ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Leden / 2020

Výskum vplyvu kŕmnej zmesi s dendromasou na škody spôsobované jeleňou zverou a na pokrytie jej výživových potrieb

Myslivost 1/2020, str. 14  M. Rajský, M. Vodňanský, Z. Mlynekova
Čitateľov Myslivosti sme už v minulosti informovali o návrhu a aplikácii kŕmnej zmesi zloženej z posekaných a pomiešaných objemových krmív vrátane lesnej dendromasy poskytujúcich prežúvavej zveri nevyhnutnú vlákninu, ako aj jadrových a minerálnych krmív poskytujúcich zveri energiu, dusíkaté látky - bielkoviny, minerálne látky a ďalšie živiny. Na základe publikovaných informácií sme boli požiadaní českými poľovníkmi o zorganizovanie exkurzie do modelového revíru Mestských lesov Kremnica, v ktorom sa kŕmna zmes vyrába a jelenia zver je ňou prikrmovaná. Výsledky zaujali aj Slovenskú televíziu, ktorá nakrútila o tejto problematike reportáž.

 

V predkladanom príspevku posudzujeme výsledky za celé obdobie pätnástich rokov, počas ktorého sme sa venovali pokusu realizovanom v spolupráci s manažmentom Mestských lesov v Kremnici. Testovali sme využitie kŕmnej zmesi (KZ) obsahujúcej dendromasu s cieľom zistiť jej vplyv na znižovanie škôd spôsobovaných jeleňou zverou na lesných porastoch a na pokrytie výživových potrieb jelenej zveri.

Dendromasa, čiže lesné dreviny, predstavuje prirodzenú potravu jelenej zveri v lesných ekosystémoch, a preto bolo hypotézou nášho výskumu, že jej zaradenie do receptúry kŕmnej zmesi môže znížiť potrebu ohryzu spôsobovaného jeleňou zverou na stojacich jedincoch lesných drevín. Skrmovanie odpadu po lesnej ťažbe zároveň považujeme za formu recyklácie tejto odpadovej suroviny. Problematiku výživnej hodnoty lesných drevín, ktorá predstavuje jeden z pilierov pre tento pokus, máme spracovanú.

Kŕmny pokus v poľovníckej praxi, ktorého cieľom bolo overiť možnosti eliminácie škôd spôsobených zverou na kultúrach vo vzťahu k výžive zveri, bol založený na 15ročnom aplikovaní a testovaní účinnosti kŕmnej zmesi vlastnej receptúry (variant 1).

 

Princíp výroby a aplikácie KZ (variant 1)

 

S prípravou KZ sa začína už vo vegetačnom období, keď je pripravovaná tzv. letnina, a to prevažne z vŕby rakyty (24 %). Letnina – sušená dendromasa pripravovaná vo vegetačnom období z biomasy prirodzeného zmladenia náletových drevín, ktoré bolo odstraňované popri cestách a vodných tokoch, predstavuje 24 % podiel KZ.

Letnina poskytuje štruktúrovanú vlákninu a obohatí kŕmnu zmes o dusíkaté látky - bielkoviny a iné živiny.

Výživná hodnota letniny pritom priamo koreluje a termínom jej zberu a sušenia. Na začiatku vegetačného obdobia v mesiaci máj dosahujú jej letorasty viac ako 20 % dusíkatých látok – bielkovín v sušine a táto hodnota od druhej polovice júna a v júli začne klesať.

Letnina zbieraná v druhej polovici vegetačného obdobia alebo krátko pred opadaním listov dosahuje preukazne menej ľahko stráviteľných živín a preukazne viac hrubej vlákniny.

Druhým komponentom pochádzajúcim z lesnej biomasy je odpad po ťažbe - korunové časti drevín a kôra po spracovaní kmeňov v drevospracujúcom podniku. Využité sú smrekové konáriky a smreková kôra, ktoré spolu tvoria 24 %.

