Časopis Myslivost

Prosinec 2017

Nestačí len chrániť, treba aj regulovať

Myslivost 12/2017, str. 28  Jozef Herz
Medveď, vlk a rys sú zaradení medzi takzvané konfliktné druhy živočíchov, a to z toho dôvodu, že spôsobujú ľuďom škody. Práve problematika škôd i obáv o bezpečnosť či zdravie ľudí výrazne rezonuje medzi širokou a nielen poľovníckou verejnosťou. Tieto tri šelmy podľa smernice ES 92/45 EEC o ochrane biotopov sú zaradené z medzinárodného pohľadu medzi vzácne a vyhynutím ohrozené druhy živočíchov. Túto smernicu by mali dodržiavať všetky štáty, ktoré sú v Európskej únii. Ako sa zdá, že nie pre všetkých platia tieto záväzné predpisy. Štáty, v ktorých sa tieto živočíšne druhy trvale nevyskytujú, porušujú túto smernicu tým, že tieto zvieratá lovia a často nesúhlasia s tým, aby sa u nich usadili.
Ako príklad uvediem, že ak sa v Národnom parku Bavorský les objavili vlci, minister pôdohospodárstva Helmut Brunner navrhol obmedziť súčasný ochranný štatút vlka v Nemecku. Podobne sa vyslovil aj prof. dr. Hans-Dieter Pfannensteil na medzinárodnej konferencii 31. augusta 2017 v Židlochoviciach, kde povedal, že ochrana vlka ako druhu je nezmyselná, lebo v prípade vlkov prichádzajúcich do Nemecka, nie je isté či skutočne sú to čistokrvné vlčie jedince. Podľa neho neexistujú racionálne, právne, biologické, alebo iné objektívne dôvody, prečo by vlk nemohol byť v Nemecku lovený.
Na Slovensku sú medveď, vlk a rys trvale žijúce druhy od dávnych dôb. Ich početnosť neustále stúpa a vzhľadom na veľkú hustotu osídlenia tak malej krajiny, ako je Slovensko, sa neustále zmenšuje životné prostredie pre tieto druhy, čo robí nemalé problémy jej obyvateľom.
 
Medveď hnedý
Na záchranu tohto druhu, ktorého početnosť sa začiatkom tridsiatich rokoch minulého storočia odhadovala len v počte 20 - 25 jedincov, požiadala poľovnícka organizácia v roku 1932 o jeho úplnú ochranu. Jeho narastajúce stavy boli znovu zdecimované počas druhej svetovej vojny, preto táto celoročná ochrana trvala až do roku 1962, odvtedy je povolený lov na výnimku.
V roku 1964 bol medveď evidovaný v 58 kvadrátoch DFS (kvadrát databanky fauny Slovenska o rozmeroch 10x12 km) zo 429 mapovacích kvadrátov. V roku 2012 bol zaznamenaný jeho výskyt až v 141 kvadrátoch, čo predstavuje 32,7 % rozlohy Slovenska. Podľa poľovníckej štatistiky, ktorú vydáva NLC vo Zvolene v roku 2006 bolo napočítaných na území Slovenska 1452 a v roku 2016 až 2235 medveďov.
Ak by ich bola iba polovica z toho, čo je vykazované, tak by na rozlohe 33 % územia, pripadalo na jedného medveďa iba 1315 ha poľovnej plochy. Je pravdou, že ich je veľa, lebo Iba na cestách za 9 rokov, odkedy sa evidujú v poľovníckej štatistike dopravné nehody spôsobené zverou, sa medveď podieľal až na 90 dopravných nehodách.
Početnosť medvedej populácie sa odzrkadľuje aj na počtoch útokov na človeka. Za desať rokov bolo zaznamenaných 430 nedokončených útokov na človeka a 44 útokov, pri ktorých spôsobili medvede rôzne zranenia. Medvede za sledované obdobie usmrtili 1259 hospodárskych zvierat a 77 jedincov raticovej zveri. Zničili 1457 úľov a 584 poľovníckych zariadení. Celkove spôsobili škodu v hodnote 956 tisíc Eur.
Nakoľko medveď hnedý patrí medzi zákonom chránené živočíchy. O jeho výnimočnom odstrele rozhoduje ministerstvo životného prostredia, ktoré môže udeľovať povolenia. Každá žiadosť musí byť ale individuálne posúdená. Výnimky sú v súlade s európskou smernicou o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a s ustanoveniami Bernského dohovoru. Ministerstvo teda neudeľuje a ani nemôže udeliť žiadne kvóty na odstrel tejto šelmy, ako to bolo v minulosti. Výnimka sa zväčša týka problémového jedinca. Pred vydaním výnimky však musí odstrel ešte preveriť Štátna ochrana prírody. Tento proces zahŕňajú priame výjazdy do terénu, monitoring lokality a zbieranie výpovedí občanov či svedkov. Až po preukázaní nutnosti odstrelu je možné problémového medveďa uloviť.
 
