Koepfli a kol. (2015) klasifikovali predovšetkým úzko súvisiace africké a euroázijské zlaté šakaly ako dva samostatné druhy. Z toho dôvodu sa navrhuje nová taxonomická klasifikácia druhov, a to Africký šakal zlatý (
Canis anthus) a Euroázijský šakal zlatý (
Canis aureus).
Africký šakal sa viac podobá na mladého vlka a európsky je podobný líške. Aj z toho dôvodu si bežní ľudia, aj mnohí poľovníci, ho mýlia s líškou.
Zvýšenie populácia šakalov na Balkáne ovplyvnilo zdecimovanie jeho prirodzeného nepriateľa, vlka na tomto území. Po vypuknutí vojnového konfliktu v Juhoslávii po roku 1990 zaznamenali významnejší výskyt šakala v Maďarsku, odkiaľ sa šíri aj na Slovensko.
Na Slovensku bol zaznamenaný prvý úlovok šakala v roku 1989. Ďalší úlovok podľa štatistickej poľovníckej ročenky bol až v roku 1996. Do roku 2009 sa ulovili iba 4 jedinci, v poľovníckej štatistike za poľovnícku sezónu 2020/2021 už 58 úlovkov.
Úlovkov je iste oveľa viac, ale veľa poľovníkov ani nevie, že namiesto líšky ulovili šakala. Je to aj tým, že koža líšky dne nemá takú hodnotu, ako mala v minulosti. Z toho dôvodu veľa poľovníkov ulovenú líšku neberie domov. Ak sa mu zdá hlava líšky veľmi veľká, zoberú z nej iba hlavu ako trofej. Stalo sa mi, že prišiel za mnou poľovník, aby som mu obodoval lebku z veľkého lišiaka. Na moje i jeho prekvapenie, nebola to lebka z lišiaka, ale zo šakala zlatého.
O tom, že šakalov na Slovensku pribúda svedčí i záznam v médiách, ktoré zaregistrovali jeho návštevu vo februári 2018 v historickom centre Bratislavy. Pravú príčinu, čo ho doviedlo do rušných ulíc nevieme. Zoologička bratislavskej ZOO Mgr. Silvia Pirošková sa k tejto udalosti vyjadrila, že hoci nie je náš pôvodný druh, nebude vzácnosťou sa s ním stretnúť v južných lesoch Slovenska. Podľa záznamov šakaly boli ulovené až v 28 okresoch Slovenska. Na východnom Slovensku sa ich ulovilo 163, západnom 30 a strednom Slovensku 16.
Na šírenie šakala v jednotlivých štátoch Európy nie je jednotný pohľad. Pobaltské štáty ho zaraďujú medzi nepôvodný invázny druh, nakoľko sa šíri a negatívne ovplyvňuje populácie pôvodných druhov. Celoročnú ochranu mu poskytujú v Taliansku, Macedónsku, Nemecku, Švajčiarsku a Poľsku. V Českej republike nie je zatiaľ zaradený medzi zver a ani medzi zvieratá nežiaduce v prírode.
Podľa medzinárodnej zmluvy a Európskej smernice na ochranu prírody v prípade šakala sa nejedná o invázny druh z dôvodu, že jeho šírenie do nových lokalít je samovoľné bez pričinenia človeka. Preto mu medzinárodná legislatíva nezaručuje prísnu zákonnú ochranu a podľa štatútu ohrozenia IUCN sa jedná o málo početný druh, čo, ako vyplýva z počtu ulovených jedincov v Maďarsku, nie je pravda. V roku 2011 tam ulovili 1129 šakalov, čo predstavovalo až 19násobný nárast v porovnaní s rokom 2000. Od tohto roku ako početnosť, tak aj úlovky rýchle rástli. Za poľovnícku sezónu 2020/2021 zaznamenali odlov až 12 126 šakalov.
Na Slovensku už vyhláškou 172/1975 bol šakal zlatý zaradený medzi celoročne chránený druh zveri. Vyhláškou 72/2012 bola stanovená doba lovu šakala od 1. septembra do 31. januára. Vyhláškou 489/2013 sa upravila doba lovu šakala od 1. augusta do konca februára.
Šakal zlatý dorastá do dĺžky 60 až 110 cm. Chvost má dlhý 20 až 30 cm, výšku v kohútiku má 45 až 50 cm a hmotnosť 7 až 15 kg. Srsť má zlatistú, bledožltú, alebo bledohnedú, na chrbte je srsť sivá. Koniec chvosta má čierny.
Postavou pripomína skôr vlka ako líšku, predovšetkým výraz jeho tváre. Má dlhšie svalnaté nohy vhodné na dlhé prenasledovanie koristi. Vie bežať až 40 km rýchlosťou. Srsť na hornej časti nôh je hrdzavožltá a na dolnej časti, ako aj na bruchu a spodnej časti krku je bledosivá. Zadná časť ušníc je porastená žltohnedou srsťou, na rozdiel od líšky, ktorá má túto časť čiernu. Okrem toho má na všetkých nohách zrastené brušká dvoch stredných prstov.
Zimná srsť je viac sivobiela.
Rozdiely sú viditeľné aj na vypreparovaných lebkách. Šakal má menšie medziočnicové zúženie, ako je šírka za nadočnicovými oblúkmi. Na lebke líšky je medziočnicové zúženie väčšie, ako je šírka za nadočnicovými oblúkmi.
Šakal vytvára trvalý rodinný pár, pri ktorom sa zväčša zdržujú 1až 2 jedince z predchádzajúceho roka, ktoré pomáhajú pri výchove mláďat. Párenie prebieha v januári a februári. Dĺžka gravidity je 63 dní.
Početnosť mláďat sa pohybuje od 2 do 10. Mláďatá sa rodia v brlohu. Ich hmotnosť je 200 až 250 g. Rodia sa slepé. Vidieť začínajú po 10 dňoch. Do veku 3 mesiacov ich kŕmia obaja rodičia natrávenou potravou, neskôr prijímajú potravu samé. Samica dospieva vo veku 11 mesiacov a samec vo veku 22 mesiacov. Dožívajú sa veku 8 až 9 rokov.
Šakal sa zaraďuje medzi všežravce, pričom prevláda živočíšna potrava. Živí sa od hmyzu, cez obojživelníky, ryby a vtáky až po mláďatá cicavcov. Svoje teritórium, ktoré má 2 až 3 km
2 si označuje močom a trusom.
Predovšetkým v zimnom období lovia v pároch a rodinných svorkách, najmä za šera a v noci. Je to veľmi inteligentný, rafinovaný a opatrný dravec. Šakal konzumuje aj kadáver a nepohrdne ani odpadkami na skládkach komunálneho odpadu. Väčšinou sa zdržuje v poľnohospodárskej krajine a na mokradiach. Požieraním kadáverov pôsobí ako zdravotná polícia nakoľko likviduje potenciálne epidemiologické hrozby.
Vzhľadom na jeho malú početnosť na Slovensku a v ďalších krajinách patrí medzi nepreskúmaný druh, čo sa týka prenášania chorôb a tiež jeho škodlivosť na pôvodné druhy, ktoré sa vyskytujú v jeho potrave.