Časopis Myslivost

 
Pre prax s praxou
 
Pracovisko vzniklo ako odozva na požiadavky poľovníckej a poľnohospodárskej praxe a jeho cieľom bolo produkovať údaje a poznatky, ktoré v praxi poľovníckej alebo farmárskej chýbali alebo boli nejasné.
Poľovníkom a farmárom sme od základov vysvetľovali zásady správneho prikrmovania jednotlivých druhov zveri v jednotlivých typoch chovov. Vysvetľovali sme aké môžu byť pozitíva správne realizovaného prikrmovania a aj naopak aké môžu byť negatíva ak sa zver prikrmuje nesprávne. Do poľovníctva sme museli vniesť náuku o krmivách. Bežnou chybou tej doby bolo, napr. keď poľovník založil farmu a chcel postupovať „za plotom“ podobne ako vo voľnom revíri.
Medzi prvé riešené témy na pracovisku patrili vzťahy medzi výživou zveri a konzumáciou lesných drevín, čiže ohryzom, ako aj vzťahov vyrušovania zveri ľudskými aktivitami a spomínaných škôd.
Dôkladne sme rozpracovali výživnú hodnotu prirodzenej potravy – lesných drevín, pričom sme priniesli informácie, že kvalita potravy, ktorú zver získava v lese ohryzom býva neraz vyššia ako kvalita krmív, ktoré predkladajú poľovníci zveri, čím sme nastavili zrkadlo poľovníckemu systému prikrmovania.
V rámci základného výskumu sme overovali vplyv jednotlivých systémov výživy na fyziologické parametre zveri (vrátane odberov bachorovej šťavy), zisťovali sme stráviteľnosť živín pri jednotlivých druhoch potravy.
V rámci výskumu vhodnosti krmív pre zver sa na nás obracali domáci aj zahraniční výrobcovia krmív s požiadavkou na testovanie ich produktov. Testovali sme bežné krmivá ako aj špeciálne kŕmne zmesi. Vhodnosť krmív sme overovali aj vo vzťahu k ich vplyvu na vývoj telesnej hmotnosti zveri.
Z výskumu vyplynuli aj niektoré návrhy nových kŕmnych zmesí pre zver. Vypracovali sme receptúry kompletných aj doplnkových krmív pre jeleniu a srnčiu zver, vrátane danielov, muflónov, zubrov a losov. Zaoberali sme sa pálčivými otázkami z praxe, napríklad ohľadne potreby mechanickej úpravy obilia pred podaním zveri. V špeciálnych experimentoch zameraných na fyziológiu výživy zveri sme jednoznačne vyvrátili vtedajšie nesprávne tvrdenia o tom, že jeleň a srnec ako prežúvavec musí dostávať šrotované alebo miagané krmivo, ináč ho plnohodnotne nedokáže tráviť.
Z dôvodu nedostatku informácií vtedajší poradcovia výživy chceli aplikovať poznatky a technológie z chovov hovädzieho dobytka aj do výživy raticovej zveri, čo však nebolo vo správne. Srnčia ani jelenia nepotrebuje z pohľadu svojich výživových potrieb obilie prijímať šrotované.
Spolupracovali sme s praxou pri toľko diskutovanej antiparazitárnej liečbe, pričom sme ako jednu zo zásadných chýb v praxi identifikovali podhodnocovanie telesných hmotností pri kalkulácii množstva liečiva a tým nedostatočnému príjmu liečiva, kvôli čomu následne liečba nemôže priniesť očakávané výsledky.
Keďže údaje o telesných hmotnostiach živej zveri, resp. ulovenej zveri v pôvodnom stave pred vyvrhnutím nie sú dostatočne vyhodnotené, rozhodli sme sa zhodnotiť aj tento chovateľský aspekt. Stretli sme sa s tvrdeniami v literatúre, že k hmotnosti vyvrhnutého kusu je potrebné pripočítať 20 percent, aby sa dostala živá hmotnosť.
Po dôkladnom preskúmaní sme však zistili, že pravda je niekde úplne inde. V spolupráci s užívateľmi 7 poľovných revírov sme vyhodnotili údaje o telesných hmotnostiach raticovej zveri. Z údajov sme vypracovali vzorce pre výpočet živej hmotnosti na základe hmotnosti vyvrhnutej zveri. Presné údaje o hmotnosti živej zveri sú jednak zaujímavé z vedeckého hľadiska, keďže v literatúre chýbali a potrebné sú aj v chove zveri, napr. pri kalkulácií liečiva v rámci antiparazitárnej liečby, ako aj pri zostavovaní kŕmnych dávok apod.
Preto sme vypracovali pre potreby praxe vzorce, podľa ktorých si každý užívateľ revíru môže prepočítať živú hmotnosť zveri (na základe hmotností ulovenej zveri).
Výsledky: Srnec (n = 54): Výpočet živej telesnej hmotnosti živého srnca = hmotnosť vyvrhnutého srnca bez hlavy a ratíc / 0,62; Jeleň (n = 68): Výpočet živej telesnej hmotnosti živého jeleňa = hmotnosť vyvrhnutého jeleňa bez hlavy a ratíc / 0,63; Diviak (n = 88): Výpočet živej telesnej hmotnosti živého diviaka = hmotnosť vyvrhnutého diviaka s hlavou bez ratíc / 0,76.
