Časopis Myslivost

Listopad / 2013

Bonitujeme raticovú zver optimálne?

mYSLIVOST 11/2013, STR. 71  Ing. Jozef HERZ, PhD., Ing. Veronika ĽAHKÁ
Z poľovníckej štatistiky v Českej republike sa dozvedáme, že u všetkých druhov raticovej zveri okrem srnčej nastal od poľovníckej sezóny 2003/2004 v porovnaní s poľovníckou sezónou 2012/2013 pokles o 4 %. Na Slovensku od poľovníckej sezóny 2008/2009 do sezóny 2011/2012 vzrástli stavy srnčej zveri o 19 % a produkcia o 22 %.

Pri prepočte stavov, ak berieme JKS k 31. 3. 2008 za smerodajné a následne urobíme prepočet stavov pri koeficiente 0,9, tak by mali byť skutočné stavy zvýšené až o 44,8 %.

Ak si položíme otázku, čím to je, že stavy všetkých druhov raticovej zveri neustále stúpajú. V prvom rade je to nesprávna bonitácia poľovných revírov, a to nielen pre srnčiu zver a následne poľovnícke plánovanie. Na tento problém sa pokúsime poukázať na príklade jedného PZ v okrese Prievidza.

Prvoradou činnosťou, ktorú vykonávajú všetky poľovnícke organizácie, je plánovanie. Bez plánovania nie je možné dosiahnuť dané ciele. V rámci poľovníctva je jeho základom bonitácia poľovných revírov a určenie normovaných kmeňových stavov, respektíve jarných kmeňových stavov. Opäť nejde o jedinú časť plánovania, ale o podstatnú časť. Zhodnocujú sa v nej danosti revíru, súbor všetkých biotických o abiotických faktorov, ktoré na spomínaný revír vplývajú.

Je dôležité, aby určenie bonity a NKS/JKS bolo čo najpresnejšie. Malo by sa zakladať na úživnosti daného revíru hlavne v čase vegetačného pokoja. Spôsoby, ktorými to má byť určené sú opäť stanovené vo Vyhláške č. 344/2009.

V § 24 vyhlášky sa uvádza: „Chovateľským cieľom v chove raticovej zveri je dosiahnutie skutočných jarných kmeňových stavov k 31. marcu, ktoré sú zhodné s normovaným kmeňovým stavom zveri v danom revíri, pri dosiahnutí plánovaného pomeru pohlavia, plánovanej vekovej a pohlavnej štruktúry populácie a plánovanej vekovej štruktúry samčej zveri.“

Bolo by možné povedať, že ide o presnú, i keď trochu všeobecnú formuláciu. V podstate dokonale vystihuje základný cieľ. Popri ňom však možno mať aj ciele sekundárne. Napríklad maximálne zvyšovanie trofejovej hodnoty u srnčej zveri, maximalizáciu produkcie diviny, znižovanie škôd apod. Alternatív je veľa. Podstatné je, aby spolu vytvorili základný rámec pre ďalšie aktivity a hospodárenie v revíri.

V uvedenom revíri v jelenej poľovnej oblasti boli porovnávané dva spôsoby bonitovania a to podľa platnej vyhlášky. Tá stanovuje na celkovej výmere 2644 ha, (z čoho lesné pozemky majú výmeru 1671 ha, poľnohospodárske 914 ha a iné 59 ha) stanovuje NKS srnčej zveri v počte 35 jedincov v III. kvalitatívnej triede pri koeficiente prírastku 0,9 a pomere pohlavia 1:1.

Druhá porovnávajúca metóda, ktorá akceptuje základné nároky srnčej zveri, ako topické, tak i tropické bola použitá „Mottlova“ metóda, ktorú navrhol ešte v roku 1954. Principiálne ide o rozdelenie krovitej vrstvy a vrstvy tráv a bylín do skupín podľa preferovania zverou. Čím viacej je niektorá vrstva preferovaná, tým väčší počet bodov jej je udelený.

