Bažant vo voľnej krajine
Myslivost 3/2006, str. 10 Ing. Jozef HERZ, PhD. a Dr. Ing. František LIBOSVÁR
Pod týmto názvom vyšiel v minuloročnom 12 čísle Myslivost obsiahly článok z pera Ing. Petra Bíleka. So záujmom sme si ho prečítali. V článku je citovaných množstvo autorov zaoberajúcich sa tematikou takmer od začiatku minulého storočia. Je pozitívne, že poľovníci premýšľajú o príčinách úbytku malej zveri, čítajú publikácie našich odborníkov z nedávnej minulosti a hľadajú cesty k náprave. Aby sme sa však nedostali do slepých uličiek je vhodné si pripomenúť niekoľko podstatných faktov a skutočností. Zo všeobecného hľadiska príčinou zmien v biotope býva celý rad rôznych faktorov, ktoré sa zosilňujú, alebo naopak potláčajú. Tieto faktory je potrebné vedecky analyzovať a nepúšťať sa na tenký ľad subjektívnych špekulácií s nepodloženými závermi. Dnešný rozpad poľovníckeho výskumu tomu nutne nahráva.
Krajina sa neustále mení a vhodný priestor zaberajú druhy rastlín a živočíchov ( diviak, kuna skalná, líška a pod) ktoré sa vedia najviac prispôsobiť. Ak sa vrátime k poetickému úvodu článku " ovplývaní krajiny srdím a mlékem" nesymbolizuje to prvotnú krajinu pokrytú stredoeurópskym pralesom ako prezverenú. Predovšetkým to symbolizuje ideálne podmienky pre poľnohospodárstvo. Citáty spisovateľa Vrbu, zoológa Komárka, či kynológa Podhajského nemožno brať ako výroky prognostikov. Profesor Komárek bol vynikajúcim vedcom - zoológom, ktorý písal, že diviak a jazvec neprežijú rok 2000. V tom čase nemohol vedieť, ako sa zmení celosvetové poľnohospodárstvo a industrializovaná krajina
Je síce pravdou, že v oficiálnej poľovníckej štatistike, ktorá sa začala vydávať až v roku 1968 sa uvádza len odlov bažantov - kohútov a sliepok a odlov celkom, ale neuvádza sa koľko z ulovených je z farmových chovov. V štatistike je len uvedené koľko bolo vypustených bažantích kurčiat do revírov.
Nemôžeme súhlasiť, že v sedemdesiatich rokoch minulého storočia vysoké odstrely bažantov pochádzajú z farmových chovov. Nárast stavov bažantej zveri nastal predovšetkým vo voľnej prírode. Na Slovensku (Herz, Kirner 1979) uvádzajú, že oproti roku 1950 stúpla produkcia bažantej zveri takmer 26 krát, oproti roku 1960 asi 15 krát a od roku 1970 do roku 1977 na dvojnásobok. Napriek tomu vykazovaná produkcia na kmeňové stavy je veľmi nízka. Kým produkcia bažantej zveri v koeficiente prírastku, vypočítaného spätne z lovu na jarné kmeňové stavy sa v rokoch 1966 - 1973 pohybuje v Českých zemiach od 0,95 do 1,08 kusa , priemere 1,0 kusa, na Slovensku sa za to isté obdobie pohyboval v rozmedzí 0,39 - 0,63 kusa s priemerom 0,47 kusa. V rokoch 1975 - 1978 sa zvýšil na 0,53 kusa. Napriek tomu Slovensko hlboko zaostáva v prírastkoch bažantov za Českými zemami.
O tom, že nárast produkcie v sedemdesiatich rokoch v prírodných podmienkach, nebol len u bažantej zveri nás presvedčí štatistika (viz tab. 1).
Na Slovensku v roku 1997 (Bakoš, Hell 1986) sa ešte na každého vypusteného bažanta ulovilo v revíroch PZ 1,79 kusa. V roku 1984 to bolo iba 0,35 kusa, pričom v roku 1968 sa ulovilo až 8,3 kusa. To hovorí o katastrofálnom poklese prirodzeného prírastku. Dovoľujeme si povedať, že podobná situácia bola aj v Českých zemiach, ale aj v Maďarsku, kde stavy bažantov poklesli od roku 1975 z 2 mil. kusov na 1,6 mil.