Ak chceme teda vypočítať pôvodnú hmotnosť jeleňa – nestačí k vyvrhnutej hmotnosti pripočítať 20 %, ale až 60 %! Jednoducho povedané - 100 kg na háku bolo približne 160 kg živej hmotnosti.
Vyvrátili sme mýty o prirodzených zmenách trávenia jelenej a ďalšej prežúvavej zveri, čiže sezónne podmienenej zníženej schopnosti tráviť energeticky bohaté krmivá. Trávenie sa vždy prispôsobuje konzumovanej potrave a nie vonkajšej teplote, ktorá nemá na bachorové mikroorganizmy žiaden vplyv. V prípade ak prežúvavá zver pravidelne konzumuje napr. repu alebo obilie, tak je na ich efektívne trávenie prispôsobené zloženie mikroorganizmov v bachore a taktiež parametre bachorových papíl zodpovedajú koncentrácii živín, pričom to platí aj naopak, čiže pri znížení obsahu metabolizovateľnej energie v potrave dochádza k zmenách zameraných na lepšie trávenie vlákniny.
Vypracovali sme chýbajúce normy potrieb jednotlivých živín pre srnčiu a jeleniu zver, podľa ktorých mohli farmári a zverničiari postupovať pri zostavovaní výživy. Poskytovali sme rady už pri samotnom zakladaní chovov, ktoré pred 20 rokmi rástli ako huby po daždi, čo pomáhalo chovateľom vyhnúť sa mnohých chybám hneď v úvode. Boli samozrejme aj takí, ktorí sa radšej učili na chybách vlastných.
V rámci výskumu potravovej ekológie sme vyvrátili nepresné informácie o cirkadiánnej aktivite jelenej zveri s tým, že počet pastevných cyklov nie je iba 5-6, ako sa dovtedy tradovalo, ale ako sme zistili je ich až 9 v priebehu 24 hodín. Priamy dopad to má na manažment vo vzťahu k nevyhnutnosti vytvorenia kľudu jelenej zveri pre umožnenie dostatočného príjmu potravy, ináč zver kompenzuje vzniknutý nedostatok poškodzovaním porastov.
Na základe množstva odobratých a analyzovaných vzoriek krmív môžeme konštatovať, že v praxi pretrvávajú niektoré neduhy, ako napr. nízka kvalita objemových krmív a snaha o kompenzovanie z toho vyplývajúcej nízkej konzumácie menej atraktívneho krmiva prostredníctvom prikrmovania koncentrovanými krmivami.
Ďalším z výstupov boli návrhy na využitie rôznych odpadov a druhotných surovín vo výžive zveri. Úspešne aplikovaný výstupom je už štrnásť rokov prebiehajúca aplikácia kŕmnej zmesi, ktorá je založená na báze odpadovej lesnej dendromasy v podniku Mestských lesov v Kremnici, pričom sa podarilo znížiť škody na lese spôsobovaných jeleňou zverou o 90 %!
Priniesli sme nové vedecké poznatky o kulminácii trofejí raticovej zveri, vypracovali sme štúdiu „Vývoj parožia srncov ako parameter selektívneho lovu vo vzťahu k súčasnej legislatíve“. Na Slovensku ešte stále platí legislatíva určujúca kritéria lovu srncov podľa parametrov ich parožia, od ktorej sa následne odvíjajú aj sankcie pre poľovníkov. Z našich výsledkov vyplynulo, že srnce v dobrých životných podmienkach kulminujú skôr ako srnce v horších podmienkach.
Vypracovali sme preto návrh na úpravu vykonávacej vyhlášky k poľovníckemu zákonu a po jej odsúhlasení jednotlivými poradnými zbormi bol odoslaný na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V návrhu sme vedecky podložili a zdôvodnili opodstatnenosť zníženia veku tzv. „lovného srnca“ v nížinných oblastiach s chovom malej zveri zo stanoveného veku 6 rokov na 5 rokov.
No a jednou z hlavných tém súčasnosti je ochranu biodiverzity a ekologizácie krajiny. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ďalej pridelilo pracovisku výskumný projekt na roky 2019-2021 „Prehodnotenie systému prikrmovania raticovej zveri v poľovných revíroch vrátane zverníc“, ktorého výstupy majú byť použité pri formovaní pravidiel starostlivosti o raticovú zver na Slovensku.
Pre štátny podnik Lesy Slovenskej republiky riešime v priebehu rokov 2018-2020 projekt, ktorého cieľom je analýza súčasného stavu manažmentu zveri s príprava návrhov na riešenia za účelom redukcie škôd spôsobovaných zverou na lesných porastoch a zabezpečenia optimálneho zdravotného stavu a kvality raticovej zveri. Pre prax organizujeme odborné exkurzie, poradenstvo, prednášky na vybrané témy.
Vydali sme viaceré knižné publikácie určené pre prax.
 
