Na našom výskumnom pracovisku, ako aj v spolupracujúcich chovoch, sme sa okrem iných tém manažmentu zveri zaoberali aj vekom zveri. Odhad veku, prípadne hmotnosti zveri si mohli overiť poľovníci, farmári, ale aj študenti. Neraz vznikli situácie, keď jednoročného srnca odhadli na trojročného alebo 15ročnú jelenicu považovali za 5ročnú.
Musíme konštatovať, že vek živej zveri sa určuje ťažko, a aj to iba približne, pričom presnosť odhadu ovplyvňuje okrem iného aj kondičný a zdravotný stav zveri. V prípade samičej jelenej zveri je to s presnosťou na niekoľko rokov (aj + - 5 rokov). Všimli sme si, že poľovníci, ako by sa obávali prisúdiť jelenici vek vyšší ako desať rokov. Možno to pramení z informácii šírených v minulosti o tom, že jelenica s vekom desať rokov je stará a vhodná na výradový odstrel.
Jelenice za priaznivých životných podmienok odchovávajú mláďatá aj vo vysokom veku. Kritériom pri odstrele by preto nemal byť vek, ktorý sa určuje v teréne aj tak veľmi ťažko a vyžaduje dlhoročné skúsenosti. Staršie jelenice zaujímajú v hierarchii čried popredné miesta. Ak sú staršie jelenice kvalitné, vedú v čriede obyčajne svoje dcéry, vnučky, pravnučky a ich potomstvo, črieda sa učí tým pádom od takejto jelenice. To, že sa jelenica dožila do vysokého veku znamená, že jej to jej mentálne aj fyzické danosti umožnili.
24ročná jelenica
Jelenica sa narodila v minulom storočí, v máji 1999. Väčšinu svojho života prežila na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri v Lužiankach – spoločná experimentálna báza Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri Brno a Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra.
Pracovisko vzniklo pred 24 rokmi a takýto vek dosiahla v máji tohto roku jelenica, ktorá stála pri jeho zrode a celý život sa podieľala na poľovníckom a farmárskom výskume, ktorého výstupy pomáhajú praxi pri manažovaní zveri v revíroch a na farmách.
Jelenica bola súčasťou laboratória, v ktorom sa zisťovala stráviteľnosť krmív, ako aj ďalšie parametre fyziológie výživy jelenej a srnčej zveri ako na jedinom pracovisku nielen u nás, ale aj v stredoeurópskom priestore. Testovali sme vlastnosti krmív aj na požiadavky zahraničných výrobcov a ich vplyvu na pokrývanie výživových potrieb zveri, kvalitu zveri a možnosti eliminácie škôd spôsobovaných zverou ma porastoch prostredníctvom výživy, ale aj spektrum ďalších sledovaných chovateľských aspektov, ako vývoj telesných parametrov atď.
Posledné štyri roky už trávi jelenica v partnerskom farmovom chove, kde vyhovujúce prírodné podmienky poskytuje kombinácia lesného porastu a pasienkov. Jelenica dostáva okrem toho, čo poskytuje prostredie, aj dennú dávku kukurice a jačmeňa. Je pravdepodobne najstaršou žijúcou jelenicou.
Jelenica je západoeurópskeho pôvodu a v porovnaní s jeleňou zverou zo severného a východného Slovenska - v rámci výskumu telesných parametrov - dosiahla nižšiu hmotnosť.
Kým hmotnosť karpatských jelenčiat samičieho pohlavia bola v januári prvého roku života, teda vo veku osem mesiacov, 80 kg, táto jelenica dosiahla 63,5 kg, v priemere samičky dosahovali 72 kg. V dospelosti sa pohybovala telesná hmotnosť popisovanej jelenice v rozpätí 130 - 135 kg, čo je aj bežnou živou hmotnosťou jeleníc západoeurópskej proveniencie, za predpokladu ich dobrého zdravotného a kondičného stavu.
