Manažment vlka na Slovensku a boj so záujmovými skupinami
Myslivost 1/2020, str. 36 Martina Hustinová
Na Slovensku má vlk už dlhé roky priaznivé podmienky pre život, zväčšovanie populácie, ale aj zabezpečenú migráciu do okolitých krajín. Podľa Európskej legislatívy je u nás zaradený do prílohy V. Smernice Rady 92/43/EHS, ktorá zabezpečuje všetky podmienky pre jeho ochranu a zachovanie lovu, aj vďaka Programu starostlivosti o vlka dravého na Slovensku, ktorý bol prijatý v roku 2016.
Program zabezpečuje:
* priaznivý stav populácie vlka,
* celoročnú ochranu vlka v mieste jeho prirodzeného výskytu (ÚEV, NP, NPR) migračných koridoroch a panónskom bioregióne,
* dobu lovu mimo vyššie spomenutých území v období od 1.11. do 15.1.,
* kvótu lovu, ktorú stanovuje odborná skupina zložená zo zástupcov rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia, Štátnej ochrany prírody SR, Slovenskej poľovníckej komory, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Národného lesníckeho centra, odborných lesníckych inštitúcií a štátnych podnikov, Chovateľov kôz a oviec, ale aj členov mimovládnych organizácií – Slovak Wildlife Society, LOZ Vlk,
* zákaz lovu na spoločných poľovačkách,
* zákaz lovu alfa jedincov,
* stanovenie odhadovanej početnosti prírastku vĺčat podľa hlásených pozorovaní v systéme NLC, podľa ktorá výrazne dopomáha k určeniu kvóty lovu,
* po ulovení prebieha tzv. „dvojitá“ kontrola štátnych úradníkov zo ŠOP SR a OÚ. Z jedinca sú odobraté vzorky pre zistenie potravnej analýzy a zdravotného stavu. Je však nepochopiteľné, že úrady si neveria a na miesto ulovenia musia prísť obaja zamestnanci. O tom, že sa šťastný „lovec“ svojej trofeje nesmie ani dotknúť do príchodu kontrolórov je škoda hovoriť... Už mnohokrát sa stalo, že poľovníci čakali na úradníkov niekoľko hodín.
Aj napriek vymenovaným prísnym podmienkam, za ktorých je lov realizovaný, záujmové skupiny, ale žiaľ aj štátne inštitúcie, žiadali ako v minulom, tak aj v tomto roku, nulovú kvótu pre lov vlka. Odôvodnením bolo, že jeho lov aj tak neznižuje škody na hospodárskych zvieratách a je len prežitkom, ktorý v konečnom dôsledku (údajne) rozvracia sociálnu štruktúru svoriek.
Ako sa vyjadril podpredseda chovateľov kôz a ovcí, škody spôsobené vlkom neklesajú preto, že by bolo menej vlkov, ale preto, že počet oviec, kôz a hovädzieho dobytka sa rapídne znižuje. A prečo???
Lebo chovatelia odmietajú chovať ovce pre vlkov a odmietajú hlásiť škody menšieho (pre chovateľa ale veľkého) rozsahu z nezmyselných byrokratických dôvodov. To, čo v tabuľkách škôd predstavuje škody malého rozsahu, je ale pre veľkú väčšinu chovateľov čistá strata a sú odsúdení na zánik ich podnikateľskej činnosti a v konečnom dôsledku aj zachovania kultúrneho dedičstva. Ľudia nezodpovední za svoje vyhlásenia chcú zrejme dosiahnuť zánik salašníctva?
Najväčším vtipom istej mimovládnej organizácie bolo (a stále aj je) zrovnávanie klasického moru ošípaných s africkým morom ošípaných. Úloha vlka v boji proti AMO bola vynesená priam do spasiteľských výšin. Ani podrobné vysvetlenie z úst veterinárneho lekára ŠVPS SR o tom, že to nie je tak, ako prezentujú, žiaľ nepomohlo.
Silné masírovanie verejnej mienky prispelo k tomu, že 28 mimovládnych organizácií zorganizovalo petíciu za nulovú kvótu lovu vlka, ktorú elektronicky podpísalo za dva týždne 60 tisíc ľudí, ktorým absolútne nebolo vysvetlené to, že existuje schválený dokument Program starostlivosti o vlka dravého na Slovensku, ktorý zabezpečuje jeho manažment, čo predchádza stanoveniu kvóty pre lov vlka, prečo je dôležité, aby sme si lov tejto šelmy v našej krajine udržali, aké problémy začal vlk spôsobovať v okolitých krajinách a podobne.
Na sociálnych sieťach a v médiách prezentovali len to, ako je alfa samec-otec, alfa samica-mama a vĺčatá sú deti, ktorých poľovníci zabíjajú. Do toho zakomponovali spleť na city hrajúcich videí vĺčat. Veď, kto sa rád nepozrie na takéto video?
Výsledkom je ešte stále pretrvávajúca hystéria „panelákových“ ochrancov prírody, na ktorých inteligencii a nevedomosti si určité politické strany zakladajú svoju kampaň pred parlamentnými voľbami.
