Časopis Myslivost

Prosinec / 2014

Rysie menu

Myslivost 12/2014, str. 54  Ján Hoľka
Akú korisť loví rys a aký je jeho vplyv na populácie zveri? Rysica „Luna“ už takmer druhý raz prišla o život. Prvý raz ju našli ako vysilené mláďa v jeseni 2012 v švajčiarskom kantóne Bern. Umiestnili ju do záchrannej stanice zveri v Obhute, ošetrili a vyliečili. Zvykla si tam na ľudí a na kŕmenie. Keď ju v rámci švajčiarskeho rysieho konceptu na jar 2013 vypustili do voľnej prírody, špecializovala sa na strhávanie domácich oviec. Kvôli vysokým škodám, ktoré spôsobovala chovateľom, povolili príslušné orgány jej odstrel. Na jej šťastie sa po ostatnom útoku na ovce dostala v júli 2013 do parku zveri a potom ju zasa vypustili do voľnej prírody.
Aj keď v rokoch 1996 až 2001 strhli rysy v Švajčiarsku 775 oviec, „Luna“, ktorá sa na ne špecializuje, je v podstate výnimka. Rys v normálnych podmienkach uprednostňuje v švajčiarskych, nemeckých, ale aj v českých a slovenských oblastiach lov srnčej zveri. Potvrdil to značný počet medzinárodných štúdií a výskumov, ktoré sa zameriavali na zistenie potravných podmienok rysov a ich koristi.
Švajčiarsko: Vedci Urs Breitenmoser a Chrtistine Breitenmoserová-Würstenová preskúmali 60 prípadov koristi rysov a zisťovali ich potravnú bázu. Takmer vo všetkých prevládala srnčia zver, po nej nasledoval zajac poľný. Detailný výskum na túto tému realizovali vedci v švajčiarskych Alpách a v pohorí Jura, kde sa rys vyskytuje od sedemdesiatych rokov minulého storočia.
Takéto výsledky potvrdzuje aj vedecká skupina pod vedením Anji Molinari-Jobinovej, ktorá robila výskum rysov v 80. a 90. rokoch minulého storočia v rôznych piatich regiónoch. Potravu tejto mačkovitej šelmy tvorila v alpských podmienkach na 90 percent srnčia a kamzičia zver. Podiel srnčej zveri bol rôzny podľa regiónov, tam kde nie je srnčia zver až tak bežná, napríklad vo vysokých nadmorských výškach, dosahoval jej podiel v potrave rysa len 25 percent. Kamzičia zver bola v týchto prípadoch alternatívna náhrada.
Nemecko: V Národnom parku Bavorský les, kde sa rysy vyskytujú od 90. rokov minulého storočia, ich skúmali Kathrin Mayerová a Dr. Marco Heurich v rámci programu Potravná ekológia veľkej mačkovitej šelmy. V rokoch 2006 až 2012 zisťovali spektrum koristi ôsmych rysov, vybavených obojkom a vysielačom. Strhnutú zver nachádzali podľa osvedčenej švajčiarskej metódy, pri ktorej používali bavorského farbiara. Keď sa rys dve noci zdržiaval na tom istom mieste, výskumníci v nasledujúci deň pomocou farbiara skontrolovali zostatky jeho koristi.
Preverili 496 pozostatkov strhnutej zveri  a 130 vzoriek rysieho trusu. Podľa ich databázy korisť rysov tvorila na 82 percent srnčia zver a v 14 prípadoch rys strhol jeleniu zver. Kamzičia zver v Bavorskom lese nežije.
 