Podľa tejto metódy existuje 6 základných skupín rastlinnej vrstvy. Ku každej z nich sa priradí príslušný koeficient. Tieto skupiny sú:

- Krovinová vrstva (179)

- Trávna a bylinová vrstva pod starým listnatým porastom (78)

- Trávna a bylinová vrstva pod starým ihličnatým porastom (65)

- Trávna a bylinová vrstva pod starým zmiešaným porastom (66)

- Trávna a bylinná vrstva rúbanísk a čistín (48)

- Lúky, polia, pasienky a políčka pre zver (56)

Celková bonita (B) počítaná pomocou tejto metódy sa stanoví súčtom bodovej hodnoty každej formácie (Bn). Tá je definovaná súčinom podielu danej rastlinnej formácie k celkovej ploche bonitovaného územia (Fn/VB) a koeficientu preferencie tejto formácie (Kn). Platí teda: B = B1 + B2 + B3 + ... + B6 ; Bn = (Fn / VB) x Kn 30

Tým dostávame bodovú hodnotu vyjadrujúcu celkovú bonitu revíru. Táto hodnota môže nadobúdať hodnoty 21 - 100 bodov, za určitých okolností i viac.

Podľa dosiahnutých bodov sa ďalej určujú biologicky únosné stavy a hospodársky únosné stavy zveri. Obe sú dané v počte jedincov na 1000 ha. Pre biologicky únosné stavy ide o 70 – 160 ks srnčej zveri, hospodársky únosné stavy sú potom nižšie, 30 až 120 jedincov na 1000 ha.

Pre vyčlenenú oblasť v poľovnom revíri vyšli nasledujúce výsledky: VB = 851 ha, B = 59 bodov

Z týchto čísel sa ďalej určia biologicky únosné stavy. Minimálnej hodnote 21 bodov bola priradená najnižšia hodnota z rozsahu biologicky únosných stavov tj. 70 ks. Maximálnej reálne dosiahnuteľnej bodovej hodnote naopak bola priradená horná hranica tohto intervalu tj. 160 ks.

Rozdiel medzi minimálne a maximálne možnými bodmi činí 79 bodov (100 - 21). Rozdiel medzi hraničnými počtami biologicky únosných stavov je 90 jedincov (160 - 70). Z toho vyplýva, že na každý získaný bod nad hodnotou 21 pripadá 1,139 jedinca. Pri danej hodnote 59 bodov teda určíme počet kusov ako súčet 70 ks (minimálny počet kusov priradený hodnote 21 bodov) a počtu bodov presahujúcich 21 bodov vynásobených koeficientom 1,139. Dostávame hodnotu 113,282 jedinca/1000 ha. V rámci vyhradenej oblasti sú teda biologicky únosné stavy určené na 96,4 ks => 96 ks.

Rovnaký postup bol použitý pre určenie hospodársky únosných stavov. Práve táto hodnota je pre ďalšie plánovanie braná ako smerodajná. Jej hodnota vyšla 62 ks (62,363 ks) na vyhradenú oblasť (851 ha). Pričom podľa bonitácie skupín lesných typov uvedených vo Vyhláške č. 344/2009 na uvedenú plochu pripadá iba 14 jedincov srnčej zveri.

Na základe platnej bonitácie pre celý revír majú byť NKS na úrovni 35 ks. Z toho, keď sa bonituje nami vymedzená časť revíru predstavuje toto číslo 14 ks. To znamená, že na nami vymedzenom území, ktoré je pre srnčiu zver oveľa atraktívnejšie, o rozlohe 851 ha pripadá 14 NKS srnčej zveri a na zvyšnej časti poľovného revíru, teda na zvyšných 1793 ha pripadá zvyšných 21 NKS srnčej zveri. Tieto čísla sú však dané vyhláškou. Keď ich porovnáme s hodnotou 62 ks srnčej zveri, ktorá nám vyšla „Mottlovou metódou“, nastáva čas na zamyslenie. Ktoré číslo sa viac približuje realite?

