Časopis Myslivost

Únor / 2013

X. ročník monitoringu medveďa hnedého v Malej Fatre

Myslivost 2/2013, str. 38  Michal Kalaš
Veľké šelmy, napriek zvýšenému záujmu našej odbornej či poľovníckej verejnosti, poznáme len veľmi slabo. Nedostatočný monitoring populácie medveďa hnedého je jedným z dôvodov diametrálne odlišných názorov na veľkosť jeho populácie a s ňou súvisiaci manažment. V oblasti Národného parku Malá Fatra venujeme terénnym aktivitám a spracovaniu dát komplexnú pozornosť. V roku 2003 bol v území po prvý krát realizovaný stacionárny monitoring s priamym pozorovaním medveďov v ich prirodzenom prostredí za účasti 27 osôb, ktoré obsadili 19 pozorovacích stanovíšť. Tento príspevok informuje o priebehu a výsledkoch jubilejného, v poradí už 10. ročníka, konaného v dňoch 15. - 17. júna 2012. Prekvapil nie len vysokou účasťou, ale aj výsledkami.

 

Cieľ monitoringu a jeho metodika

Systematické sledovanie medveďov na vybraných stanovištiach umožňuje v dlhodobom horizonte posudzovať trendy v populácii, čo sú z ekologického hľadiska veľmi hodnotné informácie. Celkom určite nemožno od monitoringu očakávať údaje o absolútnej početnosti našej najväčšej šelmy, hoci sa to neraz práve tak, nesprávne prezentuje.

Monitoring je založený výlučne na priamych vizuálnych pozorovaniach jedincov. Rôzne pobytové znaky, ale napríklad aj identifikované hlasové prejavy zistené počas monitoringu sa preto ani neevidujú. Keďže účelom monitoringu je v prvom rade podchytiť medvede v ich prirodzenom prostredí a z dlhodobého hľadiska sledovať ich väzbu na daný priestor, zodpovedá tomu termín, lokalita aj spôsob pozorovania. Medvede preto nie sú úmyselne vnadené, monitoring prebieha výlučne na miestach, kde sa v danom čase zvieratá prirodzene vyskytujú. Vizuálne pozorovania zaznamenávame do formulárov a mapových príloh. Evidujeme dátum a čas, dĺžku pozorovania, počet a odhadnutú veľkosť jedincov, sfarbenie a prípadne rôzne špecifické znaky.

Rovnako dôležitým faktorom je pozorovaná aktivita zvierat, ako aj možné rušivé činitele a reakcie na ne. Jednotlivé pozorovania sú riadne očíslované a rovnako sú označené v mapách. Pri determinácii jedincov, spresňovaní údajov o hmotnosti a identifikácií duplicít napomáha okrem zaznamenaných údajov aj foto a video dokumentácia. Zozbierané dáta sú po ukončení monitoringu postupne spracované v GIS (geografický informačný systém), kde sa následne analyzujú.

Monitoring je trojdňový, začína v piatok jedným večerným pozorovaním, pokračuje v sobotu ranným a večerným pozorovaním a končí v nedeľu posledným ranným pozorovaním. Na odľahlejších lokalitách zostávajú mapovatelia počas celých troch dní, nižšie položené stanovištia je možné na čas medzi pozorovaniami opustiť. Večerné pozorovania sa uskutočňujú najneskôr od 17.00 hod a trvajú do zotmenia. Ranné začínajú od 4.00 hod a v závislosti od lokality trvajú do 7 – 10.00 hodiny.

 

Modelové územie

Monitoring bol realizovaný v Krivánskej časti Malej Fatry, pričom čiastočne pokrýval aj priľahlé územia Žilinskej a Turčianskej kotliny. Plochu o približnej výmere 160 km2 možno vo štvorcovej sieti Databanky fauny Slovenska (DFS) začleniť do kvadrátov 6779, 6780, 6781, 6879 a 6880. Lokality boli situované tak vo vlastnom území národného parku (39), ako aj v jeho ochrannom pásme (9). Z hľadiska nadmorskej výšky sa nachádzali v intervale 390 – 1560 metrov. Na uvedenej ploche mapovatelia obsadili 48 lokalít. Z hľadiska územno – správneho členenia sa nachádzalo 19 stanovíšť v okrese Žilina, 13 v okrese Dolný Kubín, 13 v okrese Martin a 3 na hraniciach okresov Martin a Žilina. V uvedenom priestore sa nachádza 13 poľovných revírov, z ktorých bolo pokrytých 9.

