Časopis Myslivost

Duben / 2014

Problematika vlka na Slovensku

Myslivost 4/2014, str. 50  Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., Ing. Peter KAŠTIER, PhD.
Prosperovanie vlka na Slovensku súvisí jednak s jeho ochranou (v súčasnosti sa neloví od 16. januára do 31. októbra), vyhovujúcej štruktúry krajiny (vysoká lesnatosť), no do veľkej miery aj s významným nárastom početnosti a dostupnosti zdrojov jeho potravy - a to najmä diviačej a jelenej zveri. Pri vysokej snehovej pokrývke loví vlk vo veľkej miere diviačiu zver, ktorá je v dôsledku kratších končatín v porovnaní s jeleňou zverou v snehu menej pohyblivá. Vlk sa dokáže pohybovať po zamrznutom povrchu snehu a diviačiu zver efektívne loviť. Okrem iného - ako hlavnú korisť vlka predurčuje diviačiu zver aj charakter jej obranného správania pri styku s vlkom, čiže na rozdiel od jelenej zveri, ktorá uniká, diviačia zver stojí v obrannom postoji a v mnohých prípadoch sa snaží čeliť útoku vlka.

Početné stavy a areál výskytu vlka na Slovensku sa v porovnaní so začiatkom 20. storočia významne rozrástli, preto sú aj poľovnícky manažment vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku a súvisiace otázky pravidelne diskutované na viacerých fórach, a to ako na poľovníckych - tak aj na nepoľovníckych. Problematika je aktuálna aj z pohľadu niektorých okolitých krajín, kde bol vlk vyhubený ale v súčasnosti sa znova objavuje, napríklad Nemecko, Rakúsko, Česká republika.

 

Legislatíva a lov

Na lov vlka má v súčasnosti Slovensko udelenú výnimku z legislatívy EÚ. Doba lovu je určená od 1. novembra do 15. januára, a to v znení vyhl. č. 489/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhl. č. 125/2012 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhl. č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve. Od roku 2010 pre každú poľovnícku sezónu osobitne určuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, po prerokovaní s Ministerstvom životného prostredia SR a Štátnou ochranou prírody – ročnú kvótu odstrelu vlka, vrátane špecifických podmienok pre danú sezónu.

Pre terajšiu poľovnícku sezónu 2013/2014 je stanovená kvóta iba 80 vlkov, čo je menej ako v minulých rokoch. Podľa určenej kvóty sa nerealizuje lov vlka v sezóne 2013/2014 na hraniciach s Českou republikou, to znamená, že sa vlk neloví v Bratislavskom a Trnavskom kraji.

V Trenčianskom kraji je možné loviť vlka iba v okrese Prievidza, ktorý nehraničí s ČR (vzdialenosť k ČR 35 km). V Žilinskom kraji bola kvóta lovu určená len pre okresy, ktoré nesusedia s ČR (vzdialenosť 43 km).

Na hraniciach s Rakúskom sa vlk neloví. Lov vlka na hraniciach s Maďarskom bol čiastočne povolený v dvoch okresoch, a to Lučenec a Rimavská Sobota. Na hraniciach s Ukrajinou sa v tejto poľovníckej sezóne lov nebude realizovať.

Na hraniciach s Poľskom lov vlka dravého nie je povolený v týchto územiach európskeho významu: Stinská, Bukovské vrchy, Beskyd, Daňová, Dukla, Stebnicka Magura, Pieniny, Pieninské bradlá, Čergovský Minčol, Tatry, Babia hora, Pilsko, Koleňová, Kysucké Beskydy, Príslop, Malý Polom, Pliškov.

Pre lov vlka v sezóne 2013/2014 boli stanovené niektoré ďalšie pravidlá, z nich pre informáciu čitateľom vyberáme napríklad: vlk sa môže loviť výlučne individuálnym spôsobom, čiže nie na spoločných poľovačkách. Po ulovení vlka musí lovec bezodkladne (pred ďalšou manipuláciou) založiť značku, lov zaznamenať do povolenia na lov zveri a bezodkladne túto skutočnosť nahlásiť poľovnému hospodárovi, alebo inej poverenej osobe. Následne poľovnícky hospodár bezodkladne nahlási informáciu o ulovení vlka osobe poverenej príslušným okresným úradom (pozemkovým a lesným odborom) a Štátnou ochranou prírody pre účel vizuálnej prehliadky, odberu vzoriek a spoločného vyplnenia záznamu o ulovení (úhyne) vlka, pričom vizuálna obhliadka a odber vzoriek sa vykoná na mieste ulovenia, príp. nálezu. Pri obhliadke vlka zamestnanec Štátnej ochrany prírody zaznamená súradnice miesta ulovenia.