Vlk dravý
Podobne ako u medveďa, tak aj u vlka sa začiatkom dvadsiateho storočia odhadovala jeho početnosť na území Slovenska iba niekoľko jedincov, a to najmä na východe Slovenska. Tieto vlky si za potravu vyberali predovšetkým ovce a pasúci sa dobytok, čo spôsobovalo chovateľom značné škody. Z toho dôvodu bol v rokoch 1954 až 1975 lov vlka povolený celoročne a za uloveného vlka sa vyplácala odmena až 2 000 Kčs. V tomto období sa počet ulovených vlkov štatisticky neevidoval.
Vlky trvalo obývali severovýchodné Slovensko. Pahorkatiny popretkávané lesíkmi, lúkami a poľnohospodárskou krajinou sú pri nízkom počte obyvateľstva ich najprirodzenejším biotopom vlka u nás. Rozšírený je však aj vo väčšine stredoslovenských pohorí, kde obýva súvislé lesy, poľnohospodársku krajinu pri dolnej hranici lesa a hole až do výšky asi 2000 m. n. m.
V posledných rokoch vlk osídlil aj juhozápadné a južné výbežky Karpát s prevahou listnatých lesov. Najvzdialenejší výskyt vlka od oblasti súvislého rozšírenia je známy v Malých Karpatoch, až takmer pri Bratislave.
Podľa poľovníckej štatistiky bol vykazovaný JKS v roku 2007 v počte 1322 vlkov a v roku 2016 až 2540 vlkov. Názory týkajúce sa početnosti vlka na Slovensku veľmi rozchádzajú. Podľa odborníkov skresľujú početnosť vlčej populácie vlčie svorky migrujúce na Slovensko z Poľska, kde sa vlk neloví.
V odbornej literatúre sa uvádza, že vlk ročne skonzumuje 600-800 kg mäsa. Nie je však celkom pravda, že vlci lovia pomalšie a zaostávajúce jedince, ktoré sú slabšej telesnej kondície. V chránenej poľovnej oblasti Poľana, ktorá je zameraná na chov kvalitnej jelenej zveri, odkiaľ je vypúšťaná vo viacerých okolitých štátov, vlci ročne strhnú 100 až 120 jedincov jelenej zveri, medzi ktorými sú aj najsilnejšie jelene z celej populácie. Za posledných 10 rokov vlci usmrtili 3945 kusov hospodárskych zvierat a 13 619 jedincov raticovej zveri, čím spôsobili škodu v hodnote 7 194 860 Eur. Okrem toho spôsobili 32 dopravných kolízií.
Z podnetu SPZ sa od roku 1975 zaviedla čiastočná ochrana vlka od 1.3. do 15.9. Okrem toho vyhláška zakazovala dovtedy povolený spôsoby usmrcovania vlkov trávením, chytaním do želiez a vyberanie mláďat. Kým v 70. rokoch sa lovilo priemerne ročne iba 35 vlkov, v ďalšom desaťročí bol vykazovaný priemer 97 vlkov.
V roku 1995 na základe CITES bola vyhlásená celoročná ochrana vlkov. Zákaz lovu trval do konca roka 1998. V nasledujúcich rokoch sa doba lovu skrátila. Súčasná doba lovu začína 1.11. a končí 15.1.
Od roku 2010 pre každú poľovnícku sezónu osobitne určuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, po prerokovaní s Ministerstvom životného prostredia SR a Štátnou ochranou prírody, ročnú kvótu odstrelu vlka, pričom je povolený iba individuálny spôsob lovu.
Po ulovení vlka musí lovec bezodkladne mu založiť značkulov zaznamenať do povolenia na lov zveri a bezodkladne túto skutočnosť nahlásiť poľovnému hospodárovi, alebo inej poverenej osobe. Následne poľovnícky hospodár bezodkladne nahlási informáciu o ulovení vlka osobe poverenej príslušnému okresnému úradu a Štátnej ochrane prírody pre účel vizuálnej prehliadky, odberu vzoriek a spoločného vyplnenia záznamu o ulovení (úhyne) vlka, pričom vizuálna obhliadka a odber vzoriek sa vykoná na mieste ulovenia, príp. nálezu. Pri obhliadke vlka zamestnanec Štátnej ochrany prírody zaznamená súradnice miesta ulovenia.
Okresný úrad informuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR do 5 dní od vizuálnej obhliadky uloveného alebo uhynutého vlka. Z vlka sa predkladá na chovateľskú prehliadku lebka, obvodné poľovnícke komory pošlú ministerstvu do 14 dní od ukončenia chovateľskej prehliadky údaje týkajúce sa trofejí ulovených alebo uhynutých vlkov.
Od roku 2013 lov vlkov výrazne poklesol. Priemerne ročne sa ulovilo iba 50 vlkov. Je to z toho dôvodu, že lov vlka sa vylučuje vo všetkých pohraničných oblastiach na základe ich zaradenia medzi územia európskeho významu. Pre poľovnícku sezónu 2017/2018 je povolený lov 76 vlkov.
 
