a diviačej na 99,3%. To poukazuje na to, že zostavovanie plánov chovu a lovu vychádza z nedostatočného poznania skutočných JKS zveri a nedostatočných známych letných stavov zveri pred odstrelom vrátane prírastku.

Kolektív autorov  z univerzity v Gödölö  pod vedením  prof. Dr. Sándor Csányi, CSc., vo svojom referáte s názvom Otázky ovplyvňovania vekovej štruktúry zveri   poukázali na rozpory  vo vekových pyramídach, ktoré sú konfrontované  s reálnym obrazom vekovej štruktúry na danom území  a sú zrkadlom aj správnosti poľovníckeho manažmentu. Vekové zloženie  populácie vieme iba vtedy , ak sú známe údaje o mortalite  a natalite . Ak je stála natalita a mortalita vytvára sa stabilita u samičej a samčej populácie. Ak sa zmeny týkajú len niektorých vekových  skupín, výsledky sa stabilizujú len v určitých skupinách. Na populačnú dynamiku má výrazný vplyv plodná časť populácie, ktorá, ak je v prevahe, tak aj prírastky populácie sú vysoké. Vekové pyramídy môžu byť prospešné, pochopením dynamiky populácie, ale z dôvodu nedostatočných a nepresných údajov sú pre plánovanie zriedka použiteľné.

Podľa názoru autorov je potrebné:

- Stanoviť ideálne pomery lovu zveri v súvislosti s kvalitou populácie.

- Sústrediť sa na základný cieľ populácie, či je zámerom udržanie, zníženie alebo zvýšenie populácie.         

- Určiť tieto kritériá je možné na základe viac ako 20 ročných dát.

Pod názvom Myslivecké hospodaření se zveří a jeho „úspěchy“ v České republice  bol prednesený referát autorov prof. RNDr. Petra Koubeka, CSc., Mgr. Miroslavy Barančekovej, Ph.D. a Mgr. Jarmily Krojerovej, Ph.D. Základným predpokladom úspešného chovu zveri je poznať ich presný počet v revíri.  Ak sa v českých revíroch robí sčítanie zveri, tak jeho výsledky  sú spravidla niekoľko násobne nižšie ako je skutočnosť a to bez ohľadu na druh zveri a typ revíru. Prax je taká, že väčšina plánov chovu a lovu sa zostavuje podľa toho koľko kusov potrebujeme uloviť aby sme uspokojili všetky požiadavky, ale aby sme súčasne čiastočne šetrili samičiu zver.

O tom, je to v skutočnosti tak uvádzajú na príkladoch niektorých druhov zveri. V roku 2011 žilo podľa oficiálnej štatistiky MZeČR v Českej republike  9 680 jedincov jelena sika. Z tohto počtu bol plánovaný lov 6 758 kusov, pričom sa podľa oficiálnej štatistiky ulovilo až 10 878 kusov, čo je takmer dvojnásobok. Výsledkom hospodárenia s diviačou zverou je skutočnosť, že oficiálny odstrel za posledné tri roky sa pohybuje v rozmedzí od 110 do 143 000 kusov, pričom JKS  sú takmer rovnaké na úrovni 60 000 jedincov.

Opačný stav je  u malej zveri. Podľa oficiálnych štatistík bolo načítaných  v Českej republike  v posledných troch rokoch od 270 do 307 000 zajacov. Odstrel bol plánovaný od 98 do 130  000 kusov, pričom skutočný odstrel sa pohyboval od 47 do 83 000 zajacov. Uvedené čísla  sú jednoznačným dôkazom toho, že sčítanie a plánovanie lovu zajacov je celkom mimo realitu. Podobná situácia je aj u bažantej zveri. V uplynulom roku bolo v Českej republike vypustených takmer 500 000 bažantov a ulovených ich bolo 523 000. V roku 1991 bolo vypustených 110 000 bažantov a ulovených 450 000.   Ešte v roku 2001 bol pomer vypustených 250 000 a ulovených 550 000.

Jedinou možnosťou ako úspešne riešiť nahromadené problémy  doporučujú  radikálnu zmenu zažitých pravidiel chovu zveri. Treba upustiť od nezmyselného  sčítania , zabudnúť na všetky normované a iné stavy a neprikladať význam zavedeným dávno  nezodpovedajúcim kritériám úživnosti a koeficientom prírastku. Bolo by žiaduce sústrediť sa na prostredie, jeho stav, aktuálnu úživnosť, jeho poškodenia, akceptovať straty spôsobené biotickými a abiotickými činiteľmi a od toho odvodzovať, aké množstvo zveri je prijateľné chovať a aký početný môže byť lov, ktorým  by  sa negatívne nezasiahlo do správnej štruktúry populácie.