Jedným z vážnych problémov týkajúcich sa bažantov vo voľnej prírode je dostupnosť potravy . Tá je závislá na prostredí v ktorom bažant žije, na jeho veku a ročnom období.
Koncom 70 rokov minulého storočia došlo k sceľovaniu poľnohospodárskych pozemkov do veľkých celkov, pričom poľnohospodárske podniky dostávali značné finančné zdroje na likvidáciu remízok, meliorácie ,rušenie poľných ciest a medzí. Zväčšovaním parciel dochádzalo k pestovaniu monokultúr. Zvýšil a sa rýchlosť a šírka záberu poľnohospodárskej techniky a taktiež chemizácia poľnohospodárstva. To sa značne odrazilo na životných podmienkach všetkých druhov malej úžitkovej zveri. Ako je známe potrava bažantej zveri sa skladá z 1/3 zo zelenej hmoty (listy, pupene, plody), z 1/3 semien kultúrnych rastlín a burín. Ďalšiu 1/3 tvoria zložky živočíšneho pôvodu (hmyz, mäkkýše, červy a pod.).
Práve vplyvom predovšetkým chemizácie prichádza bažantia zver o túto poslednú zložku potravy. Tú potrebuje najmä v prvých piatich dňoch života, kedy sa bažantíčatá výhradne živia bielkovinovou zložkou potravy. Podľa výskumov (Hoffman 1986) na priemernej stredoeurópskej pôde na 1 m2 do hĺbky 30 cm žijú živočíchy o rozmeroch 2- 20 mm, ktoré sú vhodné ako potrava pre bažanty v množstve 7,25 g, čo je takmer 14,5krát menej ako je optimum. Práve táto skutočnosť vo veľkej miere mala tiež za následok klesanie stavov bažantej zveri. Úbytok bielkovinovej zložky potravy, najmä z viacročných krmovín bol spôsobený zmenou technológie
zberu a to tak, že z poľa sa zobrala zelená hmota priamo po jej skosením zo všetkým živým, čo sa na poli nachádzalo. Veľakrát to bola malá úžitková zver a často aj srnčatá.
Historicky najvyššie zaznamenané stavy zajacov, bažantov, jarabíc a králikov je dielom predovšetkým technickej úrovne poľnohospodárskej výroby, klimatických podmienok a poľovníckej starostlivosti. Podobná situácia je aj v lesníctve. Vysoké stavy malej úžitkovej zveri, majú úzku súvislosť s introdukciou poľnohospodárskych plodín od obilnín cez ďateľoviny, repu, zemiaky až po kukuricu. Bola to predovšetkým zmena štruktúry pestovania týchto plodín a spôsob ich obrábania, čo zahýbalo so stavmi tejto zveri. V pôvodnej stredoeurópskej krajine pred zavedením
uvedených plodín sa z historických prameňov dozvedáme, že stavy zajacov sa pohybovali od 4 do 5 jedincov na 1000 ha a jarabica sa k nám dostala spolu s obilovinami a ich rastlinným doprovodom burín.
Okrem poľnohospodárskej techniky a veľkosti jednotlivých honov sa v minulom storočí značne zmenila štruktúra vysievaných plodín. (Libosvár 2003) zrovnáva štruktúru osevov významných plodín na ornej pôde v roku 1930 a 2002 v ČR nasledovne (viz tab. 2). Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že práve na poľnohospodárskej pôde prebiehajú najväčšie zmeny v rastlinnom kryte z hľadiska rastlinných druhov, čo má zásadný vplyv aj na
zmeny životného prostredia živočíšnych druhov a ich množstva vrátane zveri, o čom hovoria aj čísla odstrelu malej úžitkovej zveri (tab. 3).
Podľa odstrelu jarabíc a zajacov je preukazné, že rastlinný kryt v tridsiatich rokoch minulého storočia ako aj technológia ich obrábania boli takmer optimálne pre túto zver. V tom období sa bažantia zver, len začínala rozširovať z bažantníc do voľnej prírody a z toho dôvodu ich stav a produkcia nedosahovala ani súčasných stavov.