Priemerná živá hmotnosť jeleníc zo severného a východného Slovenska dosahuje v priemere 150 - 155 kg, ale pracovali sme aj so samicou s hmotnosťou takmer 200 kg.
Telesnú hmotnosť zásadne ovplyvňuje popri telesnom rámci kondičný stav (na veľkej samici + - 20 kg).
Údaje o uvádzaných živých telesných hmotnostiach pôsobia na poľovníkov obyčajne privysoko, keďže sa stretávajú obyčajne s hmotnosťami po vyvrhnutí. Vzorce na výpočet pôvodnej celkovej hmotnosti na základe známych údajov o vyvrhnutej zveri sme publikovali v Myslivosti v predchádzajúcom čísle.
Na obrázku 1 z roku 2004 je zachytená najstaršia jelenica ešte ako päťročná. V tom roku sa jej narodilo jelenča samička s pôrodnou hmotnosťou 8,8 kg.
Na obrázku 2 je vo veku trinásť rokov s mláďaťom pár hodín po pôrode. Pôrodná hmotnosť samičky bola 9,6 kg.
Dozrievaním samice sa vekom zvyšuje spravidla aj pôrodná hmotnosť mláďat. Prvorodičky majú menšie mláďa. Dozrievaním jelenice za predpokladu dobrého výživového stavu dochádza aj k skoršiemu termínu pôrodu, ale spravidla iba o pár dní. Skoré pôrody korešpondujú s dobrými životnými podmienkami, a tým aj skoršou rujou.
Jelenici sa počas života narodilo 15 mláďat, z toho 8 samčekov a 7 samičiek - pomer 1,14 : 1,0. Pri celkovom zhodnotení výsledkov aj ostatných sledovaných samíc môžeme konštatovať, že pomer rodiacich sa jelenčiat v podmienkach dobrej výživy a tým aj zdravia je mierne v prospech samčekov. Korešponduje to aj s niektorými zahraničnými vedeckými prácami.
Na jeseň vo veku trinásť rokov sme zaznamenali párenie jelenice, a to dňa 20.9. a na ďalší rok na 232. deň gravidity dňa 8.5. porodila.
Na obrázku 3 je zachytená jelenica vo veku šestnásť rokov so svojim dvojtýždňovým mláďaťom, ktorého pôrodná hmotnosť bola 9,5 kg, jednalo sa zhodou okolností opäť o samičku. Mláďa bolo aj napriek vysokému veku jelenice normálne vyvinuté s fyziologickou pôrodnou hmotnosťou. Pôrod bol rýchly, bezproblémový.
Dokonca aj v ďalšej sezóne vo veku sedemnásť rokov porodila jelenica mláďa, tentokrát samčeka (obr. 4). V tomto prípade sa už vysoký vek jelenice odrazil na kvalite mláďaťa, ktoré sa narodilo síce živé, ale jeho pôrodná hmotnosť bola iba 5,5 kg a na druhý deň uhynulo. To bolo naposledy, čo sa jelenica zapojila do reprodukcie.
Obrázok 5 zachytáva jelenicu v letnej srsti vo veku 20 rokov, v dobrej kondícii.
S odstupom štyroch rokov, v súčasnosti, vo veku 24 rokov prezentujeme jelenicu na obrázkoch 6 - 8. Na obrázku 7 je v spoločnosti päťročnej jelenice a na obrázku 8 pri kŕmidle je naša jelenica v strede, naľavo má 12ročnú jelenicu a napravo päťročnú jelenicu.
Vek korešponduje aj so stavom výmeny srsti, keď v máji je staré zviera ešte v zimnej srsti, kým u jelenice v strednom v zrelom veku dvanásťročnej už intenzívne prebieha výmena srsti a jelenica päť ročná je už letnej srsti.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.,
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum-VÚŽV Nitra
MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno
Publikace byla podpořena Ministerstvem zemědělství ČR