ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Dramatické prírastky

Ing. Ján MERCEL
Diviačia zver sa v posledných rokoch mimoriadne rozmnožila takmer vo všetkých štátoch strednej Európy i napriek jej intenzívnemu lovu.
Na Slovensku sa v roku 2002 ulovilo 23 933 kusov diviačej zveri na ploche 49 tis. km2, čo predstavuje cca 5 ks/1000 ha, kým v roku 1995 bolo ulovených iba 10 356 ks bez úhynu. Ale napr. v poľovnom revíri na strednom Slovensku sa ulovilo v roku 2002 celkom 70 kusov diviačej zveri na ploche cca 2000 ha. To predstavuje 35 ks/1000 ha, čo je dramaticky vysoké číslo oproti slovenskému priemeru , ale rovnajúce sa stavu v Hesensku. Obdobné výsledky sa dosiahli i v ostatných revíroch okresu.

Odlišná situácia je však na východnom Slovensku, kde napr. v režijných poľovných revíroch š.p. LESY SR v OZ Beňuš sa konštatuje (časopis. Lesník), že ešte pred niekoľkými rokmi revíre bohaté na jeleniu, srnčiu a diviačiu zver sú dnes na tieto druhy chudobné, o to bohatšie sú však na medvede a vlky. Ing. Lysina uvádza, že v rokoch 2000-2001 v LS Červená skala bolo vlkmi strhnutých 9 jeleňov, 5 jeleníc, 3 jelienčatá a 3 srny v blízkosti ciest, zvážnic a chodníkov, tj. v ľahko viditeľných miestach. Koľko zveri bolo potom strhnutých a nezistených, najmä mladých diviačat v rozsiahlych hustých lesných porastoch? Kontra produktívne tu pôsobia niektorí ochrancovia, ktorí preceňují zámerne funkciu týchto šeliem v ekosystéme, ich chovanie glorifikujú a prisudzujú im schopnosti, ktoré v skutočnosti nemôžu ani dosiahnuť. Súčasný stav na východnom Slovensku je podobný stavu v Rumunsku.

V Česku sa ulovilo v roku 2002 cca 80 tisíc kusov na ploche 79 tisíc km2, čo je 10/100 ha, kým v roku 1981 to bolo iba cca 12 tisíc kusov. Avšak v LZ Židlochovice sa ročne uloví tisíc kusov na asi 30 tisíc ha plochy, čo činí 33 ks/1000 ha. Ďalej v Agrowalde, Rožmberk n.Vltavou, sa uloví ročne 250 ks diviakov na ploche 6 tisíc ha, čo je 41 ks/1000 ha.

V Nemecku sa v roku 2002 ulovilo 532 tisíc diviakov, z toho v Hesensku 77 tisíc na ploche 21 tisíc km2, čo predstavuje 37 ks/1000 ha.

V Rakúsku sa najvyššie úlovky dosiahli v roku 2002 v Dolnom Rakúsku, a to 21 749 kusov na ploche približne rovnakej ako v Hesensku, kým v roku 1981 to bolo iba 2600 kusov.

S touto problematikou sa v uvedených krajinách poľovnícky výskum , ako aj prax veľmi intenzívne zaoberajú na odborných seminároch , ale aj na stránkach poľovníckych časopisov.

Na stránkach rakúskeho poľovníckeho časopisu Weidwerk č. 4/2003 Dr. M. Vodňanský z Inštitútu ekologie zvere Brno Viedeň-Nitra o.i. upozorňuje, že rozhodujúcu úlohu pri zvyšovaní stavov diviačej zveri zohrávajú dva súčasne pôsobiace faktory: pre túto zver existujú v súčasnosti veľmi priaznivé životné podmienky a na mnohých miestach ešte vždy nedostatočné vysporiadanie sa s vysokými ročnými prírastkami. V dnešných kultivovaných krajinách nachádza táto zver vynikajúcu ponuku potravy, najmä značným rozšírením pestovania kukurice, ktorá slúži ako potrava na poli a v zimnom období pri prikrmovaní. Je dokázané, že takáto priaznivá potravinová situácia má za následok zvýšený prírastok populácie tejto zveri. Ako príklad uvádzam poľovný revír AG Gemenc v Maďarsku, kde na ploche 70 tisíc ha (z toho 20 tisíc ha patrí národnému parku) sa dosahujú priemerné ročné úlovky 2100 ks diviakov pri prevažnom pestovaní kukurice. Okrem toto sa tu uloví ročne 925 ks jelenej a 670 ks srnčej zveri.