 

Výsledky

Počas troch dní monitoringu bolo dovedna uskutočnených 87 pozorovaní, v rámci ktorých bolo videných 106 medveďov, pochopiteľne, viaceré z nich duplicitne. Porovnávaním zaznamenaných údajov o mieste a čase pozorovania, hmotnosti, sfarbení, aktivite jedincov a zhotovenej foto či video dokumentácie sa zistilo, že 40 jedincov bolo videných viac ako jeden krát. Ďalší z medveďov bol pozorovaný na veľkú vzdialenosť len niekoľko sekúnd, preto nebolo možné zaznamenať bližšie charakteristiky. Keďže sa nedal jednoznačne identifikovať, pri vyhodnotení bol zaradený medzi jedince pozorované duplicitne. Na základe vykonanej selekcie možno označiť 52 pozorovaní za jedinečné. V rámci nich bolo videných 65 medveďov. Z vyhodnotenia vyplýva pomerne vysoká miera duplicitných pozorovaní identických jedincov (39%).

Monitoring medveďa hnedého v Malej Fatre je trojdňovou terénnou aktivitou. Napriek tejto skutočnosti bolo až 58,4% jedincov videných hneď v prvý deň monitoringu. Vzhľadom na veľmi vyrovnané poveternostné podmienky, umožňujúce ideálne pozorovanie je možné tento poznatok spájať s turisticko – rekreačným využívaním územia, ktoré je cez víkend (sobota, nedeľa) vyššie, ako je tomu počas pracovného týždňa.

 

Lokalizácia jedincov, pohlavná a hmotnostná štruktúra

Medvede boli zaznamenané v rôznych stanovištných podmienkach. K základným typom habitátov patrili podhorské pasienky s výskytom rozptýlenej krovinovej a stromovej vegetácie. Ďalej to boli horské lúky obklopené lesom, spoločenstvá skál a sutín. Významne zastúpené boli tiež plochy subalpínskych holí s výskytom kosodreviny. Najviac, až 35,3% jedincov sa zdržiavalo v nadmorských výškach 1100 – 1400 m n.m. Z hľadiska ochrany územia bola viac ako ¼ medveďov pozorovaná v najprísnejšom, teda 5. stupni ochrany.

 

Napriek priamym vizuálnym pozorovaniam jedincov nie je jednoduché, a ani celkom možné určiť ich pohlavnú štruktúru. Príčinou je takmer nebadateľný vonkajší pohlavný dimorfizmus. Odlíšiť samce od samíc je v zásade možné len na základe dosiahnutej hmotnosti a v ideálnom prípade pozorovaním vodených mláďat. Pohlavie dospelých jedincov sa dá v tomto období, teda v čase párenia, stanoviť aj na základe etologických prejavov súvisiacich so sexuálnym správaním. Uvedenými možnosťami sa podarilo jednoznačne identifikovať pohlavie len v 15 prípadoch.

Pozorovaných bolo 8 samíc, z toho 7 vodiacich. Celkom mali pri sebe 13 mláďat, no iba jedno bolo minuloročné. Prítomnosť jediného mláďaťa z predchádzajúceho roku môže naznačovať na vysokú mieru mortality v kategórii juvenilných jedincov, ale aj na skutočnosť, že niektoré medvedice takéto mláďatá opúšťajú a pomerne skoro sa opätovne zapájajú do reprodukcie. Medvedice vodili 2 krát 3 mláďatá, 2 krát 2 mláďatá a 3 krát po jednom mláďati. Vyskytovali sa vo výškach od 500 do 1560 m n.m. Jedna medvedica bola pozorovaná pri silnom samcovi. Výskyt vodiacich samíc sa viazal najmä na odľahlejšie, ťažko prístupné časti pohoria, nachádzajúce sa prevažne v 5. stupeni ochrany. V NPR Prípor boli takto zaznamenané až 3 samice s mláďatami na ploche menšej ako 100 ha. Odhadovaná hmotnosť samíc sa pohybovala v rozmedzí 100 – 160 kg.

Okrem mláďat sprevádzaných samicou boli zaznamenané tiež pozorovania samotných mláďat v počte 5 ks. Išlo o jedince vo veku cca 18 mesiacov s hmotnosťou 40 – 50 kg. Z mnohých pozorovaní v Malej Fatre je známe, že v čase medvedej ruje môžu medvedice na čas opustiť aj takéto malé mláďatá a páriť sa. Neskôr sa k medvieďatám vracajú, no nemusia tak urobiť. Nie je teda samozrejmosťou čo sa bežne tvrdí, že medvedice idú do ruje až v čase, keď majú mláďatá dva, prípadne tri roky.