Problematika manažmentu malej zveri na Slovensku, bol názov referátu kolektívu autorov  doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc., Ing. Tomáš Sládeček, doc. Ing Jozef Gašparík, CSc., Ing. Peter Kaštier, PhD.,  MVDr. Rastislav Jurčík, PhD. A Bc. Juraj Méres.

Zajac poľný - Plán lovu bol naposledy splnený v roku 1990. Odvtedy sa neplní priemerne ročne o 20 % s extrémnymi hodnotami až do – 63 %. V minulosti sa pred odstrelom robili prieskumné poľovačky na zistenie skutočného stavu. Dnes pre nízke stavy  sa nerobia. Poľovnícky hospodár by mal  vedieť  už pred poľovačkou , alebo počas nej koľko zajacov môže dovoliť uloviť z množstva ktoré je v revíri. Doporučujú upustiť  od systému aspoň jedného zajaca na strelca, a tiež aspoň dvoch do tomboly.  Za posledných 10 rokov  je priemerná  hodnota prírastku  44% . Pri porovnaní úlovkov zajaca, líšky a diviaka v poľných revíroch   na tej istej ploche, počet ulovených zajacov klesá, úlovok líšok je na úrovni 1 jedinca na 100 ha a úlovok diviakov vzrástol päťnásobne. Početnosť diviakov je jednou z hlavných príčin poklesu zajačej zver.

Bažant poľovný – Od roku 2000 sa na Slovensku  priemerne loví 114 000 bažantov. V rokoch 2000 – 2004 sa podiel ulovených jedincov na jedného vypusteného znížil na 0,83 a doteraz vzrástol na 1,05. Je to predovšetkým tým, že sa už nevypúšťajú 8 – 12 týždňové kurčatá, ale dospelé bažanty v deň poľovačky aby sa dosiahla čo najvyššia ekonomická efektívnosť. Vypúšťanie farmovo odchovaných jedincov do voľnej prírody  prináša viac negatívnych ako pozitívnych dôsledkov. 

Kačica divá -  s pomedzi ostatných druhov malej zveri  ich populácie poklesli najmenej a to aj z dôvodu, že  je veľmi adaptabilným druhom.

Králik divý – Podľa poľovníckej štatistiky na Slovensku boli JKS v počte 550 jedincov, ktoré sú roztrúsené  v malých populáciách pričom ani jedna neprevyšuje početnosť 50 jedincov.

Jarabica poľná -  JKS sa odhadujú v počte 13 000 jedincov. Záchrana jarabice už nemôže byť len otázkou aktivity užívateľov poľovných revírov, nakoľko  jarabice sú vystavené počas celého roka vysokému predačnému tlaku. Súčasný manažment malej zveri sa  v žiadnom prípade nedá opísať ako trvalo udržateľný a bude potrebné prijať radikálne opatrenia na to , aby sme túto zver zachovali pre ďalšie generácie.

Zaujímavý referát mal Ing. Dušan Krajniak s názvom Skutočná veková a pohlavná štruktúra raticovej zveri na modelovom území.  V poľovnom revíri o výmere 3 714,26 ha z čoho je  3 130,92 lesných pozemkov a nadmorská výška od 149 do 478 m. n. m umiestnil 10 automatických kamier – fotopascí, ktorými sledoval pohyb zveri počas jedného roka. Na monitorovanej ploche zaznamenal 2 718 jedincov raticovej zveri. Pomer medzi najnižším a najvyšším stavom bol u danielej zveri 1:2,8, jelenej 1:4,3, diviačej 1:4,6 a u muflonej 1:14,8. Pre plánovanie lovu doporučuje  použiť stav zistený počas doby lovu a pre plánovanie starostlivosti o zver stav zveri počas obdobia núdze.

Pomer pohlavia bol zistený  u jelenej zveri 1:1,  danielej 1:3,3, muflonej 1:1,2 a u diviačej 1:1,7.  Takýto nepriaznivý pomer pohlavia je nevyhnutné v sčítaní zveri priznať. V opačnom prípade dochádza k nesprávnemu vývoju populácie. Vtedy populácia neustále rastie a nepriaznivo sa mení rozdelenie samcov vo vekových triedach. Vzhľadom na preukázanú migráciu zveri je pri riešení tohto problému  nezastupiteľná úloha chovateľských rád a poradných zborov.

J.H.

vychází v 7:18 a zapadá v 16:12 vychází v 22:52 a zapadá v 13:17 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...