Ďalej lúčne seno z vlastnej produkcie, ktoré je taktiež podobne ako dendromasa posekané na rozmer cca 2-3 cm, pričom v takejto posekanej forme a po zamiešaní s ďalšími komponentami je pre zver preukazne atraktívnejšie. Lúčne seno tvorí 25 % v KZ a je vysokohodnotným komponentom vo výžive jelenej zveri. Takýmto spôsobom vo forme zapracovania do KZ sa dá dosiahnuť jeho vyrovnaný príjem jeleňou zverou, ktorá jednotlivé posekané a homogenizované komponenty neselektuje, ale konzumuje kompletne. Podobne prijíma aj jadrové krmivo v obmedzených množstvách bez vzniku tráviacich a zdravotných problémov.

V prípade použitej KZ tvoria jadrové krmivá - zrniny 24 % - jačmeň, ovos, kukurica, slnečnica.

V priebehu dlhodobého overovania KZ sa druhy zrnín čiastočne menili a z výsledkov vyplynulo, že to nemalo preukazný vplyv na škody na lese, ani na príjem KZ zverou.

Rozhodujúce je dodržať základnú štruktúru v zmysle – lesná dendromasa a seno minimálne 73 %, jadrové krmivo maximálne 24 %.

 

Okrem testovanej KZ mala zver k dispozícii aj trávnu a kukuričnú siláž umiestnenú v kŕmnych zariadeniach samostatne. Z pokusnej KZ prijíma v priemere jeden jedinec jelenej zveri v množstve 2 kg na deň. Výživové potreby ďalej pokrýva z uvedených siláží a ohryzom lesných drevín, ktorý je v prípade modelového revíru už minimálny.

Základné stavebné makro prvky kostry a parohu - vápnik a fosfor sú dopĺňané formou monokalciumfosfátu (1 %) a kŕmneho vápenca (2 %), vyjadrené v pôvodnej hmote, čiže čerstvom stave.

Výroba KZ prebieha pomocou kladivkového šrotovníka so sitom o priemere oka 20 mm. Použitím takto veľkého rozmeru oka vznikne rezanka s dostatočnou veľkosťou, ktorá zabezpečuje tráviace pochody prežúvavej zveri a nevznikajú poruchy motoriky a regurgitácie. Zároveň je možné dostatočne premiešať komponenty.

Zo skúseností pri výrobe vyplynul poznatok, že je potrebné dodržať postupnosť šrotovania jednotlivých komponentov. Najprv sa spracúva čerstvá biomasa (konáriky s ihličím a kôra), ktorá obsahuje najvyšší podiel vody. Po nej sa spracúva suchá letnina a seno, ktoré vysušia zariadenie. Aby sa jadrové krmivo nelepilo v šrotovníku, je na rade ako posledné. Pri vysokom počte otáčok dochádza k rozbitiu zŕn obilnín a nie k zošrotovaniu, keďže priemer oka sita je 20 mm.

Pri úprave zrnín si vo všeobecnosti treba uvedomiť, že pri zošrotovanej forme zrna je väčšie riziko vzniku acidózy pri prežúvavej zveri ako pri celom zrne, ktoré má nižšiu bachorovú degradovateľnosť. KZ sa pripravuje pre potreby revíru 2- 3krát týždenne.

 

Keď sú výživové potreby jelenej zveri správne pokryté, ohryz biomasy lesných drevín zo stojacich porastov a tak aj škody na lese je výrazne zmiernené. Po aplikácii KZ sa jelenia zver začala vo zvýšenej miere orientovať na jej konzumáciu a pozornosť od lesných porastov sa podarilo odpútať. V kŕmnom pokuse sme zaznamenali pokles poškodzovania porastov až do 90 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, bez aplikácie pokusnej KZ.