Vplyv na populácie
Ako pôsobí rys na jednotlivé populácie raticovej zveri, ktoré sú v jeho potravnom spektre?  Na túto otázku sa pokúsili odpovedať švajčiarski vedci na základe podkladov, ktoré získali od 29 rysov v rokoch 1988 až 1998. Dospeli k dvom zaujímavým výsledkom.
Rysy majú skutočne obrovský vplyv na dynamiku populácií raticovej zveri, ktoré spadajú do ich potravného spektra. Výrazne skracujú dĺžku života a vplývajú na prežitie dospelých jedincov raticovej zveri. Popri tom usmrtia v švajčiarskych podmienkach ročne len zabitím mláďat deväť percent populácie srnčej zveri a osem percent kamzičej zveri.
Druhý poznatok je, že vplyv rysov na určitý druh zveri však veľmi závisí od ich populačnej štruktúry. Nejde len o to, koľko rysov loví v určitej oblasti, dôležité je, aké sú to jedince. 
Podľa švajčiarskych vedcov rys potrebuje podľa jeho sociálneho postavenia strhnúť ročne asi 59 až 79 jedincov raticovej zveri. Rysia rodinka strhne korisť každých päť dní, jednotlivé jedince ulovia každých šesť až sedem dní. Priemerne skonzumuje táto mačkovitá šelma asi tri kilogramy potravy denne, počítajú sa do toho všetky časti koristi, aj vnútornosti.
Vedci však zaznamenávali len konzumáciu mláďat starších ako dva týždne. Rys navštevoval strhnutú korisť najviac tri dni. Ostatný čas do strhnutia novej koristi venoval jej vyhľadávaniu a lovu.
Rys je vraj zodpovedný za jednu tretinu mortality srnčej zveri, viac lovia len poľovníci a doprava. Pri kamzičej zveri v Alpách sa vraj podpisuje pod úbytok až do výšky 75 percent z celkového počtu strhnutých kusov. Pri tejto zveri však vedci zdôrazňujú závislosť od populačnej štruktúry rysej populácie. Tvrdia, že dospelé samce strhnú viac kamzíkov, ako všetky ostatné súčasti rysej populácie. Podľa ich podkladov si mladé rysy na tento druh zveri až tak netrúfajú. V praxi to znamená, že rysy ktoré dospeli, im teraz strhávajú o jednu štvrtinu viac kamzíkov ako v minulosti.
Rysy majú v Švajčiarku veľký podiel na úhyne srncov a srnčiat. Samice a mladé rysy sa špecializujú na lov sŕn. V Bavorskom lese sa stali dospelé rysie samce hlavným predátorom jelenej zveri. Pri 123 vyšetrených úlovkoch znamenali jelenice a jelenčatá 26 percentný podiel. Zo 162 zdokumentovaných úlovkov, však rysice strhli len v štyroch percentách jeleniu zver. Poukazuje to na skutočnosť, že samice sa jednoznačne orientujú na ľahšiu korisť. Srny tvorili 67 až 89 percent ich úlovku.
 
Ďalšie výskumy
Ulrike Merkelová z Univerzity Tübingen skúmala v Bavorskom lese, ktoré faktory vplývajú na riziko strhnutia srnčej zveri. V rokoch 2004 až 2012 preskúmala 178 jedincov strhnutej srnčej zveri. Zver usmrtili rysy väčšinou do polnoci. Najčastejším a najnebezpečnejším časom je súmrak. Počas prvej polhodiny po západe slnka, bolo strhnutých najviac aktívnych jedincov srnčej zveri, oveľa viac ako tých, ktoré už neboli aktívne a zatiahli do húštiny.  
Veľký rozdiel bol medzi kamzičou a srnčou zverou, rysy za šera strhávali srnčiu zver, kamzíky nikdy. Závisí to od potravných a prírodných podmienok. Srnčia zver sa pohybovala na lúkach a kamzíky v ťažkom teréne, ktorý nie je pre rysa až taký vhodný. Srnčia zaťahovala do dolných húštin, myslela si že je tam v bezpečí, a šelmu nespozorovala.
 