Nájdené uhynuté jedince sa započítavajú do kvóty. Okresný úrad informuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR do 5 dní od vizuálnej obhliadky uloveného alebo uhynutého vlka.

Z vlka sa predkladá na chovateľskú prehliadku lebka, obvodné poľovnícke komory pošlú ministerstvu do 14 dní od ukončenia chovateľskej prehliadky údaje týkajúce sa trofejí ulovených alebo uhynutých vlkov. Bližšie podrobnosti o ďalších územných obmedzeniach lovu vlka nájdu čitatelia v určení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 4118/2013-720 z 28.10.2013.

V predchádzajúcich poľovníckych sezónach bola stanovená vyššia kvóta lovu vlka ako v poslednej 2013/2014 (iba 80 vlkov). V sezóne 2010/2011 bola kvóta lovu stanovená na 150 jedincov, v sezóne 2011/2012 na 120 jedincov a v sezóne 2012/2013 na 130 jedincov.

Napriek tomu, že vlk je plaché zviera a polemike o jeho ohrozenosti, kvóty sa splnily vždy, dokonca prekročily. Tu je potrebné zdôrazniť, že prekročenie stanovených kvót hodnotíme samozrejme ako chybu.

Pre vysvetlenie príčiny prekročenia kvóty sa uvádza, že lov vlka je sústredený do relatívne krátkeho obdobia, a preto aj rázne zastavenie odstrelu pri splnení kvóty môžu sprevádzať problémy súvisiace s okamžitým prenosom informácií o ukončení lovu do jednotlivých poľovných revírov a ku všetkým poľovníkom.

 

Vlk na Slovensku v minulosti a dnes

 

I keď je vlk našou pôvodnou šelmou, na začiatku dvadsiateho storočia sa odhadovala jeho početnosť na území súčasného Slovenska iba na niekoľko jedincov. Vlk bol v minulosti v Európe prenasledovaný, keďže bol považovaný za nebezpečenstvo nielen pre hospodárske zvieratá, ale ako sa tvrdilo, aj pre človeka. Vlk bol vo väčšine európskych štátov vyhubený a populácie vlka sa zachovali prevažne iba vo východných Karpatoch.

Je potrebné uviesť, že vlk na človeka v kultúrnej antropizovanej krajine za normálnych okolností neútočí, i keď z odbornej literatúry sú známe aj opačné prípady, ktoré sa však spravidla udiali v odľahlých menej zaľudnených a civilizáciou menej dotknutých oblastiach.

Napríklad Hell a Vodňanský (2005) uvádzajú, že v Indii vlky každoročne zabijú desiatky detí. Z minulosti sa zachovali záznamy o útokoch vlkov na deti aj z Ruska. Súviselo to s biedou a hladom na vidieku, pričom v období vojny boli v obciach len ženy, deti a starí ľudia, strelné zbrane nemali k dispozícii a hladné vlky postupne stratili rešpekt pred človekom.

Za jeden z dôvodov útoku vlka na človeka sa uvádza aj ochorenie na besnotu. Ursínyi a Stolzová – Sutorisová (1970) uvádzajú zo Slovenska 4 prípady pohryzených ľudí vlkmi chorými na besnotu, pričom dvaja ľudia po infekcii besnotou zomreli.

 

Problematikou manažmentu vlka na Slovensku sa zaoberali v poslednom období viacerí autori. Podľa niektorých literárnych zdrojov sa uvádza, že vlk sa vyskytoval na našom území pred storočím iba v minimálnom počte, a to na východe Slovenska. Ojedinele sa zaznamenávali aj vlčie svorky prichádzajúce z Poľska. V tom období aj potrava vlka – diviak a jeleň dosahovali na Slovensku nízke stavy neporovnateľné so súčasnými, ktoré sú neúnosne vysoké. V situácii, keď vlk nenachádzal dostatok potravy vo forme voľne žijúcej zveri – orientoval sa v značnej miere na konzumáciu hospodárskych zvierat, čím spôsoboval chovateľom značné škody a z tohto dôvodu bol človekom intenzívne prenasledovaný.

Stav vlkov sa na Slovensku začal zvyšovať po druhej svetovej vojne. Pre tento poľovný druh bola v roku 1975 stanovená doba ochrany od 1. marca do 15. septembra. Vymedzením doby, keď bol vlk v priebehu roka chránený sa areál výskytu vlka rozšíril.