Vek a kvalita
 
Pracovisko okrem iného slúži aj na účely overenia si správnosti odhadu veku prípadne hmotnosti zveri pre študentov, poľovníkov alebo farmárov. Neraz vznikli situácie, keď jednoročného srnca odhadli na trojročného, alebo naopak 15ročnú jelenicu na 5ročnú.
Po rokoch musíme konštatovať, že vek živej zveri sa určuje ťažko, a aj to iba približne, pričom presnosť odhadu ovplyvňuje okrem iného aj kondičný a zdravotný stav zveri. V prípade samičej jelenej zveri je to s presnosťou na niekoľko rokov (v lepšom prípade +- 5 rokov).
Všimli sme si, že poľovníci, ako by sa obávali prisúdiť jelenici vek vyšší ako desať rokov. Možno to pramení z informácii šírených v minulosti o tom, že jelenica s vekom desať rokov je stará a vhodná na výradový odstrel.
V príspevku sa budeme venovať aj téme veku a kvality zveri a popri tom spomenieme aj našu najstaršiu jelenicu, ktorá dosiahla máji tohto roku vek dvadsať rokov a stála už pri zrode nášho výskumného pracoviska.
Podľa našich sledovaní je jelenia zver mimoriadne vitálna a v prípade zabezpečenia správnej výživy aj odolná voči ochoreniam. Takéto zvieratá sa následne dožívajú vysokého veku. Zároveň sú dlho zapojené aj do reprodukcie.
Najstarším zvieraťom na našom pracovisku v Nitre je jelenica narodená v roku 1999, ktorá v máji tohto roku dosiahla 20 rokov. Podľa našich doterajších vedomostí je to najstaršia žijúca jelenica na Slovensku, u ktorej je možné presne dokladovať rok narodenia. Týmto ale nevylučujeme možnosť, že v nejakom farmovom chove alebo zoologickej záhrade žije aj staršia samica.
Jelenice za priaznivých životných podmienok odchovávajú mláďatá aj vo vysokom veku. Kritériom pri odstrele by preto nemal byť vek, ktorý sa určuje v teréne aj tak veľmi ťažko a vyžaduje dlhoročné skúsenosti získavané napr. aj zo zverníc, alebo fariem - kde je vek známy.
Staršie jelenice zaujímajú v hierarchii čried popredné miesta. Ak sú staršie jelenice kvalitné vedú v čriede obyčajne svoje dcéry, vnučky, pravnučky a ich potomstvo. Črieda sa učí tým pádom od takejto jelenice. To, že sa jelenica dožila do vysokého veku znamená, že jej to jej duševné aj telesné danosti umožnili.
 
