Nádorová vírusová choroba fibropapilomatóza je v praxi pozorovaná najmä pri srnčej zveri. Ako sme už uviedli v predchádzajúcom príspevku (Myslivost 6/2023), prvýkrát bola oficiálne na Slovensku zdokumentovaná a laboratórne potvrdená v roku 1988 z okresu Skalica pri srncovi lesnom (
Rajský, 1988). Podľa dodatočných informácií boli v uvedenom regióne pozorované pri srnčej zveri takéto prípady už v roku 1982. Nejednalo sa o hromadný výskyt, a hynutie zveri bolo len sporadické, preto poľovníci prípady neoznamovali (
Žúrek, 1998). Na Slovensku ju do roku 2023 u srnčej zveri hlásili zo 41 okresov.
Výskyt fibropapilomatózy pri jelenej zveri bol zdokumentovaný na základe prvých prípadov v okresoch Nové Zámky (
Krajniak, 2009) a Zlaté Moravce (
Garaj, 2009). V tom istom roku popisuje v Českej republike fibropapilomatózu u srnčej, jelenej a danielej zveri Forejtek (
2009) a Erdélyi et al. (
2009) spomína výskyt tejto choroby v Maďarsku v roku 2007 a v Rakúsku už v roku 2004.
Obr. 1 a 2 Fibropapilomatóza pri jelenej zveri
Po prvých záchytoch pri jelenej zveri na Slovensku sa stala fibropapilomatóza témou niekoľkých odborných poľovníckych podujatí, ale aj záverečných prác študentov a jednej dizertačnej práce na Lesníckej fakulte TU vo Zvolene.
V roku 2020 túto chorobu pri jelenej zveri na Slovensku hlásili už z 30 okresov.
Rozbor jej výskytu prekvapivo naznačil, že geografická razancia nákazy pri jelenej zveri môže byť v konečnom dôsledku vyššia ako pri srnčej. Na mapke prezentujeme aktuálnu situáciu s rozšírením fibropapilopmatózy u jelenej zveri, pričom bola do konca prvého polroka 2023 zaznamenaná v 32 okresoch.
Výskyt fibropapilomatózy pri jelenej zveri na Slovensku od prvých záchytov v 2009 (v okresoch Nové Zámky a Zlaté Moravce) po súčasnosť (rok 2023).
Číslo označuje poradie okresu vo vzťahu k výskytu choroby
Fibropapilomatózou jelenej zveri na Slovensku sa zaoberal v dizertačnej práci Ivan (
2013), okrem iných údajov sledoval vnímavosť jedincov podľa pohlavia, ktorá predstavovala pomer 29:71 v prospech jeleníc. Pri srnčej zveri sa viac zisťuje pri samcoch.
Výskum naznačil, že citlivejšie sú mladšie jedince. Podľa našich pozorovaní sú nádory pri jelenej zveri najčastejšie lokalizované v brušnej oblasti a na vnútorných stranách panvových končatín. Zmeny na hlave boli zriedkavé (približne 3 %).
Predpokladáme, že reálne rozšírenie nákazy v jelenej populácii je frekventovanejšie. Z praxe sme získali informácie o najnovších nálezoch pri jelenej zveri v okrese Stará Ľubovňa, Kežmarok a Námestovo. Tieto prípady geograficky posúvajú nákazu severovýchodným smerom a potvrdzuje predošlé zistenia v oblasti Vysokých Tatier a informáciu o výskyte choroby pri jelenej zveri v okrese Stropkov v roku 2012. Tieto ostatné záchyty menia pôvodne priaznivejšiu prognózu šírenia fibropapilomatózy jeleňa lesného na Slovensku.
Z pozorovaní v intenzívnych chovoch vyplynulo, že najčastejšie sa nakazia mláďatá od matky, preto odporúčame aj vo voľných revíroch prednostný lov takýchto samíc vrátane ich mláďat aj v prípade, ak na mláďati ešte nie sú viditeľné nádorové zmeny.
Podozrenie na diagnózu pri jelenej zveri (aj iných druhoch vnímavých cervidov) pomerne spoľahlivo vysloví skúsený poľovník niekedy už pri živej zveri a samozrejme pri ošetrovaní zveri po ulovení. Priložená fotodokumentácia môže poslúžiť ako pomôcka na stanovenie tejto nádorovej choroby pri rutinnom vyšetrovaní.
Na otázku poľovníkov, či je možné konzumovať mäso zo zveri s fibropapilomatózou je potrebné vychádzať aj z anamnézy. Pri málopočetných nádoroch, ak ulovené zviera nie je chorobne vychudnuté a nie sú zistené súvisiace zmeny na vnútorných orgánoch, môže byť zverina po rozhodnutí veterinárnej autority a odstránení zmenených častí využitá na ľudskú výživu. Inak je v záujme ochrany zdravia ľudí vylúčená zo spotreby.
Chirurgická intervencia u jeleňa z dôvodu fibropapilomatózy
Príklad chirurgického odstránenia nádorov popisujú Jurčík, Rajský, Lorinčák (
2010). V oplotenom chove boli pozorované u štvorročného jeleňa dva novotvary medzi panvovými končatinami. Majiteľ mal záujem na ich odstránení, aby nedochádzalo k prípadnému traumatizovaniu, resp. druhotnej infekcii nádorov a narušeniu celkového zdravotného stavu zvieraťa.
Sledovaný jeleň s hmotnosťou 220 kg nemal zmenené správanie vrátane príjmu potravy. Po imobilizácii pri prehliadke boli zistené dva pigmentované fibropapilómy s drsným suchým povrchom, jeden veľkosti detskej päste a druhý veľkosti mužskej päste. Väčší mal otvorenú píšťalu s vytekajúcim hnisom a nekrotickým tkanivom.
Pri palpácii oblasti odstupu útvarov sa zistilo, že nekomunikujú so svalovým podkladom. Koža v ich okolí a tiež na mediálnej ploche panvovej končatiny bola s drobnými pigmentovanými, na pohmat tuhými uzlíkmi mierne prominujúcimi nad povrch veľkosti hrachu až lieskového orecha.
Po klinickej prehliadke zvieraťa sa pristúpilo k operatívnemu odstráneniu dvoch najväčších nádorov (viď fotopríloha). Vo voľných revíroch sa s chirurgickými zákrokmi neuvažuje.
Obr. 3-7 Chirurgická intervencia u jeleňa z dôvodu fibropapilomatózy
Fibropapilomatóza iných druhov z čeľade jeleňovité
V literatúre uvádzaná fibropapilomatóza u danielej zveri bola len sporadicky zaznamenaná aj na Slovensku a v Českej republike. Publikované boli nálezy tejto nádorovej choroby v Severnej Amerike u miestnych druhov cervidov. V Európe bol v populáciách losov opísaný jej výskyt v severských krajinách.
Fibropapilomatóza – undulujúca forma nádoru pri danielej zveri
Fibropapilomatóza na končatine danielej zveri