Moje skúsenosti
Výsledky výskumov nemeckých a švajčiarskych vedcov sú v podstate zhodné s mojimi praktickými skúsenosťami s rysom. V našich podmienkach sa rys zameriava predovšetkým na srnčiu zver, v mufloních oblastiach na mufloniu, vo vyšších lokalitách aj na jeleniu, prípadne na diviačatá. Rys je mačkovitá šelma, ktorá loví v mladšom veku z pasie. Mladý rys do veku troch až štyroch rokov strhne raticovú zver a ani ju nenačne.  Robí to len na základe loveckého pudu. Úlovok si niekedy prikryje trávou alebo lístím.  Za jednu noc dokáže strhnúť aj viac kusov. Dospelý samec a rysica to nerobia.
Keď sme na OLZ Žarnovica vybudovali generačné zvernice na mufloniu zver, rysy to zistili a navštevovali ich. Rys strhol krívajúce muflónča, v tomto prípade to bol naozaj selektívny zásah. Horšie boli následné škody, mali sme tam aj niekoľko kusov danielej zveri, ktorá v panike preskočila pletivo a unikla. Nepomohlo ani sedem radov ostnatého drôtu na špeciálnych oceľových konzolách, ohnutých do vonkajšej strany oplotenia pod uhlom 45 stupňov. Ostnaté drôty boli našponované od seba vo vzdialenosti sedem centimetrov. Rys preskočil z niektorého susedného stromu do zvernice kedy chcel. Nepomohli ani odchytové zariadenia.
Keď sme vybudovali odstrelovú zverničku a umiestnili tam dva výradové dvojročné muflóny, rys ich do rána strhol. Dovolí si zabiť muflóna, srnčiu zver, jelenicu alebo jelenča. Na jeleňa si netrúfa, má rešpekt pred parožím a nechce riskovať úraz. Je opatrný a človek ho uvidí len náhodou.
Mnohí poľovníci a lesníci z praxe veľmi dobre vedia, že tvrdenia o selektívnej úlohe rysa v prírode sú idealizované. To, že je mäsožravec a za účelom prežitia si musí niečo uloviť, je úplne prirodzené a väčšina užívateľov poľovných revírov to chápe a akceptuje. Horšie je, keď to rys s lovom raticovej zveri preháňa. Dospelá rysica sa správa k „svojej“ zveri rozvážne a šetrí si ju. Dokonca, keď je gravidná, radšej loví v končinách vzdialenejších od brloha, aby naň neupozorňovala a neskôr pri love nemusela od mláďat odchádzať ďaleko. Uloví len toľko, koľko potrebuje pre seba a potomkov.
Starší rys už taktiež loví len pre nasýtenie, „obhospodaruje“ si zver v svojom teritóriu a nechce ju vyhubiť. Pravdepodobne už nie je taký dravý a hravý ako v mladosti, určite opatrný, možno trochu lenivý a pohodlný. Z ulovenej zveri však aj on často skonzumuje iba najkvalitnejšie mäso zo stehna a na ďalšiu hostinu si radšej uloví nového jedinca. Uprednostňuje čerstvé mäso, samozrejme, keď je hladný, a nepodarí sa mu niečo nové uloviť, dobrá mu je aj niekoľkodňová korisť.
 
Mladý a dravý
Najviac škôd na zveri narobí mladý rys. S korisťou sa hrá ako mačka s myšou. Nevie čo sám so sebou, pud šelmy je veľmi silný, a tak zabíja z pasie a kvôli potešeniu z lovu.
Roku 2006 nám napríklad v poľovnom revíri Veľké Pole, okres Žarnovica, strhol rys v priebehu dvoch nocí tri kusy srnčej zveri a ani jeden nenačal. Na spoločnej poľovačke na diviačiu zver som bol strelec na stanovišti, rysa som pohľadom zaregistroval. Bol však ako tieň, prešmykol sa skôr, ako som si ho stačil lepšie obzrieť.
Aj v poľovnom revíri Drastvica som pri zahraničnom hosťovi uvidel rysa. Opäť to bol len moment, bol rýchlejší ako ja. Ani nebežal, len sa ticho stratil v poraste.
Na Odštepnom závode Ružomberok, Lesná správa Biely Potok strhol rys v priebehu troch týždňov na snehu dvanásť kusov srnčej zveri a dve jelenčatá. Lesník, ktorý pravidelne sledoval jeho stopu ho nakoniec ulovil pomocou psov. Videl som tú fotografiu, bol na nej ulovený rys a 14 hláv raticovej zveri v koži. O selekcii nemôže byť ani reči, rys zabíjal na stretnutie. Ak strhol 14 jedincov raticovej zveri za tri týždne, asi by sme mali takmer zdvojnásobiť oficiálny názor, že jeden ulovený kus srnčej zveri rysovi postačí na týždeň. Pre potrebu potravy to matematicky sedí, ale pre vášeň zo zabíjania nie.
 
