Časopis Myslivost

Zimné prikrmovanie v praxi

Ing. Ján MERCEL
Zimné prikrmovanie v praxi
Počas môjho viac ako 20ročného pôsobenia vo funkcii poľovníckeho hospodára okrem bežných povinností plnenia úloh v chove a love jelenej zveri, zvlášť som sa zaoberal príčinami škôd na lesných porastoch jelenou zverou, ktoré bezprostredne súvisia s množstvom a kvalitou potravy v revíri.
Pri zisťovaní týchto príčin som vždy zo spolupracovníkmi najmä M. Škyrtom, J. Rendekom, využíval poznatky odborníkov a to najmä doc. MVDr. J. Hintnause CSc. z výskumu fyziológie zvere a v posledných rokov výsledky výskumu Inštitútu ekológie zvere v Brne pod vedením Dr. M. Vodňanského, zásluhou časopisu Myslivost, ktorý je všeobecne na Slovensku mimoriadne kladne hodnotený a to vysokým stupňom odbornosti príspevkov, ktorých obsah dokáže poľovník aplikovať v praxi. V priebehu minulého roka zvlášť ma zaujali príspevky zaoberajúce sa zimným prikrmovaním srnčej a jelenej zveri.

V praktickej činnosti v poľovníckom revíre ako i prednášajúci a skušobný komisár medzi kandidátmi o prvý poľovnícky lístok presadzoval som prikrmovanie jelenej zveri v náväznosti na sezónne zmeny zaživacieho traktu a najmä prikrmovanie objemovým krmivom s dostatkom kvalitnej hrubej vlákniny. Avšak na základe konkrétnych príkladov z našej praxe, zdravotne neškodí konzumovanie jadrového krmiva v zimnom období, avšak za podmienky, že zver mala zároveň k dispozícii dostatok hrubej vlákniny.

Následovné príklady z poľovníckeho revíru v katastroch obcí Nedožery-Brezany a Pravenec pohoria Žiar okres Prievidza potvrdzujú pravdivosť záverov Inštitútu ekológie zvere v Brne.

Zamerali sme sa na sledovanie jelenej zveri, ktorá pravidelne pri zimnom prikrmovaní diviačej zveri v mieste zvanom Orané, po zotmení konzumovala obiloviny a šroty z válovcov a až po príchode diviakov odtiahla k nedalekému krmelcu so senom a letninou. Avšak po vyprázdnení krmelca sa objavil prvý ohryz kôry blízkeho smrekového porastu. Pritom sme nezistili zdravotné problémy - úhyň z titulu autotoxikácie z obilovín, na ktorý upozorňuje J. Hintnaus (Myslivost č. 11/01).

Obdobne je možné komentovať ďalší príklad, keď v rokoch vysokej úrody žaluda a bukvice sme po celú zimu denne sledovali jeleniu zver vo vysokej hore pri hľadaní a konzumovaní tohto energeticky výdatného glycidového krmiva bez známok ochorenia. Príčinou toho však vždy bolo dostatok sena a letniny v krmelcoch, malinčia v lese a možnosti odhryzu terminálnych výhonkov a konárikov v mladom poraste stromkov, ktoré pri častom opakovaní odhryzu získavaju rôzne kuželovité tvary sťažujúce lesníkom pestovanie porastov tak, ako je to vidno na obrázku.

V prípade, že zver po nasýcení uvedeným jadrovým krmivom zaľhla na denný odpočinok do rozsiahlych viac ako 100hektárových 30 - 40ročných bukových porastov v okoliu Majdaneho kopca v pohorí Žiar, kde našla síce dobrý úkryt, avšak bez potravy, dochádzalo k obhryzu kôry stromov. Teda zver si vždy našla potrebnú vlákninu tak, ako to robí los v severských tundrách, žijúci bez prikrmovanía. Treba rešpektovať názor MVDr. Hintnausa, ako by sa zachovala zver v mimoriadne drsných podmienkach s vysokým snehom? Moja skromná odpoveď znie: mimoriadnym a neúnosným ohryzom lesných porastov, čo sa i v súčasnosti prejavuje v pohorí Žiar okr. Prievidza.

V tejto súvislosti by sme sa chceli touto cestou obrátiť o pomoc na Dr. Vodňanského cez Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zvere pri VÚŽV v Nitre v rámci poradenskej a konzultačnej činnosti pre poľovnícku prax, prípadne v rámci výskumu, aby sa tak naplnili jeho slová, povedané v Nitre 26. 10. 2001: "...aby sa súčasná veda prispôsobila požiadavkám dnešnej doby a mohla byť užitočná pre poľovnícku prax", pri riešení letného obhryzu (ktorý je nebezpečnejší ako zimný, pretože dochádza i k poškodeniu lyka) 30 - 40ročných bukových porastov v uvedenom revíri, keď za minulý rok sme museli štátnym lesom uhradiť čiastku 100 tis. SK (rok predtým 50 tis. SK) za škody obhryzom hodnotené v letnom období (júl a august 2001) i za účasti pracovníkov VLÚ Zvolen, zo strany ktorých sme neobdržali žiadne konkrétne návrhy na riešenie tohto problému.

Z našej strany je táto skutočnosť zdôvodnovaná tým, že jelenia zver trávi v letnom období dlhé letné dni od cca 04.00 hod. do 22.00 hod. v rozsiahlych viac ako 100hektárovych mladých bukových porastoch, kde prakticky nenachádza žiadnu potravu a preto v rámci denných pastevných cykloch je nútená prevádzať obhryz a to do takej miery, že stromky natreté repelentom RECERVIN (odporúčaný VLÚ Zvolen) v roku 2000 boli obhryzené i s repelentom tak ako to vidieť na obrázku, čiže v období, keď zver si ešte nemohla zvyknúť na tento ochranný prostriedok.

Na záver na adresu Inštitútu ekológie zvere v Brne končím slovami, že dúfame, že nezostaneme z ich strany "sine ulla spe" - bez všetkej nádeje.



Zpracování dat...