Škody spôsobované zverou na lese rezonujú vo vede, aj v praxi. I keď sme na tému súvislostí medzi otázkami výživy zveri a škodami na lese v minulosti publikovali viaceré príspevky, v nasledovnom článku by sme chceli popísať jednu z možností, ako vyrobiť krmivo pre jelene, prípadne aj pre ďalšiu prežúvavú zver, s cieľom pokryť potrebu vybraných živín, a tým znížiť konzumáciu lesnej dendromasy zo stojacich porastov, čiže znížiť ohryz.
Taktiež je ale potrebné zdôrazniť, že biologickú ochranu lesa prostredníctvom výživy je možné riešiť iba ak zver nie je vyrušovaná pri kŕmnych zariadeniach a pastevných plochách a navštevuje ich niekoľkokrát za deň, čo znamená, že prijíma krmivo adekvátne svojim fyziologickým potrebám, čiže realizuje potrebný počet pastevných cyklov.
Počet pastevných cyklov v priebehu 24 hodín pri jelenej zveri pritom nie je 5-6, ako sa tradovalo. V presne kontrolovaných podmienkach sme pri jelenej zveri v období od zimy do jari zaznamenali v závislosti od skladby kŕmnej dávky od 8 do 13 pastevných cyklov, v priemere 11 pastevných cyklov za 24 hodín.
To znamená, že jelenia zver venuje príjmu potravy dvojnásobne viac času, a preto jej vyrušovanie je jedným z významných faktorov vplývajúcich na škody na lese.
Cieľom prezentovaného experimentu bolo zhodnotiť možnosť výroby silážovanej kŕmnej zmesi, v ktorej sme skombinovali prirodzenú potravu zveri - dendromasu, a to letorasty listnatých a ihličnatých drevín, s rastlinami kukurice určenej na výrobu siláže.
Vo vyrobenej kŕmnej zmesi sme hodnotili priebeh fermentačného procesu na základe obsahu kyseliny mliečnej, unikavých mastných kyselín, pH, sušiny a ďalších charakteristík, prostredníctvom ktorých sa hodnotí kvalita silážovaných krmív.
Pri výrobe kŕmnej zmesi sme použili čerstvú hmotu rastlín kukurice určených na výrobu kukuričnej siláže a čerstvé 50-70 cm dlhé letorasty (konáriky) duba a smreka.
Kukurica bola zberaná v štádiu voskovej zrelosti a tvorila 70 % kŕmnej zmesi v čerstvom stave. Zostávajúcich 30 % v čerstvom stave tvorili letorasty duba a smreka.
Komponenty krmiva boli posekané na rozmer 3 cm a homogenizované.
Zber letorastov bol zosúladený s termínom zberu kukurice na siláž, čiže v tomto pokuse boli použité letorasty z druhej polovice vegetačného obdobia, s vyšším obsahom hrubej vlákniny a nižším obsahom dusíkatých látok (bielkovín) a energie.
Cieľom tohto laboratórneho pokusu bolo overiť možnosť silážovať dendromasu. V prípade, ak by sa použila dendromasa s vyšším obsahom dusíkatých látok, čo by sme mohli dosiahnuť, ak by sme použili napr. kratšie letorasty, alebo realizovali zber letorastov v prvej polovici vegetačného obdobia, bol by aj obsah dusíkatých látok vo vyrobenej siláži vyšší a obsah hrubej vlákniny by bol nižší.
Využitie dendromasy v kŕmnej zmesi sme testovali v dvoch variantoch: Dendro 1 (75 % dub, 25 % smrek) a Dendro 2 (50 % dub, 50 % smrek).
Vyrobené boli dve kŕmne zmesi: kŕmna zmes 1 - KZ 1 (70 % kukurica na siláž a 30 % Dendro 1) a kŕmna zmes 2 – KZ 2 (70 % kukurica na siláž a 30 % Dendro 2). Testovali sme siláže bez aditív aj so silážnymi aditívami: biologický prípravok
Lactobacillus buchneri DSM 13573; v koncentrácii 2 l.t
-1 krmiva) a chemický prípravok, 22.9 % sodium benzoate, 8.3 % sodium propionate; v koncentrácii 3.5 l.t
-1 krmiva. Obsah živín uvádzame v tabuľke 1.
Vzhľadom na nižší obsah kukurice, mali dendrosiláže (KZ 1 a KZ 2) približne o jednu tretinu nižší obsah škrobu ako samotná kukuričná siláž, no treba podotknúť, že bol postačujúci pre výživové potreby jelenej a ďalšej zveri v zimnom období.
Zároveň mali pokusné dendrosiláže vyšší obsah hrubej vlákniny, čo je priaznivé z pohľadu zdravého trávenia prežúvavcov v zimnom období, vzhľadom na to, že hrubá vláknina a ďalšie zložky vlákninového komplexu sú nevyhnutne potrebné vo výžive jelenej zveri a ďalších prežúvavcov. Takouto formou prijímajú jelene túto živinu v dostatočnom množstve už priamo v atraktívnom krmive.
Dôležitý je rozmer krmiva, resp. rozmer, na ktorý je posekané objemové krmivo, v tomto prípade letorasty – konáriky, ale aj rastliny kukurice, ktorý priamo vplýva na tráviace procesy prežúvavcov. V tomto prípade, ako sme už vyššie spomínali, dosahoval rozmer krmiva 3 cm, čo je dostačujúce.