Význam jeleňa a jelenice pre kvalitu potomstva
 
O selektívnom love sme už publikovali v Myslivosti viacero článkov. V krátkosti sa pozastavme pri otázke Významu jeleňa a významu jelenice pre kvalitu potomstva.
Z genetického hľadiska môžeme povedať, že potomstvo dedí približne polovicu informácie od otca a polovicu informácie od matky. Lenže v celkovom zhodnotení vplyvu matky a vplyvu otca na kvalitu potomstva – zohráva samicu podstatne významnejšiu úlohu, a to z dôvodu, že okrem poskytnutej genetickej informácie, vplýva na výsledný fenotyp mláďaťa aj prostredníctvom týchto aspektov:
 
Telesná hmotnosť matky
 
Pôrodná hmotnosť normálne vyvinutých jelenčiat slovenskej proveniencie je v rozpätí 7,5 až 12 kg, čo je relatívne široký rámec. Najväčšie mláďa – samček malo pri pôrode 12,6 kg. Porodila ho jelenica s pôvodom z voľnej prírody zo severného Slovenska.
Pri samcoch sme v priemere zaznamenali pôrodnú hmotnosť 10,04 kg a pri samiciach 9,70 kg. Zistili sme preukazný vplyv telesnej hmotnosti jelenice na pôrodnú hmotnosť mláďaťa, pričom z výsledkov vyplynulo, že pôrodná hmotnosť jelenčiat (10,7 kg) od silnejších jeleníc je v priemere až o 1,6 kg vyššia ako u mláďat od jeleníc s nižšou telesnou hmotnosťou (9,1 kg). Väčšie mláďa má náskok v raste a väčšia (silnejšia) jelenica sa spravidla lepšie presadí pri následnom odchove a starostlivosti o mláďa.
Zdravotný stav matky počas gravidity, ktorá trvá osem mesiacov ako aj ďalšieho pol roka po pôrode - zásadne ovplyvňuje kvalitu mláďaťa – iba zdravá jelenica dokáže odchovať kvalitné jelenča. Hlavným aspektom vplývajúcim na zdravie a vitalitu jelenice je kvalita výživy a eliminácia stresu.
 
Výživa
 
Množstvo a kvalita mlieka počas dojčenia v prvých troch mesiacoch života sú pre kvalitatívne základy mláďaťa a tvorbu parožia v budúcnosti rozhodujúce. Je žiaduce, aby kvalitné jelenča karpatského jeleňa dosiahlo do konca kalendárneho roka živú telesnú hmotnosť pri samiciach 80 kg a pri samcoch 90 kg.
Porovnali sme trojmesačný výkon organizmu jeleňa pri raste parožia a organizmu jelenice pri laktácii. Paroženie kladie na látkovú výmenu jeleňa vysoké požiadavky iba pri tvorbe silného parožia. Podstatne väčší fyziologický výkon však musí vynaložiť jelenica v dobe gravidity a laktácie!
Vyvíjajúci sa plod v maternici vysoko gravidnej samice rastie v posledných 4 až 6 týždňoch pred pôrodom rýchlo a v tomto období predstavuje prírastok plodu 3 až 5 kg. Množstvo mlieka, ktoré je denne tvorené v organizmu jelenice, sa pohybuje v rozmedzí 3,5 až 5 litrov.
Mlieko obsahuje približne 10 % bielkovín a 9 % tuku, čo je takmer trikrát viac ako u kravského mlieka. Napriek tomu, že obsah bielkovín a tuku v mlieku jelenej zveri v priebehu obdobia dojčenia mierne klesá, vyprodukuje organizmus vodiacej jelenice v priebehu prvých troch mesiacov celkom 28 až 40 kg bielkovín a 25 až 36 kg tuku!
Toto všetko predstavuje veľkú fyziologickú záťaž a vyžaduje preto vysokú výkonnosť látkovej výmeny, ktorá je oveľa vyššia ako fyziologické zaťaženie samca pri raste parožia. Navyše majú jelenice nižšiu telesnú hmotnosť ako jelene a omnoho nižšiu kapacitu pre vytváranie telesných zásob živín a minerálnych látok, ktoré je možné v prípade potreby mobilizovať.
 