Spomienky starého rysiara
Jediným lovcom rysov, ktorý ich lovil cieľavedome a profesionálne, a ktorý si na lov rysa brával aj zahraničných poplatkových hostí bol, z tých ktorých poznám, starý horár z Bieleho Potoka pri Ružomberku. Predchádzali však tomu roky intenzívneho spoznávania zvyklostí a migračných trás rysov v týchto končinách. Pri stopovaní rysov robil lesník až tridsaťkilometrové pochôdzky v ťažkom teréne a v snehu.
Ešte jeden špecialista na odchyt rysov bol z Kysúc. Odchytené rysy sa potom vypúšťali na Šumave a v krajinách západnej Európy. Ten z Bieleho Potoka na lov rysa používal psy, pričom sa vynikajúco osvedčili české fúzače. Keď zistil podľa pobytových znakov, že rys zavítal na svojej pravidelnej okružnej ceste do jeho revíru, telefonicky to oznámil hosťovi, ktorý ihneď pricestoval. Musíme si uvedomiť, že samec má teritórium 10 000  a viac hektárov a obchádza ho asi za jeden mesiac.
Na stopu rysa nasadili svorku psov, české fúzače, ale aj hocijaké iné väčšie nepoľovnícke psy, takzvané „dedinské bundáše“. Psy v svorke boli  pri presile smelé a rysa vyhnali na strom, alebo na vápencové, či dolomitové bralo. Lovci tam došli a rysa zastrelili. Poplatkoví hostia ulovili pri lesníkovi troch rysov a on sám týmto spôsobom desať.
 
Rys sa bráni útokom
Lov našej najväčšej mačkovitej šelmy však nebol zadarmo. Rys je bojovník a keď psy príliš dorážali, najmä ak pred nimi ustupoval výskokmi na vápencové lavice, ktoré oni museli vždy obehnúť dookola a tak sa k nemu zhora priblížiť, niektorého z nich väčšinou zabil. Častejšie to bol práve „dedinský bundáš“, ktorý nemal s poľovačkou skúsenosti, ale životom zaplatil aj osvedčený český fúzač. Aj keď sa v odbornej literatúre uvádza, že rys dokáže zabiť  menšieho psa, vôbec si nemyslím, že český fúzač patrí medzi malé plemená.
Na psa útočí rys prednou labou prudkým úderom zhora nadol, pričom pazúrmi zadrapí smerom k sebe. Ak psa zasiahne zboku v oblasti hrudníka, úder smeruje súbežne s rebrami a pazúry prenikajú pomedzi ne až do pľúc. Takéto zranenie sa končí smrťou psa.
Napriek devätnástim rysom, ktoré starý horár chytil do odchytových zariadení a ulovil pomocou psov, trom ktoré pri ňom strelili poplatkoví hostia a stovkám kilometrov, ktoré za rysmi nachodil, v prírode sa mu rys počas všetkých tých rokov ukázal voľne zoči-voči iba raz.
Ja tiež môžem potvrdiť, že napriek tomu, že som sa dlhé roky denne pohyboval v režijných revíroch štátnych lesov a zaoberal sa rysom, na vlastné oči som uvidel rysa iba dva razy, aj to len na zlomok sekundy.
Niektorí moji kolegovia či priatelia mali väčšie šťastie. Jeden horár na bežkách vbehol medzi tri rysy a jedného z nich ulovil. Na iného strelca na spoločnej poľovačke prišli tri rysy, ulovil dva. Tvrdím však, že to boli náhody.  Len špecialisti dokázali uloviť rysa na objednávku.
 