V osemdesiatych rokoch sa už vlk pravidelne vyskytoval na východnom, severnom aj strednom Slovensku a začal prenikať aj na severnú Moravu.

Názory týkajúce sa početnosti vlka na Slovensku v súčasnosti sú však rozporuplné a v mnohých prípadoch sa diametrálne líšia. Väčšina odborníkov sa však zhoduje na údaji 400 - 450 jedincov (Kropil a kol., 2012).

Prírastok vlka predstavuje až 50 % z jarného kmeňového stavu, a preto je jeho racionálna regulácia potrebná. Súčasne treba uvažovať aj o migráciách vlčích svoriek napr. z Poľska (kde sa neloví) na naše územie.

Rozšírenie vlka na Slovensku zobrazuje obrázok č. 1. Vlk je síce ekologicky viazaný na biotopy zalesnených horských oblastí, no v poslednom období badať posun areálu rozšírenia južným a juhozápadným smerom do podhorských regiónov Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Jedným z príkladov dokladujúcim rozširovanie areálu vlka aj do menej typických habitátov je úlovok dvojročného jedinca uloveného pri Nitre 11. januára 2005, a to na poli v poľovnom revíri, ktorý hraničil s intravilánom mesta Nitra. Lebka vlka bola na chovateľskej prehliadke v Nitre ohodnotená na 39,73 bodov CIC.

 

Potrava vlka

 

Vlk nachádza v súčasnosti dostatok potravy vo forme veľkej raticovej zveri (diviak a jeleň), čím ale spôsobuje škody poľovníkom. Taktiež škody spôsobované vlkom na hospodárskych zvieratách sú významné, čo súvisí so spomínaným nárastom stavov vlčej populácie na Slovensku.

Podľa poľovníckej štatistiky (Bučko a kol., 2013) boli v rokoch 2008 až 2012 škody spôsobené vlkom vyčíslené spolu na 2,7 mil. EUR, čo predstavuje až 70 % podiel z celkových škôd spôsobených v tomto období u nás žijúcimi veľkými šelmami (vlk, medveď, rys).

Vlk skonzumuje denne približne 2 kg mäsa. Podľa Bibikova (1988) ročne skonzumuje vlk 500 - 800 kg mäsa. Je potrebné ale zdôrazniť, že nie všetko mäso z ulovenej koristi skonzumujú vlci. Na strhnutej zveri sa priživia aj líšky, krkavcovité vtáky a iné živočíchy, čiže vlk uloví viac ako skonzumuje.

Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že vlk realizuje selekciu pri raticovej zveri, čiže spravidla uloví jedince pomalšie, zaostávajúce a pod., čo je prospešné. Známa je tiež vlastnosť vlka, že keď sa dostane k príležitosti, tak usmrtí viac jedincov z čriedy, a to sa týka ako zveri, tak aj hospodárskych zvierat.

V poľovníckej praxi sa spomínajú tzv. „živé konzervy“, čiže sa napríklad jedná o prípady jedincov jelenej zveri s cielene poranenými končatinami vlkmi, ktoré vlci neusmrtili. Takto poranené jedince z lokality spravidla neodchádzajú a vlk sa po niekoľkých dňoch k takejto poranenej zveri vracia.

Podľa Hella (2001) sa v našich prírodných podmienkach zistilo nasledovné percentuálne zastúpenie živočíchov v potrave vlka, v prepočte na skonzumovanú masu potravy: jelenia zver 41,5 %, diviačia zver 26,4 %, srnčia zver 22,5 %, domáce kopytníky 9 %, zajac a drobné hlodavce menej ako 1 %. V súčasnosti si dovoľujeme tvrdiť, že vlk konzumuje vyššie percento diviačej zveri a menej srnčej zveri ako sa uvádza v citovanej práci.

 

Stavy vlka vo vzťahu ku stavom diviačej a jelenej zveri

 

Ako sme už vyššie spomenuli stavy (a lov) jednotlivých druhov raticovej zveri dosahujú v posledných rokoch na Slovensku historické maximá. Z obrázku č. 2 je zjavný vzájomný vzťah medzi lovom raticovej zveri (jelenej a diviačej zveri), ako hlavnej koristi vlka, a lovom vlka. Vysoké stavy jelenej a diviačej zveri priaznivo ovplyvňujú narastanie početnosti vlka, jeho natalitu a prežívanie.

Srnčia zver predstavuje korisť vlka v menšej miere v porovnaním s diviačou a jeleňou zverou aj z dôvodu jej mierneho ústupu a preferenciou odlišných podmienok prostredia – areál hlavného výskytu srnčej zveri na Slovensku sa neprekrýva s hlavným výskytom vlka.