Vo výžive jelenej zveri rozhoduje jednak obsah hrubej vlákniny, ale zároveň obsah hrubej vlákniny v efektívnej forme z pohľadu zabezpečenia správneho trávenia. Hrubá vláknina v takejto štrukturálnej forme má zásadný význam pri trávení prežúvavej zveri, pričom priaznivo ovplyvňuje peristaltiku – posuny natrávenej potravy v tráviacom aparáte a produkciu slín, ktoré majú pufračné vlastnosti, to znamená, že v dôsledku zásaditých vlastností napomáhajú udržiavaniu acidobázickej rovnováhy a ďalšie.
Letorasty drevín predstavujú prirodzenú potravu jelenej a ďalšej prežúvavej zveri, pričom jej výživná hodnota postačuje na pokrývanie základných výživových potrieb v zimnom období, keď sú nároky zveri znížené. V prípade výživnej hodnoty letorastov platí, že staršie časti, resp. dlhšie konáriky, obsahujú vyšší obsah hrubej vlákniny a nestráviteľných častí. Aj z uvedeného dôvodu napr. srnčia zver, ktorá ma vysoké nároky na živiny a energiu - obhrýza iba koncové časti do 5 cm dlhé, ktoré majú vysokú výživnú hodnotu. V prípade tenších konárikov, ako má vŕba alebo buk, to môže byť aj viac do 10 cm od konca konárika. Odlišné nároky má jelenia zver, ktorá odhrýza aj letorasty do 25 cm.
Podľa našich analýz, je v letorastoch drevín v dĺžkach do 25 cm odoberaných na začiatku vegetačného obdobia (máj) vysoký obsah živín. Pri listnatých drevinách dominoval obsah dusíkatých látok (bielkovín) a pri ihličnatých obsah tuku.
Z výsledkov analýz obsahu dusíkatých látok v prepočte na sušinu vyberáme: dub: 12.47 %, smrek 12.84 %, vŕba 15.63 %, javor 13.55 %, osika 17.68 %, baza čierna 28.23 %.
Obsah tuku sme stanovili nasledovne: dub (2.32 %), jedľa (5.21 %), smrek (4.35 %), topoľ biely (4.33 %), osika (4.05 %).
Obsah minerálnych látok bol taktiež vysoký: baza čierna 9.99 %, jaseň 8.67 %, dub 6.48 %, smrek 3.32 %.
V popisovanom pokuse, ktorého cieľom bolo overiť možnosť silážovať konáriky - sme použili konáriky dlhšie ako 20-25 cm a z uvedeného dôvodu bol aj obsah dusíkatých látok nižší.
Vo vzorkách bez pridania silážneho aditíva prebehol fermentačný proces intenzívnejšie pri kukuričnej siláží v porovnaní s dendrosilážami. Dokladuje to nižšie pH a vyšší obsah kyseliny mliečnej. Kukuričná siláž bola zaradená do I. kvalitatívnej triedy – vysoko kvalitná.
Prídavok dendromasy do kukurice zvýšil obsah sušiny, čo ovplyvnilo priebeh fermentácie. Koncentrácia fermentačných produktov v dendrosilážach bola znížená. Napriek tomu, pri hodnotení fermentácie dosiahla kŕmna zmes 1 hodnotenie ako vysoko kvalitná – I. kvalitatívna trieda a kŕmna zmes 2 hodnotenie ako kvalitná – II. kvalitatívna trieda.
Pridaním chemického silážneho aditíva sa zlepšila kvalita silážneho procesu – zvýšenie obsahu kyseliny mliečnej, a zníženie unikavých mastných kyselín a alkoholu, ale tiež znížením strát sušiny počas fermentácie. Pozitívny efekt biologického silážneho prípravku bol zistený iba pri kŕmnej zmesi 1.
Téma výroby siláže pri použití biomasy drevín nie je vo svete neznáma. V literatúre sa spomína napr. testovanie silážovateľnosti drevín
Brosimum alicastrum and
Leucaena leucocephala na účely kŕmenia pasrncov bielochvostých, ale aj drevín
Albizia lebeck a
Piscidia piscipula pri kŕmení kôz.
V južných oblastiach Afriky sa uplatnili dendrosiláže nielen ako zdroj živín, ale aj ako zdroj vody. Jedným z faktorov, ktorý môže limitovať podiel dendromasy v kŕrmnej dávke je obsah antinutričných látok - taníny, alkaloidy, terpény, pričom sa spomína negatívny efekt na príjem krmiva a stráviteľnosť.
Napriek tomu, u farmových zvierat s obmedzeným prístupom k prirodzenému ohryzu drevín - predstavuje dendrosiláž zdroj spomenutých antinutričných látok, ktoré však v obmedzených množstvách predstavujú prínos pre zdravie zvierat. Taníny majú potenciál minimalizovať zaťaženie organizmu železom a popisovaný je aj vplyv tanínov vybraných drevín na elimináciu niektorých parazitov tráviaceho traktu.
V príspevku sme poukázali na možnosť výroby silážovaného krmiva v praxi obsahujúceho prirodzenú potravu zveri – dendromasu - v kombinácii s krmivom obsahujúcim vyšší podiel energie, kukuricou.
Cieľom tejto metódy je pokryť výživové potreby jelenej a ďalšej prežúvavej zveri v zime, minimalizovať ohryz dendromasy zo stojacich porastov a zároveň recyklovať odpadovú dendromasu zostávajúcu po ťažbe lesa. Receptúra siláže nie je fixná, je možné ju podľa dostupnosti kŕmnych surovín modifikovať pre konkrétne podmienky.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD., Ing. Ľubica RAJČÁKOVÁ, PhD.
Odbor výživy, NPPC-VÚŽV Nitra
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno, Wien, Nitra
s podporou MZeČR v rámci dotačního programu pro nestátní neziskové organizace