Hypotéza o tom, že ak sa zver nažerie vhodného krmiva obsahujúceho prirodzenú potravu a ostatné zložky vo vybilancovaných pomeroch, ktoré zodpovedajú jej potrebám, bude o to menej konzumovať dendromasu zo stojacich jedincov drevín, sa potvrdila. Vo výžive domácich aj voľne žijúcich zvierat totiž platí, že keď stúpa príjem z jedného zdroja potravy, zároveň klesá príjem z ostatných zdrojov potravy. Vysvetlíme to na príklade potreby sušiny 1 jelenice v zime.

Podľa našich výsledkov z experimentálnych zariadení prijme 1 dospelá jelenica v zimnom období približne 2600 až 2700 gramov sušiny denne spolu zo všetkej prijímanej potravy.

Ak pokryjeme prikrmovaním väčšiu časť tejto dennej potreby, napríklad 2000 gramov, bude jelenica kvôli pokrytiu svojich potrieb nútená ohrýzať lesné dreviny alebo spásať agrárne oziminy iba v úmerne obmedzenom množstve, čiže v množstve 600 až 700 gramov. A to je rozdiel v porovnaní s tým, ak by celú potrebu pokrývala ohryzom.

 

Preto je popri správnej výžive dôležitý aj druhý aspekt - týkajúci sa vyrušovania zveri. V rámci poľovníckeho manažmentu je dôležité vytvoriť zveri také podmienky, aby nebola pri kŕmnych zariadeniach vyrušovaná a mohla krmivá prijímať v množstve úmernom jej potrebám. Nestačí pritom, aby jelenia zver navštívila kŕmidlá jedenkrát počas noci, takto by sa znížiť ohryz nepodarilo. Jelenia zver potrebuje konzumovať potravu aj 10krát za 24 hodín. Preto keď jej nie je umožnené z rôznych dôvodov konzumovať krmivo z kŕmidla, bude konzumovať to čo nachádza v lesných porastoch, čiže ich bude ohrýzať.

 

Princíp výroby a aplikácie KZ (variant 2)

 

Po úspešnom overení účinnosti receptúry KZ – variant 1 založenej na prirodzenej potrave a sene – ktoré poskytnú prežúvavej zveri potrebnú vlákninu a ďalšie živiny – doplnenej energeticky bohatými komponentami – ktoré zároveň zvyšujú chuťovú atraktivitu, sme v laboratórnych podmienkach v roku 2019 pristúpili k návrhu a výrobe doplňujúcej receptúry KZ – variant 2.

Základné parametre krmiva, ktoré sa osvedčili pri znížení škôd spôsobovaných zverou na lese, zostali zachované. Cieľom vytvorenia doplňujúcej receptúry bolo zvýšiť výživnú hodnotu krmiva aj vo vzťahu ku zdraviu a kvalite zveri.

Receptúra KZ variant 2 zachováva podiel dendromasy a sena v množstve 72,6 % a podiel zrnín v množstve 23,4 %. Minerálne doplnky tvoria 4 % KZ.

Receptúra KZ variant 2 je nasledovná (vyjadrené v pôvodnej hmote): čerstvé ihličnaté letorasty smreka (12,2 %), čerstvé ihličnaté letorasty borovice (12,2 %), čerstvé listnaté letorasty duba (7 %), sušená letnina z vŕby rakyty (13,6 %), seno lúčne (22,6 %), seno z lucerny (5 %), ovos (5,8 %), jačmeň (5,8 %), kukuricu (5,8 %), DDGS – sušené liehovarnícke výpalky kukuričné (4 %), repkový extrahovaný šrot (2 %), vitam. – minerálny premix (3 %), kŕmny vápenec (1 %).

Čo sa obsahu živín týka, je zloženie KZ nasledovné: obsah sušiny v pôvodnej hmote a obsah živín v sušine v KZ - variant 2 (g. kg -1): sušina 764,2; hrubá vláknina 213,1; dusíkaté látky 135,3; škrob 137,3; tuk 41,0; Ca 15,3; P 8,4.