Pri dobrých potravinových pomeroch stúpa podiel oplodnených diviačíc vo veku diviačat. Dnes, napr. v podmienkach okresu Prievidza, nie je zriedkavosťou, kedy 7 - 8mesačné diviačice sú oplodnené prvý krát a po 4 mesiacoch kladú mláďatá v počte 3 - 4 jedincov. Popri tomto vysokom podiele diviačíc vo veku diviačat, sa naviac zúčastňujú na reprodukcii prakticky takmer všetké staršie diviačice kladúce 5 - 9 mláďat. A napokon ak staršia diviačica príde z nejakých dôvodov o svoje mláďatá, väčšinou je opäť oplodnená v tom istom roku a dochádza tak k neskorému letnému kladeniu. A tak pri celoročnom dostatku potravy v lese (žalud, bukva), na poliach (kukurica, obilie) a zimnom prikrmovaní, sú vytvorené všetky predpoklady pre zvyšovanie stavov diviačej zveri.

Okrem potravy zohráva dôležitú úlohu i počasie v čase kladenia mláďat. Diviačatá sú v prvých mesiacoch života veľmi citlivé na sychravé počasie a pri dlhšie trvajúcich jarných dažďoch straty z prechladnutia môžu byť značné. Pri neskorších letných kladeniach, ktoré sa často vyskytujú i u nás, počasie už nezohráva takú rozhodujúcu úlohu. Efektívny a poľovnícky využitelný prírastok diviačej zveri veľmi kolíše v závislosti od úživných podmienok biotopu, klimatických podmienok, ako aj pohlavnej a vekovej štruktúry populácie, a pohybuje sa asi od 60 % do 200 % z JKS. U nás sa v plánovaní používa koeficient prírastku vo výške 0,7 až 1,4 - násobku JKS. Podľa Briedermanna v populácii s dobrou vekovou štruktúrou v JKS (44,7 % dospelýchdiviačíc) sa môže dosiahnuť prírastok od 150 % do 185 % a v populácii s narušenou vekovou štruktúrou od 100 % do 150 %.

Pri prírastku treba brať do úvahy v priemere 20 % prenatálnu a postnatálnu mortalitu do odstrelu, o ktorú sa realizovatelný prírastok na jednu diviačicu v JKS zníži.

Dr. Vodňanský uvádza jednoduchý praktický príklad dodržania NKS pri odlove prírastku: v revíri s JKS 20 ks v pomere pohlaví 1:1, v priebehu roka je nutné uloviť celý prírastok, tj. 30 ks pri koef. prírastku 1,5. Ak by sa zvýšili JKS v budúcom roku na 40 ks v dôsledku nedostatočného lovu, potom je už nutné zabezpečiť lov vo výške 60 ks. Pri súčasných stúpajúcich stavoch je to v praxi veľmi obtiažne zabezpečiť pri použití rôznych spôsobov lovu, ktoré sú našim poľovníkom všeobecne známe. Pokúsme sa však v našich revíroch plne uplatniť zásadu vyjadrenú dr. Vodňanským: "Bejagung mit Hirn!"

To znamená, že cesta ku skutočnej regulácii vysokých stavov diviačej zveri je: dôsledný lov s kombinovaným použitím rozličných dnes už známych spôsobov lovu, lov prevádzaný v pravý čas a na správnom mieste. K tomu patrí celoročný odstrel diviačat a slabých lanštiakov v okruhu plôch ohrozených škodami, ďalej usmerňovaný odstrel starých diviačíc na kŕmnych vnadiskách a samozrejme dobre organizované spoločné poľovačky na diviačatá a slabé lanštiaky od novembra do januára. Isté spôsoby lovu, ako napr. spoločné poľovačky, nie je možné prevádzať prirodzene vždy a všade. Zmysluplná kombinácia všetkých spôsobov lovu je možná iba pri výbornej koordinácii lovu na veľkých plochách. Toto je žiaduce vtedy, ak zanedbávanie alebo chyby v love v niektorom susednom revíri spôsobuje negatívne následky v danom okruhu.

Zásady regulácie stavov zveri v lese musia byť v prvom rade tam, kde sa zver v neskorej jeseni a v zime prednostne zdržuje, hoci v tomto priestore nerobí často žiadne škody.

V poľných revíroch, do ktorých diviačia zver vstupuje prevažne iba v čase pokročilej vegetácie, môžu sa škody intenzívnym lovom udržať na znesitelnej úrovni, ale skutočná regulácia populácie je tu sotva možná. Uvedené slová Dr. Vodňanského by sme si mali všetci poľovníci vštiepiť do pamäti a v praxi uplatňovať.

Na záver poznámka: Vo švajčiarskom kantone Aargan je povolené loviť diviačatá brokom o priemere 3,7 - 4 mm a v niektorých oblastiach i s umelým svetelným zdrojom (Wild und Hund, č. 5/2003).
Zpracování dat...