Rys ostrovid
Do roku 1964 sa rys vyskytoval v 122 kvartáloch, čo predstavovalo 28,3 % územia Slovenska. V súčasnosti sa vyskytuje v 228 kvadrátoch (52,9 %) a prechodný výskyt v ďalších 27 kvadrátoch (6,3 %). Jeho pobyt je zaznamenaný od nadmorskej výšky 180 m do 2000 m. Nachádza sa vo väčšine národných parkov Slovenska a v ostatných chránených územiach.
Rysy mali na Slovensku do roku 1936 celoročnú ochranu. Od tohto roku až do roku 1955 mal rys stanovenú dobu lovu, a to od 1.8. do konca februára. Stavy rysov sa značne zvýšili a začali robiť značné škody na srnčej zveri a tiež na ovciach.
Z uvedeného dôvodu sa v rokoch 1955 až 1974 mohli loviť celoročne. Tak ako vlk v roku 1975 dostal aj rys čiastočnú ochranu od 1.3. do 15.9. Od roku 1999 platí pre rysa celoročná ochrana.
Rys okrem medveďa a vlka nemá na Slovensku prirodzeného nepriateľa. Žije a loví samotársky. Najviac z raticovej zveri si vyberá srnčiu zver, ktorá tvorí až 80 % z celkového počtu ulovenej zveri. Na jelenia zver pripadá 6,6 %, diviačiu 5,0% a ostatnú 8,4 %. Svojej koristi prehryzne šiju. Neskonzumuje ju celú. Najskôr konzumuje vnútornosti a až potom mäso zo stehien.
Teritórium rysa, v ktorom žije má veľkosť od 8000 ha do 12 000 ha. Podľa poľovníckej štatistiky v roku 2007 bolo evidovaných 1213 rysov a v roku 2016 1739 rysov. Tak ako u predchádzajúcich šeliem sú tieto stavy značne nadsadené, aj napriek tomu, že každoročne vďaka celoročnej ochrane narastajú.
Rysy za uplynulé desaťročie podľa vykazovanej štatistiky usmrtili 154 hospodárskych zvierat a 8809 jedincov poľovnej zveri, čím spôsobili hmotnú škodu v hodnote 323 008 Eur a zavinili okrem toho 23 dopravných kolízií.
So zreteľom na skutočnosť, že rys je u nás už dlhodobo celoročne chránený a žije skrytým spôsobom života, nie je v takej všeobecnej pozornosti, ako predchádzajúce druhy.
Ing. Jozef HERZ, Ph.D.
 
Počty usmrtenej zveri za roky 2007-2016
 

Celková škoda v Eur spôsobená za roky 2007-2016
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
vychází v 5:11 a zapadá v 21:01 vychází v 11:48 a zapadá v **:** Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...