Do toho prišlo v najlepšom čase vyhlásenie nášho europoslanca a nominanta strany PS/Spolu, ktorý sa vyjadril, že nebude nič ľahšie ako na Slovensku zrušiť poľovníctvo, len ešte musí najprv dokončiť lesy. Pochopiteľne pre médiá uviedol, že išlo len o sarkazmus. Veríte mu?
Táto situácia nenechala Slovenskú poľovnícku komoru chladnou, a preto vydala hneď po zasadnutí odbornej skupiny tlačovú správu, ktorá bola, ako to už so správami od poľovníkov býva, len v malej miere uverejnená v mainstreamových médiách. Tlačovou správou bola výzva pre mimovládne organizácie a záujmové skupiny, aby upustili od zavádzania laickej verejnosti šíreného na sociálnych sieťach, nakoľko ich vyjadrením bolo, že „Vlka musíme chrániť celoročne a o prípadných výnimkách musia rozhodovať skutoční odborníci, nie záujmové skupiny.“ Pre tieto organizácie bez zodpovednosti, je odborná skupina vymenovaná v druhom odseku tohto článku LEN skupinou záujmovou.
V stanovisku SPK bola verejnosť informovaná o tom, že stav populácie vlka na Slovensku je:
* dlhodobo v priaznivom stave, nakoľko rast jeho populácie úzko korešponduje s enormným nárastom populácie raticovej zveri, ktorý tvorí hlavnú zložku jeho potravy,
* v skúmanom období od roku 2000 – 2016 zväčšil svoj areál výskytu z pôvodných 1,3 mil. ha na 1,83 mil. ha, čo je nárast o 39 % (štatistika NLC),
* zákaz lovu vlka dravého platí celoročne v miestach jeho prirodzeného výskytu, migračných koridoroch a panónskom bioregióne, čo v súčasnosti predstavuje viac ako 56,3 % územia celého Slovenska a nie územia len s výskytom vlka,
* každoročná výška jeho lovu nespôsobuje jeho pokles, pretože nikdy nie je ulovená ani 1/4 jeho ročného prírastku, nakoľko sa počíta s prirodzeným úhynom a počtom, ktoré majú zabezpečiť migráciu vlčích populácií do iných krajín, čo sa nám posledné roky úspešne darí (zaznamenaný zvýšený výskyt vlkov v Poľsku, Maďarsku i Českej republike),
* k lovu vlka dravého z dôvodu vzniku škôd na hospodárskych zvieratách a majetku opäť pristupujú aj ďalšie európske krajiny, ktoré jeho lov v minulosti zastavili (pre príklad Rakúsko, Nemecko),
* lov vlka je v súlade s platnou legislatívou EÚ praktizovaný vo Švédsku, Fínsku, Slovinsku, Bulharsku,
* platformu Európskej komisie (Large Carnivore Initiative) o koexistencii človeka s veľkými šelmami podporujú organizácie WWF (Svetový fond na ochranu prírody), IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov), ELO (Európska organizácia vlastníkov pôdy), CIC (Medzinárodná organizácie pre poľovníctvo a ochranu zveri), FACE (Federácia európskych poľovníckych organizácií) a pod.,
* pre populáciu vlka je potrebná jeho praktická - aktívna ochrana, nie len neodborná - papierová, aj z dôvodu, aby populácia vlka dravého nedoplatila na rozhodnutia neodborných organizácií, ako na našom území dopláca medveď hnedý alebo rys ostrovid.
V októbri tohto roku navyše Európsky súdny dvor v Bruseli potvrdil vo svojom rozsudku, ktoré zdĺhavo viedol proti Švédsku aj Fínsku, že využívanie poľovníctva ako nástroja na riadenie populácií prísne chránených druhov je v súlade právami EÚ.
Toto sú fakty, ktoré sú laickej verejnosti cielene zamlčané. Slovensko využíva všetky dostupné nástroje na ochranu vlka a vďaka zdravému rozumu odborníkov aj jeho praktický manažment v podobe lovu.
Prírastok vĺčat bol v tomto roku zaznamenaný vo výške 168 - 196 ks po odrátaní prirodzeného úhynu s výskytom v cca 60 - 70 svorkách vo vykázanom areáli 1 780 000 ha. Väčšina členov skupiny sa prikláňala ku kvóte vo výške 70 ks (v minulom roku 75 ks), čo by predstavovalo úbytok jedného jedinca v každej svorke.
Vzhľadom ale na tlak už spomínaných organizácií a snahy presadiť nulovú kvótu s prihliadnutím na plnenie lovu v sezóne 2018/2019 (ulovených 31 vlkov), bol lov pre túto sezónu stanovený vo výške 35 ks. Jeho plnenie je reálne už len z dôvodu nárastu populácie a výskytu na väčšom území Slovenska, kde doposiaľ nebol zaznamenaný.
Ak si niekto myslí, že kvóta by mala byť vyššia, mal by najprv určiť legislatívne dostupné prostriedky, ako tento cieľ dosiahnuť za obdobie 75 dní doby lovu. Cieľom poľovníkov vždy bolo, je, aj bude zachovanie vlka ako druhu, zveľaďovanie jeho aktívnej ochrany, ale aj lovu na našom území.
Ing. Martina HUSTINOVÁ,
vedúca odboru poľovníctva, strelectva a osvety
Slovenská poľovnícka komora