V Nórsku lemovanom fjordami, ale aj v celej Škandinávii predstavuje los (v nórštine “elg”) určitý symbol krajiny. Značná časť ciest v lesných oblastiach je oplotená, čím sa predchádza kolíziám so zverou, alebo je opatrená výstražnými značeniami. Kým u nás poznáme siluetu jeleňa, v Nemecku srnca, v Škandinávii je to los. Popri mýtických troloch - škriatkoch sa tu s podobizňou losa stretnete pomaly na každom kroku. Je to mohutné zviera s pôsobivým výzorom, opradené mnohými bájami. Plínius píše, že los sa môže pásť kvôli svojmu veľkému hornému pysku len pospiatočky a vraj podobne ako slon nemá v predných nohách kĺby, a preto ich nemôže ohýbať. Pri odpočinku si nelíha, ale sa opiera o strom. Uloviť sa ho dá ľahko tak, že sa tieto stromy napília, los ich svojou váhou zlomí, spadne na zem a už sa nedokáže postaviť.
Více >