 

Inovovanú receptúru sme otestovali na jelenej zveri v bilančnom pokuse na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri pri Odbore výživy. Bilančný pokus bol zameraný na stanovenie stráviteľnosti živín obsiahnutých v kŕmnej zmesi. Pokusné zvieratá boli umiestnené v špeciálnych bilančných boxoch, v ktorých boli zvieratá kŕmené a zároveň sa tu zbierali výkaly. V krmivách a výkaloch sme stanovili obsah živín: sušina, dusíkaté látky, hrubá vláknina, tuk, popoloviny, bezdusíkaté látky výťažkové, organická hmota, acidodetergentná vláknina, neutrálnodetergentná vláknina, cukry celkové, Ca, P, Mg, Na, K. Denné zvyšky krmív od každého zvieraťa boli po odvážení zaevidované a uschované v papierových vreciach za každé 5dňové pokusné obdobie.

Po ukončení pokusného obdobia za každé zviera sa zmiešali zvyšky krmív za 5 dní a odobrali sa z nich priemerné vzorky na analýzu. Výkaly sme zhromažďovali do zberných nádob po mechanickom zbavení od prímesí (krmivo, srsť) v 12 hodinových intervaloch. Celé vylúčené množstvo za každé zviera a pokusný deň po odvážení čistej hmotnosti bolo odovzdané do laboratória analytiky krmív a biologických materiálov Odboru výživy. Výkaly (celé vylúčené množstvo za zviera a deň) po opätovnom mechanickom prečistení bolo znovu odvážené a celé množstvo vysušené pri teplote 65 ºC (sušenie trvá 20 hodín).

Na stanovenie sušiny sme použili celé množstvo výkalov. Denné výkaly sme označili a uschovali v uzavretých igelitových vrecúškach osobitne až do ukončenia 5 dňového obdobia (2 obdobia / pokus). Po ukončení 5 dňového obdobia sme uschované vzorky výkalov (za každé 5 dňové obdobie a zviera) zmiešali, odobrali priemernú vzorku (cca 500 g), z ktorej sme po zomletí a po ďalšom dôkladnom premiešaní odobrali priemernú vzorku pre analýzy (200 g). Z tejto 200 gramovej vzorky sme polovicu použili na analýzy živín a druhú polovicu uschovali v označených prachovniciach (podľa evidencie vzoriek) pre prípadné doplňujúce, resp. kontrolné analýzy.

Stráviteľnosť kŕmnej zmesi sme stanovili na úrovni 56 % pre sušinu, 52 % pre dusíkaté látky a 36 % pre hrubú vlákninu. Táto receptúra bude taktiež overená v kŕmnom pokuse realizovanom v spolupráci s manažmentom Mestských lesov v Kremnici.

 

Naše výsledky potvrdili možnosť ovplyvňovania intenzity škôd spôsobovaných zverou na lese prostredníctvom poľovníckeho manažmentu. Je potrebné ale upozorniť, že pozitívny vplyv krmiva sa prejaví iba za predpokladu, ak poľovnícky manažment dokáže zabezpečiť správnu výživu prežúvavej zveri, čo znamená, že zveri ponúkne krmivá zodpovedajúce jej skutočným výživovým potrebám a v množstve úmernom počtu jedincov zveri a po druhé, že zároveň zabezpečí pre zver kľud v revíri, čo je obzvlášť dôležité v lokalitách s kŕmnymi zariadeniami, aby mohla zver nerušene krmivo konzumovať pravidelne, a to niekoľko krát v priebehu 24 hodín.

 

Článok vznikol s podporou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva zemědělství ČR

 

Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.,

MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.,

Ing. Zuzana MLYNEKOVÁ, PhD.

Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zveri, Odbor výživy,

NPPC-VÚŽV Nitra

Středoevropský institut ekologie zvěře,

Brno, Wien, Nitra

Zpracování dat...