Štatistika na záver
Podľa slovenskej poľovníckej štatistickej ročenky sme mali roku 1992 828 rysov, roku 2002 883 rysov a roku 2012 až 1667 exemplárov tejto krásnej mačkovitej šelmy. Názory odborníkov sú však opatrnejšie, odhadujú, že v súčasnosti máme vo voľnej prírode na Slovensku podstatne menej rysov.
Ochranári idú s odhadmi ich početnosti ešte nižšie a poukazujú na duplicitu pri sčítaní zveri. Zahraničné štúdie taktiež naznačujú, že veľkých šeliem je menej ako napočítajú užívatelia poľovných revírov. Majú veľký areál výskytu, keď ich odborníci sledujú pomocou fotopascí, podľa vzoriek DNA srsti a trusu, dospievajú k názoru, že ich je menej ako sa všeobecne predpokladá.
Ján HOĽKA
 
Stanovisko odborníka
Ing. Peter Kaštier, PhD. - Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen
V poľovníckej štatistike vykazovanú početnosť rysa na Slovensku treba považovať skutočne za nadhodnotenú. Nejde o žiadne úmyselne hlásené vyššie stavy, nadhodnotenie vyplýva z menšej priemernej výmery poľovných revírov a snahy užívateľov vykazovať stav zveri v priebehu celého roka. Z toho dôvodu vzniká „duplicita“ pri sčítaní zveri.
O škodlivej činnosti rysa nie je pochýb. V roku 2012 výška škôd spôsobených rysom dosiahla 133 tisíc €. Podľa hlásenia užívateľov poľovných revírov v koristi jednoznačne dominuje srnčia zver, jej podiel tvoril až 82 % z poľovnej zveri strhnutej rysom. Pritom sa časť rysej koristi nenájde. Je jednoznačné, že srnčiu populáciu na Slovensku okrem poľovníkov vo veľkej miere obhospodaruje ešte rys, ale aj vlk, diviak, či líška. 
 
Výsledky štúdií
V truse rysov v Bavorskom lese zistili okrem srnčej vedci takmer desať percent diviačej diviny, 13 percent malých cicavcov a sedem percent zajacov. Dokonca aj líšok. Rys je známy tým, že sa snaží v svojom teritóriu vyhubiť potravných konkurentov a zabije každú líšku, ktorú dostane do pazúrov. Kuny a medvedíky čistotné tvorili len malú časť jeho úlovkov. V Švajčiarsku mu však padli za obeť jazvece, lesné kurovité vtáky, svište, kuny lesné a divé a domáce mačky. Vedci potvrdili, že „v čase núdze“  loví aj malé cicavce, napríklad keď je rysica gravidná, alebo počas choroby. Švajčiarski výskumníci našli v dvoch prípadoch v blízkosti rysovej koristi zabité líšky. Usmrtil ich pravdepodobne z dôvodu potravnej konkurencie, lebo si dovolili priblížiť sa k jeho koristi.
 
Ako spoznáme korisť rysa?
Podľa nemeckých a švajčiarskych výskumníkov rys zabíja svoju korisť jedným cieleným hryzom na väzy, následne na krčnú tepnu.  Útočí zblízka niekoľkými skokmi. Môžeme tam nájsť niekoľko hlbokých stredne veľkých a čistých dierok. Niekedy ich však musíme hľadať aj pod srsťou. Na ostatnom tele koristi môžeme nájsť popri hryzoch aj väčšie krvné podliatiny.  Poranenia po pazúroch sú hlboké, prenikajú cez kožu až do svaloviny. Najskôr načína stehná, zriedkavejšie lopatky. Pokiaľ nie je pri koristi vyrušený, požiera ju kompletne  počas troch až siedmych nocí po veľké kosti, cez zažívacie orgány až po kožu. Kožu skonzumuje len keď je v čase núdze, to znamená, že neulovil novú korisť. Keď obžiera korisť, neoddeľuje od seba hlavné časti tela, napríklad krk alebo hlavu. Úlovok si často zakrýva trávou, lístím, zemou alebo snehom.
 
vychází v 7:52 a zapadá v 15:58 vychází v 4:39 a zapadá v 14:46 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...