Z údajov na obrázku je zrejmé, že napriek tomu, že sa vlk na Slovensku loví, jeho stavy stúpajú, čiže regulácia vlčej populácie na Slovensku neohrozuje jeho výskyt. Na druhej strane vyplýva z prezentovaných údajov silná závislosť medzi výskytom diviačej a jelenej zveri (ako potravy) a výskytom vlka (ako predátora).

V poľovníckej sezóne 2012/2013 bolo na Slovensku ulovených 24 010 ks jelenej zveri, 49 997 ks diviačej zveri a 149 ks vlkov, plus 5 nájdených úhynov. Takto vysoké stavy vlkov a raticovej zveri boli zaznamenané koncom 80. rokov. Je známe, že potom začiatkom 90. rokov došlo k výraznému zníženiu stavov raticovej zveri, s čím súvisel aj pokles početnosti vlka, ako dokladujú aj údaje z obrázku.

 

Vlk a hospodárske zvieratá

 

Vlk ako aj ďalšie veľké šelmy spôsobujú v poľnohospodárstve škody na ovciach, kozách, hovädzom dobytku, pravidelne sa objavujú aj škody spôsobené medveďom na včelstvách atď. Situáciu so škodami na ovciach a kozách spôsobených veľkými šelmami napr. v pastevnej sezóne 2003 popisuje Finďo, Skuban (2011). V spomenutom roku 2003 boli získané údaje z 90 fariem, pričom sa zistilo, že bolo na nich usmrtených 512 oviec a kôz a ďalších 72 bolo poranených. Na týchto škodách sa v 73 % prípadoch podieľal vlk a v 23 % medveď. Ako sme už vyššie uviedli - v rokoch 2008 až 2012 boli škody spôsobené vlkom sumárne vyčíslené spolu na 2,7 mil. EUR.

Škody spôsobené veľkými šelmami na Slovensku v roku 2012 charakterizuje obr. č. 3. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že škody sú v skutočnosti vyššie, a to z dôvodu, že farmári v niektorých prípadoch nenahlásili napadnutie stád.

Uvádzame niektoré fakty súvisiace s problematikou napádania hospodárskych zvierat vlkom, medveďom a zriedkavo aj rysom:

a) početnosť vlka ako aj ďalších veľkých šeliem je v súčasnosti na Slovensku v dôsledku dobrých životných podmienok vysoká;

b) je potrebné striktne dodržiavať štruktúru schváleného lovu s cieľom znížiť stavy raticovej zveri na únosnú úroveň (dodržiavať plánovaný lov aj netrofejovej zveri čiže samíc a mláďat);

c) hospodárske zvieratá predstavujú relatívne ľahkú korisť pre šelmy, ktoré aj touto formou pokrývajú svoje nutričné potreby;

d) pasenie oviec, kôz a hovädzieho dobytka v prirodzenom prostredí výskytu vlka, medveďa a rysa;

e) útoky vlka a medveďa na hospodárske zvieratá sa vyznačujú do značnej miery sezónnosťou s ťažiskom výskytu škôd vo vegetačnom období (napr. z dôvodu zvýšenej potreby zabezpečovania mäsa pre rastúce vĺčatá);

f) asanácia uhynutých hospodárskych zvierat, ktorých kadávery lákajú šelmy do blízkosti ľudských sídiel;

g) adekvátna ochrana hospodárskych zvierat (napr. primeraná aktivita pastierov, dostatočne využitý potenciál pastierskych psov, využitie elektrického oplôtku).

 

Záver

 

Vlk je prírodným bohatstvom Slovenska. Predstavuje významný ekologický prvok v ekosystéme. Objavuje sa v mýtoch, rozprávkach, je námetom pre umeleckú tvorbu. Napriek jeho predačnému správaniu a škodám, ktoré spôsobuje má spoločnosť vo všeobecnosti k vlkovi kladný postoj. Zároveň však rozširovanie areálu vlka na území Slovenska potvrdzuje význam realizácie jeho trvalo udržateľného poľovníckeho manažmentu.

 

Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., Ing. Peter KAŠTIER, PhD.

Středoevropský institut ekologie zvěře Brno-Wien-Nitra, Institut ekologie zvěře VFU Brno, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, VÚŽV Nitra, Národné lesnícke centrum, LVÚ Zvolen

vychází v 7:21 a zapadá v 18:10 vychází v 19:15 a zapadá v 8:38 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...