Samce (7 ks) boli identifikované takmer výlučne na základe dosahovanej hmotnosti, ktorá odhadom presahovala 180 kg. Keďže stanovenie hmotnosti je najzložitejšou úlohou predmetného monitoringu, nemusí byť počet samcov presný. Z hľadiska hmotnosti tak možno s veľkou pravdepodobnosťou tvrdiť len v prípadoch s váhou vyššou ako 200 – 250 kg. Takéto medvede boli pozorované iba 4. Identifikácia samčieho pohlavia bola určená aj zaznamenanými etologickými prejavmi. V jednom prípade bol zaznamenaný záujem o samicu, kedy pozorovaný medveď s vyššou hmotnosťou chodil v tesnej blízkosti menšieho, pričom aktívne ovoniaval miesta, kadiaľ menšia samica prechádzala. Iným prípadom bolo pozorovanie medveďa pri značkovacej aktivite. Tento stál na okraji lesného porastu a stojac na zadných končatinách sa obtieral o kmeň smreka. Z osobitného výskumu zameraného na značkovaciu aktivitu medveďa je známe, že samice sa takto nesprávajú (Kalaš, 2012).

 

Aktivita

Nespornou výhodou priamych pozorovaní je aj prehľad o činnosti jedincov. V rámci monitoringu sa sleduje začiatok a priebeh aktivity z časového hľadiska, zaznamenáva sa aj správanie. Časovú aktivitu zaznamenanú v priebehu dňa zobrazuje graf. Zaznamenaný vrchol aktivity medzi 19. - 21. hodinou plne korešponduje aj s výsledkami fotomonitoringu, ktorý v Malej Fatre prebieha systematicky od októbra 2010.

 

Počas pozorovaní medvede najčastejšie konzumovali potravu (63,4%), prípadne sledovanou lokalitou iba prechádzali (28,8%). K výrazne menej často zaznamenaným prejavom patrilo hravé správanie (1,9%), pohlavné správanie – dvorenie (1,9%) a úteková reakcia na rušivý činiteľ (1,9%). Z etologického hľadiska stojí za zmienku vyššie uvedené značkovacie správanie, ktoré bolo v jednom prípade (1,9%) zistené v PR Párnica. Pozorovať medvede priamo pri takejto aktivite je naozaj veľkou vzácnosťou. O priebehu tohto nepochybne zaujímavého a tajomného správania sa medveďov chýbali donedávna akékoľvek exaktné terénne údaje.

Pomerne zriedkavé boli rušivé činitele. Zaznamenané boli len pri 7 pozorovaniach (13,4%), z čoho 3 krát sa za rušivý element považovali priamo pozorovatelia. Napriek tomu, že na lokalitách dodržiavali všetky stanovené pravidlá, smer vetra a rozptyl vlastnej pachovej stopy ovplyvniť nedokázali. Medvede ich teda zavetrili a lokalitu v krátkom čase opustili. Ak považujeme u medveďa jeho čuch za dominantný zmyslový vnem, potom dosiahnutá hodnota vyrušovania (5,7%) nepredstavuje výrazné riziko, znižujúce úspešnosť monitoringu.

 

Záver

Stacionárny monitoring medveďa hnedého v Malej Fatre má svoju 10 ročnú históriu. Prihliadnuc na systematickosť a periodicitu realizácie ide o ojedinelý a ukážkový príklad terénneho monitoringu v Slovenských podmienkach, kde nateraz nemá obdobu. Neustále prináša rad aktuálnych údajov, ktoré samé o sebe nemajú stopercentnú výpovednú hodnotu, no v kombinácii s ďalšími výskumnými metódami aplikovanými v území (fotomonitoring, telemetria, identifikácia pobytových znakov, detailná evidencia škôd a kolízií s dopravou) vytvárajú ucelený obraz o živote medveďa v oblasti Národného parku Malá Fatra. Tento ambiciózny cieľ, ktorým poznatková báza o medveďoch nesporne je, by sa nám nedarilo napĺňať bez úzkej spolupráce s niektorými poľovnými združeniami a odborníkmi na telemetrický výskum, no rovnako aj s početnou skupinou dobrovoľníkov. Im patrí naša úprimná vďaka.

Mgr. Michal KALAŠ

Správa NP Malá Fatra & Fatranský spolok

www.npmalafatra.sk, www.malafatra.org

 

vychází v 7:31 a zapadá v 17:58 vychází v 23:33 a zapadá v 14:57 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...