Časopis Myslivost

Červenec / 2017

Nejde iba o osud jednej medvedice

Myslivost 7/2017, str. 56  Jozef herz
Nevídaná atrakcia sa konala 6.5.2017 v centre Starého Smokovca, keď medvedica, ktorá sa spolu s dvomi medvieďatami vyšplhala vysoko do koruny červeného smreku asi 30 metrov nad zemou. Podľa ochranárov sa tam vydriapala preto, aby boli medvieďatá v bezpečí. Zo stromu sa jej nechcelo zísť, a tak museli silným prúdom vody zasiahnuť hasiči. Vystrašenú medvedicu v korune stromu ani silný prúd vody nepresvedčil zliezť, svoje mladé prevesená cez konár dokonca dojčila! Ľudia stojaci v okolí, sa nestačili tomu čudovať.
O mladé na strome sa pekne starala. Nadojčila ich, upokojovala, privinula si ich k sebe. Zrejme sem prišla v noci a niečo ju vyrušilo a preto vyliezla na strom.
Medvedica napokon zrejme uznala, že medvieďatá sú v bezpečí, lebo po ôsmich hodinách zo stromu sama zišla. Jej mladé zostali na strome, no čoskoro sa za nimi vrátila. Medvedia trojica napokon svoj pobyt na smokoveckom smreku ukončila po 12 hodinách. 
Vysoké Tatry trápi odvaha medveďov už desať rokov, počas ktorých sa adaptovali na prostredie mimoriadne šikovným spôsobom - neboja sa ľudí, hluku či výbuchov petárd.        
Na zemi ju ochranári odchytili a odviezli do Tichej doliny, ktorá je považovaná za medvedí raj, je rozľahlá a pokojná. No zrejme tu medvede majú svoje teritóriá rozdelené a medvedica Inga, ako ju ľudia nazvali, v snahe obrániť svoje dve mláďatá sa opäť vrátila k ľudským obydliam.
Objavila sa na Liptove medzi obcami Pribylina a Liptovská Kokava (okr. Liptovský Mikuláš). Statná medvedica sa s mláďatami pokojne pásla na tráve popri ceste a netrápili ju ani náhodní okoloidúci. Zvedavci popri ceste sa zastavovali v húfoch a medvediu rodinku si fotografovali.
Z cesty sa medvedica presťahovala do centra Liptovskej Kokavy. Aj tu vyliezla na strom a uhniezdila sa na ňom aj so svojimi mladými. Ochranári sa rozhodli opäť medvedicu aj s mladými odchytiť. Narkotizačnou strelou ju uspali a opätovne previezli do Tichej doliny v Tatranskom národnom parku. Bolo to jediné miesto, kde sme ju mohli umiestniť – nikde inde totiž nedostali súhlas.
Pracovníci intenzívne telefonovali potenciálnym subjektom, hľadali lokalitu, kde by dostala tretiu šancu v odľahlom prostredí a mala možnosť návratu k pôvodnému prirodzenému spôsobu života, aby ju akceptovala medvedia populácia. Nepodarilo sa to ani napriek maximálnej snahe, zdôraznili ochranári. Podľa nich táto medvedica priviedla na svet mláďatá nezvykle skoro a hneď ich začala učiť spôsobu života, aký jej vyhovoval – na odpadkoch v obciach, či v ich blízkosti. Mláďatá ani nemali šancu sa od matky naučiť prirodzene správať a stávali sa aj z nich typické kontajnerové medvede.
To bol dôvod prečo jej boli medvieďatá odobrané, aby dostali šancu na spokojný život v polo-prírodnom prostredí, kde by im nehrozilo nebezpečenstvo. Umiestnené budú v medveďom parku v Maďarsku.
Medvedica sa po niekoľkých dňoch koncom mája opäť vrátila do Liptovskej Kokavy hľadať svoje mláďatá. Tie už však boli v ZOO Bojnice v karanténe.
Materinský pud sa napokon medvedici stal vo štvrtok neskoro večer osudným. V Liptovskej Kokave, kde sa naposledy videla s mladými, vyliezla na brezu pri miestnej škole a škôlke. Na miesto dorazili ochranári spolu s poľovníkmi, policajtmi, hasičmi i starostom obce Júliusom Porubänom.
Pri snahe odplašiť medvedicu z intravilánu obce sa obrátila proti prítomným ochranárom, poľovníkom a polícii. Ochranári na mieste vyzvali poľovníkov, aby medveďa na základe ich povolenia a výnimky zastrelili, tí nesúhlasili z jej usmrtením a zviera chceli odplašiť vystrelením gumového projektilu. Ten však šelmu len rozzúril, a tak na ňu ochranári zo zásahového tímu Štátnej ochrany prírody z Banskej Bystrice z auta vystrelili ostrým nábojom a usmrtili ju.