Hierarchia matky v čriede
 
S postavením matky súvisí welfare – pohoda, eliminácia stresu a kvalita výživy mláďaťa. Aj v dôsledku uvedeného sa môžu tvoriť už mláďatám od dominantných jeleníc tzv. „nulté parohy“. Zaznamenali sme unikátne prípady výskytu parožia už u jelenčiat. Nulté parožie - gombičky sú známe poľovníkom skôr pri srnčej zveri, keď srnča nasadí drobné ihlice cca 1-2 cm dlhé, v zime ich zhodí a až v lete vytĺka ročný srnec prvé parožie.
Prípady „nultého“ parožia sme zaznamenali a zdokumentovali aj pri jelenčatách v zimnom období. Samčekom sa na hlavách objavili pučnice už koncom októbra a v novembri, čiže vo veku približne 5 mesiacov. Nulté parožie vytĺkli vo februári - vo veku 9 mesiacov, teda v čase, keď rovnako starým jelenčatám za bežných okolností ešte len začína rásť prvé parožie.
Nulté parožie dosahuje dĺžku max. 40 cm, je tenšie v porovnaní s prvým parožím štandardných ihličiakov.
Začiatkom mája bolo nulté parožie zhodené a začalo sa tvoriť nové parožie. V auguste 15 mesačné jelene vytĺkli parožie, ktoré je hrubšie v porovnaní s prvým parožím štandardných ihličiakov.
 
Matka ovplyvňuje správanie mláďaťa
 
Učí ho reagovať na podnety z prostredia, učí ho ako sa má zachovať v kritických situáciách apod. Z pohľadu prežitia je žiaduce aby bola jelenica ostražitá, ale na druhej strane je kontraproduktívne, aby sa jelenica plašila a súčasne stresovala aj mláďa príliš často – dochádza tým k zníženému príjmu potravy, v dôsledku čoho spravidla je negatívne ovplyvňovaná kvalita zveri.
Mláďa si osvojuje od jelenice do značnej miery aj návyky pri vyhľadávaní potravy – keďže sa drží pri matke až do veku 1 roka života (preferencia prostredia a potravy apod.)
 