Bolo by však krátkozraké brať toto číslo ako objektívne. Väčšina plôch, ktoré boli zaradené do vyšších kvalitatívnych tried pre srnčie, sa totiž nachádza práve na tomto území. V konečnom dôsledku práve preto bolo vyčlenené toto územie. Ale ak aj budeme uvažovať, že na tejto ploche, ktorá tvorí 32,18 % celého revíru, žije trikrát viac srnčej zveri ako vo zvyšku revíru, stále sa NKS neblížia ani číslu 35 ks. Najlepším spôsobom, ako zistiť, ktorý zo spôsobov je presnejší, je konfrontovať ich so skutočnosťou.

Len na okrajových častiach porovnávanej plochy (851 ha) koncom roka 2010 sa pravidelne zdržiavalo 15 – 25 kusov srnčej zveri, pričom ďalšia zver bolo vidieť na ostatnej ploche. Dané stavy sa rovnajú len prirodzenej úživnosti bez akéhokoľvek navršovania ľudskými zásahmi.

Tu však výhody Mottlovej metódy nekončia. Ba naopak, niektoré podstatné sa ešte len spomenú. Predpokladajme, že časť poľnohospodársky využívanej plochy sa prestane využívať. Na tomto území sa vytvoria väčšie územia porastené krovinami a trávami. Podľa poznatkov zhromaždených v predchádzajúcich statiach by sa dalo tvrdiť, že dané územie je pre srnčiu zver ideálnym. So skvalitnením životného prostredia zveri sa vytvára priestor pre zvyšovanie NKS, bonita by mala jednoznačne stúpať. Je tomu tak pri už spomínaných dvoch systémoch bonitácie?

Je, ale iba pri jednom. A jeho autorom bohužiaľ platná vyhláška nie je. Ak v odbornej literatúre narazíme na problematiku skvalitňovania prostredia srnčej zveri, všade sa hovorí práve o zakladaní remízok a trávnatých, alebo ešte lepšie krovinových porastov. Práve takéto krovité oblasti boli v poslednej dobe vytvorené aj v tomto revíri. A okamžite boli srnčou zverou osídlené. Smutné však je, že i keby sa postupovalo presne podľa spomenutých krokov a boli by sme naozaj dôslední, vyhláška nám zvýšenie NKS neumožní. Pretože je postavená na princípe, ktorý v skutočnosti nehodnotí základné potreby srnčej zveri.

Porovnávali sme stavy srnčej zveri od roku 2005, ktoré boli získané na Obvodnom lesnom úrade v Prievidzi, pričom sa uvažovalo, že sčítaný stav sa rovná NKS. V ďalšom roku sa už vychádzalo z prepočítaných stavov, ktoré zostali ku dňu 31. 3. 2006. Tieto prepočítané stavy sa aj v ďalších rokoch prepočítavali podľa skutočného odstrelu. V roku 2009 boli NKS upravené z 24 kusov na 35 kusov.

Na základe týchto všetkých prepočtov vychádza, že jarné kmeňové stavy v roku 2012 by mali byť v počte 44 kusov, pričom u srncov v III. vekovej triede už chýbajú až 3 srnce.

Ak sa plní plán lovu aj v tejto vekovej triede, potom stavy srnčej zveri sú oveľa vyššie ako sa vypočítali a taktiež sú omnoho vyššie aj oproti plánovaným NKS. To znamená, že znova môžeme porovnať, ktorá metóda bonitácie srnčej zveri sa viac približuje realite.

V praxi to potom vypadá tak, že sa sčítané JKS približujú NKS a tak je stanovený aj plán lovu. Skutočnosť je však iná, práve pre nesprávnu bonitáciu.

Z týchto všetkých uvedených údajov je možné tvrdiť, že celé súčasné plánovanie nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý sa v prírode nachádza. Tam, kde zlyháva už základná vec akou je plánovanie, nemožno vykonávať ani lov, a už vôbec nie je možné srnčiu zver, ale aj iné druhy raticovej zveri, poľovnícky obhospodarovať.

Ing. Jozef HERZ, PhD., Ing. Veronika ĽAHKÁ

vychází v 7:31 a zapadá v 17:58 vychází v 23:33 a zapadá v 14:57 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...