Medvedicu Ingrid zastrelili 1. júna, okolo 23. hodiny v noci v Liptovskej Kokave. Podľa vyjadrenia Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) išlo o troj až štvorročného medveďa, ktorý sa už v minulosti kŕmil v blízkosti ľudských sídel, či požieral odpadky priamo v intravilánoch obcí z kontajnerov.
Podľa slov lesníka Vladimíra Antala, vedúceho Odboru územnej a druhovej ochrany prírody ŠOP SR je prvoradou úlohou zásahového tímu pre medveďa hnedého ochrana obyvateľstva v tzv. rizikových lokalitách, kde reálne hrozí konflikt človeka s medveďom.
Tragický príbeh medvedice sa začal oveľa skôr, ako si väčšina Slovákov myslí. Začal už v období, keď medvedica ako malé medvieďatko chodila do kontajnerov v oblasti Smokovca. Už vtedy ju nezodpovední ľudia naučili to, čo ona začala učiť svoje mláďatká. Učila ich zabezpečovať si ľahko dostupnú a neprirodzenú potravu vo forme komunálneho odpadu. V odbornej terminológii sa tento fenomén nazýva aj pozmenené správanie, ktoré môže viesť k postupnej synantropizácii. Takéto jedince už, bohužiaľ, nedokážu žiť v prirodzenom prostredí a v prípade, že sa tam prevezú, okamžite hľadajú čo najkratšiu cestu k ľuďom.
Osud medvedice a jej mláďat sledovalo takmer celé Slovensko. Hoci za jej smrť vinia poľovníkov, čo nie je pravda, treba povedať, že sú to všetci tí občania, ktorí sa správajú voči voľne žijúcej zveri bezohľadne.
Pracovníci z Katedry fytológie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, ktorí veľkosť medvedej populácie odhadovali prostredníctvom rozboru DNA zo vzoriek trusu, napočítali, že na Slovensku žije až 1256 medveďov. Ak toto množstvo žije na ploche, ktorá je bonitovaná pre jelenie a srnčie oblasti, tak by musel žiť jeden medveď na ploche 2705 ha.
Táto početnosť sa zdá nadhodnotená. Napriek tomu sú lokality ako Vysoké a Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, Poľana a Kremnické vrchy, kde je veľmi vysoká hustota výskytu medveďa. Tieto pohoria poskytujú medveďom dostatočné potravné i úkrytové podmienky.
Medveď má pomerne veľké teritórium, teda územie, na ktorom sa pohybuje, oddychuje a hľadá si potravu. Aj tu môže vyhľadávať okrajové časti sídlisk, kde sa priživuje na odpadkoch z kontajnerov i záhradkárske oblasti s výskytom ovocných stromov.
Neraz sa hovorí o ich premnožení. Podľa odborníkov sa však len prirodzene vracajú na územia, ktoré obývali po celé stáročia a ktoré sme im obsadili my ľudia. Napríklad výstavbou rekreačných zariadení takmer v každej doline.
V roku 1932 odborníci odhadovali, že na Slovensku žilo 15-25 medveďov. Z iniciatívy LOS a niektorých ochrancov poľovnej zveri krajinský prezident v Bratislave vydal dňa 2. 8. 1932 Vyhlášku č. 457 o celoročnej ochrane medveďa.
Vďaka tejto ochrane sa v povojnovom roku početnosť medvedej populácie odhadovala na 80 jedincov. Podľa sčítania k 1. januáru 1965 bolo na Slovensku už 314 medveďov.
Súčasný stav medvedej populácie na rozlohu a hustotu osídlenia Slovenska príliš vysoký. O nich na našom území nerozhodujeme my, ktorí tu žijeme, ale iní za nás v Bruseli. Podľa Bernského dohovoru, ktorý Slovensko podpísalo, medveď hnedý patrí medzi zákonom chránené živočíchy. Ministerstvo životného prostredia z toho dôvodu nemôže udeliť žiadne ročné kvóty na odstrel tejto šelmy, aby sa upravila jej početnosť. Môže udeliť iba výnimky a to je na reguláciu tohto druhu, ktorý ohrozuje bezpečnosť človeka nedostatočné. I keď medvede u nás neusmrtili človeka, mnohým ľuďom spôsobili každoročne vážne poranenia s trvalými následkami.
Ing. Jozef HERZ, PhD.
 
vychází v 5:48 a zapadá v 20:09 vychází v 14:44 a zapadá v 4:09 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...