20 ročná jelenica
 
Jelenica Sisa dosiahla v máji tohto roku okrúhly vek 20 rokov, narodila sa v roku 1999. Ako sme uviedli vyššie, je najstaršou jelenicou na výskumnom pracovisku v Nitre.
Jelenica je západoeurópskeho pôvodu a v porovnaní s jeleňou zverou zo severného a východného Slovenska - v rámci výskumu telesných parametrov dosiahla nižšiu hmotnosť. Kým hmotnosť karpatských jelenčiat samičieho pohlavia bola v januári prvého roku života vo veku osem mesiacov 80 kg, táto jelenica dosiahla 63,5 kg, v priemere samičky dosahovali 72 kg. V dospelosti sa pohybovala telesná hmotnosť popisovanej jelenice v rozpätí 130-135 kg, čo je aj bežnou živou hmotnosťou jeleníc západoeurópskej proveniencie, za predpokladu ich dobrého zdravotného a kondičného stavu. Priemerná živá hmotnosť jeleníc zo severného a východného Slovenska dosahuje v priemere 150-155 kg, ale pracovali sme aj so samicou s hmotnosťou 197 kg. Telesnú hmotnosť zásadne ovplyvňuje popri telesnom rámci kondičný stav (na veľkej samici +- 20 kg).
Na obrázkoch budeme čitateľovi prezentovať zábery zo života opisovanej najstaršej jelenice. Čitateľ má možnosť porovnať fenotyp jelenice od jej 5 roku (obr. 1) po 20 rok života (obr. 9).
Na obrázku 1 z roku 2004 je zachytená päťročná jelenica pri pôrode, narodila sa jej samička s pôrodnou hmotnosťou 8,8 kg.
Na obrázku 2 je jelenica dva mesiace po pôrode.
Na obrázku 3 je vo veku trinásť rokov s mláďaťom pár hodín po pôrode. Pôrodná hmotnosť samičky bola 9,6 kg. Dozrievaním samice sa vekom zvyšuje spravidla aj pôrodná hmotnosť mláďat. Prvorodičky majú menšie mláďa. Dozrievaním jelenice za predpokladu dobrého výživového stavu dochádza aj k skoršiemu termínu pôrodu, ale spravidla iba o pár dní. Skoré pôrody korešpondujú s dobrými životnými podmienkami. Jelenici sa počas života narodilo 15 mláďat, z toho 8 samčekov a 7 samičiek - pomer 1,14 : 1,0.
Pri celkovom zhodnotení výsledkov aj ostatných sledovaných samíc môžeme konštatovať, že pomer rodiacich sa jelenčiat v podmienkach dobrej výživy je mierne v prospech samčekov. Korešponduje to aj s niektorými zahraničnými vedeckými prácami.
Na obrázku 4 je už jelenica vo veku 15 rokov.
Na obrázku 5 je jelenica vo veku šestnásť rokov so svojim dvojtýždňovým mláďaťom, ktorého pôrodná hmotnosť bola 9,5 kg, jednalo sa zhodou okolností opäť o samičku. Mláďa bolo aj napriek vysokému veku jelenice normálne vyvinuté s fyziologickou pôrodnou hmotnosťou. Pôrod bol rýchly, bezproblémový.
Na obrázku č. 6 je jelenica v tom istom roku, ale už v zimnej srsti. Dokonca aj v ďalšej sezóne vo veku sedemnásť rokov porodila jelenica mláďa, tento krát samčieho pohlavia – jelenčeka (obr. 7). V tomto prípade sa už vysoký vek jelenice odrazil na kvalite mláďaťa, ktoré sa narodilo síce živé, ale jeho pôrodná hmotnosť bola iba 5,5 kg, na druhý deň uhynulo. To bolo naposledy, čo sa jelenica zapojila do reprodukcie.
I keď už v ďalších rokoch života nerodila, všetky jej ostatné vonkajšie prejavy zostávali fyziologické.
Obrázok 8 znázorňuje jelenicu v zimnej srsti vo veku 19 rokov a na obrázku 9 je jelenica nasnímaná v súčasnosti – leto 2019, a to vo veku 20 rokov. Na fotografii za ňou je mladá jednoročná jelenica.
Keďže sa jedná o zaujímavú problematiku - na záver by sme sa chceli obrátiť na čitateľov Myslivosti, a to v ČR aj SR s dotazom, či majú vedomosti o staršej jelenici ako 20 rokov, u ktorej je možné tento vek aj hodnoverným spôsobom podložiť.
Za prípadnú informáciu vopred ďakujeme. Kontaktná adresa: rajsky@vuzv.sk.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.
MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zveri,
Odbor výživy, NPPC-VÚŽV Nitra
Středoevropský institut ekologie zvěře,
Brno, Wien, Nitra
 
Poďakovanie:
Táto práca vznikla s podporou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a s podporou Ministerstva zemědělství České republiky
 
 
 
Obr. 1: Vek 5 rokov - mesiac máj


Obr. 2: Vek 5 rokov - mesiac jún


Obr. 3: Vek 13 rokov


Obr. 4: Vek 15 rokov


Obr. 5: Vek 16 rokov - mesiac jún


Obr. 6: Vek 16 rokov - mesiac november


Obr. 7: Vek 17 rokov


Obr. 8: Vek 19 rokov


Obr. 9: Vek 20 rokov