Prvé súvislejšie písomne zachytené informácie o poľovačke na vlkov v Liptove sa datujú do druhej polovice 18. storočia. Odmenu za zlikvidovanie šelmy vyplácala domáca pokladnica Liptovskej stolice. Podľa údajov v spisoch Liptovskej stolice bolo od roku 1776 do roku 1845 len v oblasti Žiaru a Smrečian ulovených až 46 vlkov.
O rozšírení vlka na dnešnom území Slovenska nás presviedčajú mnohé zemepisné názvy, napríklad obcí ako Vlčany Vlčkovce, Vlky, Vlkyňa, Vlkanová, Vlkolínec. Taktiež zemepisné názvy ako Vlčia skala, Vlčie jamy, Vlčie diery, Vlčie bralá, Vlčia dolina. Po vlkoch sú aj priezviská ľudí, napríklad Vlk, Vlček, Vlčko, Vlkolinský, či Wolf alebo Farkaš.
V prvej polovici 20. storočia sa vlk objavoval už len na východnom a strednom Slovensku. Jeho početnosť ovplyvnili svetové vojny, ako aj mrazivé zimy, počas ktorých vlci migrovali na územie. Pred druhou svetovou vojnou žilo na Slovensku iba niekoľko vlčích svoriek. V roku 1955 sa odhadovalo, že u nás žije 120 vlkov. V mimoriadnej tuhej zime 1955/1956 sa na východnej a severnej časti Slovenska začali objavovať svorky vlkov z Poľska a Ukrajiny. Vlci v tom čase spôsobovali značné škody na hospodárskych zvieratách. Ich areál rozšírenia predstavoval až 50 % územia Slovenska. Za ich ulovenie sa začala už v roku 1954 vyplácať odmena, a to za vĺča 150 Kčs, a vlka 300 Kčs. Táto sa postupne zvýšila na 1000 Kčs a v roku 1959 až na 2000 Kčs. Odmenu vyplácalo Povereníctvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. V rokoch 1968 -1972 sa vyplácala odmena 500 Kčs. Za toto obdobie sa ulovilo 71 vlčíc a 73 vlkov, z toho až 123 bolo z okresov súčasného Prešovského kraja, 18 z Košického kraja a po jednom z okresov Bratislava vidiek, Trnava a Dolný Kubín.
V zmysle Bernského dohovoru je vlk dravý je prísne chráneným druhom Pri podpise Bernského dohovoru však Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Lotyšsko, Litva, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Poľsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Turecko a Ukrajina využili možnosť uplatniť výhradu voči vlkovi dravému. z dôvodu, že stav populácie umožňuje reguláciu početnosti vlka dravého bez dopadu na prežitie a na funkciu druhu v prírodných ekosystémoch.
Z toho vyplýva, že pre Slovenskú republiku sa ustanovenia pre ochranu vlka dravého v zmysle Bernského dohovoru nevzťahujú. V zmysle zákona o ochrane prírody „územia európskeho významu (ÚEV)“ sa vzťahuje na všetky členské štáty EÚ s prirodzeným výskytom druhu vymedziť osobitné územia ochrany pre vlka dravého. V rámci Slovenska bolo vyhlásených 79 ÚEV o celkovej výmere 435 383 ha, kde je vlk dravý chránený.
Lov a úhyn vlkov na Slovensku za roky 1955 -2026
V poslednom období rezonuje problém vlka z dôvodu, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) povolilo v poľovníckej sezóne 2025/2026 odlov 74 jedincov vlka dravého. Sezóna bola stanovená od 1. septembra 2025 do 15. januára 2026. Odstrel nie je povolený v územiach s piatym stupňom ochrany, v územiach európskeho významu, v ktorých je vlk dravý predmetom ochrany, v prihraničných územiach s Poľskom, Českom a Maďarskom, v panónskom biogeografickom regióne a v územiach v okolí ekoduktov.
Pre Žilinský bol povolený lov 25 vlkov, v Bystrickom kraji 21 vlkov, Prešovskom kraji 17 vlkov, Košickom kraji 7 vlkov a Trenčianskom kraji 4 vlci. Agrorezort vysvetlil, že kvótu určili vo výške 25 percent z čistého ročného prírastku.
Tomuto rozhodnutiu došlo z dôvodu, že bol prijatý návrh Európskej únie 50 zmluvnými stranami Bernského dohovoru o ochrane voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov
, ktoré umožnia krajinám lov vlkov za určitých špecifických okolností.
Európsky parlament 7.5.2025 schválil návrh Európskej komisie na zmenu štatútu ochrany vlka podľa smernice EÚ o biotopoch, a to prechod z prílohy IV („prísne chránený“) na prílohu V („chránený“) . Hlasovanie odráža realitu v prírode úspešnú obnovu populácií vlkov podľa smernice o biotopoch, ako aj rastúcu potrebu širšieho súboru nástrojov na regionálnej a národnej úrovni. Potvrdzuje to zásadu, že ochrana prírody sa musí vyvíjať v reakcii na ekologický úspech a spoločenské potreby a že dlhodobá koexistencia s veľkými mäsožravcami si vyžaduje flexibilitu, zodpovednosť a prispôsobené lokálne riešenia.