Úbytok malej úžitkovej zveri nie je možné politizovať s mýtom o ľudovom poľovníctve, ani pripisovať kolektivizácii a vytváraniu veľkých podnikov v minulom politickom režime. Okrem iného aj v tržnom hospodárstve malé poľnohospodárske podniky krachujú a veľkovýroba sa úspešne rozvíja. Tak ako nás tento úbytok postihol aj Rakúsko, Poľsko a veľa ďalších európskych štátov, kde kolektivizácia poľnohospodárstva sa nikdy neuskutočnila. Žiaľ, aj keď sa nám to poľovníkom nepáči, v obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy majú prioritu poľnohospodári a tí v snahe o ekonomické prežite budú ctiť zákony tržného hospodárstva. Socialistické monokultúry kukuríc, vystriedali tržné monokultúry olejnín a v budúcnosti to môžu byť kultúry energetických plodín. Predovšetkým z ekonomických dôvodov o veľkoplošnom rozšírení ekologického poľnohospodárstva môžeme len snívať. Výroky, že poľnohospodári pestujú otrávenú kukuricu, prispievajú len k vzájomnej nevraživosti medzi poľnohospodármi a poľovníkmi. Naopak , poľnohospodári a poľovníci by mali medzi sebou úzko spolupracovať.
Taktiež neodsudzujeme veľké poľnohospodárske podniky, čo skryto, ale aj verejne financovali umelý chov bažantov. Toto z mýtom dokonalosti ľudového poľovníctva nemá nič spoločné. Ľudové poľovníctvo ako také vzniklo v roku 1849 zákonom Františka Jozefa.
V našich revíroch nastal obrovský nárast negatívnych činiteľov, či už uvedenej poľnohospodárskej techniky, ale aj rozvoj dopravy nárast predátorov (niekoľkonásobný nárast predovšetkým líšok ), čo značne ovplyvňuje stavy a produkciu malej zveri. Ak chceme v našich revíroch zvýšiť stavy bažantej zveri, musíme, ako sa v článku správne uvádza venovať pozornosť a pomoc bažantom v tých lokalitách, kde sa zdržuje. Takéto plochy môžeme vytvárať aj umelo na vznikajúcich úhoroch. Bažant v nich musí nachádzať okrem krytu predovšetkým dostatok jednotlivých zložiek potravy a v suchom období aj vodu. Okrem toho je našou úlohou zabezpečiť mu zvýšenú ochranu pred predátormi predovšetkým v čase hniezdenia a odchovu kurčiat.
Žiaľ musíme zobrať na vedomie skutočnosť, že napriek vynaloženej námahe v prospech bažantej zveri, k produkcii aká bola v 70 rokoch minulého storočia sa nedopracujeme.
Nie je možné porovnávať umelý chov v bažantniciach s umelým chovom divých bažantov. Tie po vypustení zdivočia a ak sú zdraví, tak len divej populácii pomôžu. Práve to je dôvod vysokého odstrelu divých bažantov v blízkosti zdravých bažantích veľkochovoch. Už tu môžeme mať skreslenú štatistiku odstrelu divokých a farmových bažantov. Dobrá bažantnica si nájde klientelu z domácich i zahraničných hostí, ktorý sú ochotný zaplatiť za jedného bažanta 18 -20 euro.
Pre poľovnícke združenia sa črtá ako najhodnejšia načrtnutá cesta ako je uvedené aj v článku zvyšovať stavy divo žijúcich bažantích populácií. Okrem poľovníckej starostlivosti v prospech bažanta možno využiť aj zákon o ochrane prírody a s neho plynúce tvorby územných systémov ekologickej stability. Taktiež možno využiť aj dotáciu na kultúrne úhory a medziplodiny, tak ako sa to praktikuje v niektorých revíroch v Rakúsku napríklad Wildedirbachu. Krajina a jej štruktúra so stavmi zveri sa bude neustále meniť. Ide len o to ako v nej zabezpečíme čo najlepšie životné podmienky pre zver a ekologicky vyvážené zazverenie.