Ochranári tvrdia, že by sme v priebehu pár mesiacov mohli prísť až o 12 až 24 % odhadovanej populácie vlkov v našej krajine. Podľa nich stále uvádzajú v roku 2025 početnosť vlka na Slovensku v počte 300 až 600 jedincoch. Takýto stav udávali aj v oficiálnej správe o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie 2007 – 2012 v SR, kde sa uvádzalo, že v alpskom biogeografickom regióne 300 – 600 jedincov vlka a v panónskom biogeografickom regióne 2 – 10 jedincov vlka. Ďalší autori uvádzajú, že vĺčatá tvoria koncom roka v populácii minimálne 34,2 %.Takýto koeficient potvrdzuje aj údaj z Nemecka, ak by sme nebrali do úvahy príchod vlkov z Poľska. Podľa nemeckej poľovníckej organizácie v roku 2019, žilo na území Nemecka 1300 vlkov a v roku 2020 sa tento počet zvýšil na 1800 jedincov, čo predstavuje prírastok až 37,3 % .
Ochranári sa nestotožňujú ani s poľovníckou štatistikou, ktorá uvádza stav vlčej populácie v počte 4511 jedincov. V tomto smere musím s nimi súhlasiť. Vlčia svorka obýva územie, ktoré má rozlohu niekoľko desiatok kilometrov štvorcových a vlci dokážu pokryť celé toto územie za jednu noc. Toto bolo preukázané v Nemecku pomocou sledovacích obojkov a satelitnej technológie. V rámci tohto územia je na Slovensku niekoľko poľovných revírov, preto toho istého vlka alebo svorku ,ktorú spočítajú viaceré.
Priemerný stav zo zaslanej správy o druhoch medzinárodného významu uvádzaný v roku 2015 bol 450 vlkov. Túto početnosť som zobral za základ môjho prepočtu početnosti vlkov. Ak odpočítame od tohto stavu zaznamenaný úbytok v tom istom roku Lesníckym centrom vo Zvolene a tento počet násobíme iba 20 %, dostaneme ročný prírastok, ktorý spočítame s číslom, z ktorého sme počítali prírastok, dostaneme v podstate jarný kmeňový stav.
Od roku 2015 do konca tohoročného lovu 16. januára sa ulovilo 68 vlkov. Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku je po ukončení poľovníckej sezóny 1351 vlkov. Pri prepočte vychádzajúceho v roku 2015 s počtom 300 jedincov a koeficientom 25 % je výsledok 1017 vlkov.
J. Bučko uvádza v roku 2024 prírastok 339 vĺčat, čo predstavuje koeficient prírastku 26,3 %. Ďalej uvádza, že areál vlka vzrástol od roku 2000 s 13 094 km
2 na 20 136 km
2 v roku 2024. Medziročne sa areál vlka rozšíril o 716 štvorcových kilometrov.
Takýto stav vlčej populácie na území Slovenska popiera ekológ J.T., pracovník organizácie WWF, ktorý vo svojom rozhovore z mája 2019 uvádzal, že na Slovensku žije asi 400 vlkov. Ak by ich bolo skutočne tak málo, tak kde sú potom ich ročné prírastky? A ako by bolo možné za tak krátku dobu lovu takmer naplniť stanovenú kvótu lovu, ako to bolo teraz a ani by ich nehynulo toľko na komunikáciách. Poľovnícka štatistika uvádza prvý úhyn spôsobených dopravným prostriedkom v roku 2008.
Počet zrazených vlkov dopravnými prostriedkami
Kým aktivisti upozorňujú na to, že odstrel vlkov ohrozuje ich populáciu, farmári poukazujú na škody, ktoré im spôsobuje vlk. Riaditeľ zväzu chovateľov oviec a kôz uvádza, že škody spôsobené na hospodárskych zvieratách presahujú sumu 600 tisíc eur.
Vlk, tak ako iné živočíchy, patrí do našej Slovenskej prírody, keďže nemá okrem človeka prirodzeného nepriateľa. Regulačný lov aspoň čiastočne prispieval k regulácii jeho početnosti. Lov 35 alebo 50 vlkov ročne pre takmer 66 tisíc poľovníkov je ako zrnko maku. Ľudia z miest a obcí ktorí sú za jeho ochranu si ale neuvedomujú, aké dôsledky má úplná ochrana vlka pre tých, ktorí žijú v lokalitách jeho výskytu.
Vlk je súčasťou našej fauny a jeho postavenie je na vrchole Eltonovej pyramídy karpatského lesa. Patrí do našej prírody tak ako aj ostatné druhy, či sa nám to páči, alebo nie. Poľovníci si uvedomujú, že jeho vyhubenie by bolo hrubým zásahom do našej prírody. V prírode bez zmeny spôsobených ľudskou činnosťou, by bola totálna ochrana odôvodnená. Žiaľ na Slovensku takúto prírodu nemáme. Činnosť človeka a civilizačné faktory zasiahli celé naše územie, ako aj do vrstiev uvedenej pyramídy, ako do vrstvy producentov, tak aj konzumentov, Z toho dôvodu je potrebný aj rozumne zasahovať aj do počtu predátorov.
Ak má vlk nedostatok potravy, začne u vlkov klesať počet vrhnutých mláďat. Vlčia svorka sa podriaďuje systému samoregulácie, nakoľko nedostatok potravy spôsobuje dlhotrvajúci hlad. Pri súčasných stavoch raticovej zveri to vlkom nehrozí. Práve naopak majú vhodné podmienky na rast populácie.
Ing. Jozef HERZ, CSc.