ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Prosinec / 2006

VÁBENIE LÍŠOK A ŠELIEM

Myslivost 12/2006, str. 11  Ing. Karol MIHÁLKO
Pozitívny ohlas na môj článok o vábení srncov, ktorý v lete vyšiel v Myslivosti a snaha priblížiť poľovníkom tento očarujúci spôsob lovu, sú dôvodom toho, že som siahol po pere a pokúsim sa, podať moje skúsenosti vo vábení líšok a šeliem.



Na úvod len toľko, netrpezlivý, pohodlný poľovník tieto riadky ani nemusí čítať, lebo zbytočne len márni čas, vábenie líšok, nie je pre neho, a aj keď sa o to pokúsi, úspechu sa nedočká a veľmi rýchlo prestane používať líščie vábničky. Totiž samotnému vábeniu vždy predchádza dlhšia teoretická a praktická príprava, ktorú nie je ochotný každý poľovník absolvovať, a bez verných zvukových prejavov, ktoré pri vábení napodobňujeme , výsledky nedosiahneme, líšku neprivábime.
Na privábenie líšok a predátorov používame rôzne hlasy ich možnej koristi alebo zvukové prejavy, ktoré vydáva samotný druh vábenej zveri v rôznych životných situáciách.
Samozrejme aj tu platí, začnime najprv imitovať tie jednoduchšie hlasy, ako piskot myší, pískanie lasičky, nárek králika, ktoré sa naučíme pomerne rýchlo verne napodobňovať, a nezačínajme hneď zo zajačím vrešťadlom. Verné vrešťanie zajaca je jeden z najťažších hlasov vábenia, ktoré nie každý poľovník je schopný sa naučiť, niekto sa to nenaučí nikdy.
Jednak je to dvojhlasný zvukový prejav, s dosť náročným rytmom, a na druhej strane, každé zajačie vrešťadlo /vábnička/ "vie" len základný tón zajačieho vrešťania, farbenie a meniacu sa intenzitu /hlasitosť/ hlasu musíme modulovať v zovretých dlaniach. Takisto technika fúkania tu zohrá dôležitú úlohu, bez ktorej naše vrešťanie nebude verné a líšku skôr odplašíme ako privábime. Každá dobrá vábnička je veľkou zbraňou, ale len v rukách takého poľovníka, ktorý ju vie dokonale a správne používať. Kto sa to nenaučí, nech ju radšej ani nepoužíva, keď nechce byť líškam na posmech a kamarátom na radosť.

Začnime s tou najjednoduchšou vábničkou, s myškovačkou, s ktorou imitujeme piskot myší, hrabošov. Vieme, že práve myši sú hlavnou zložkou potravy líšok, preto na tieto hlasy veľmi dobre reagujú a rýchlo sa k nám priblížia. Samozrejme ak o nás nevedia - nezacítili, neuvideli nepočuli nás. Takisto našu prítomnosť môžu prezradiť aj ostatní obyvatelia revíru a to hlavne pernatá zver, ale aj iná zver, na správanie sa ktorej líška je mimoriadne vnímavá, hlavne na rôzne zvukové prejavy. Na tieto veci musíme dávať pozor, lebo práve takéto zdanlivé drobnosti rozhodujú o úspechu vábenia. Zlý vietor prakticky nás vždy odsudzuje na neúspech.
Na stanovisku (na mieste vábenia) musíme obmedziť náš pohyb, hlavne rýchle otáčania, dvíhania rúk sú častou príčinou márneho snaženia vo vábení. Po zavábení sedíme alebo stojíme potichu, bez zbytočného pohybu, len miernym, pomalým otáčaním očí alebo hlavy sledujeme miesto možného príchodu šelmy. Zbraň takisto máme pripravenú k okamžitému výstrelu /odistenú/, ak by sa líška objavila na dostrel. Pri vábení je základom úspechu, že prichádzajúcu zver my zbadáme skôr, ako ona nás, v opačnom prípade sme súboj prehrali, a neostáva nám nič iné, len so zdvihnutím klobúka víťazovi zablahoželať.

Líšku môžeme vábiť celý rok, najlepšie výsledky však dosahujeme v zime, keď je menej krytu a potravy pre ňu. Keď je ešte lístie na stromoch a bujná vegetácia v revíri, aj keď nám šelma príde na vábenie, skoro vždy nás zbadá skorej ako my ju, a odíde bez toho, aby sme zaregistrovali jej prítomnosť Výnimkou sú skôr mladé jedince, ktoré ešte nemajú skúsenosti a s dôverou prídu na vábenie aj za bieleho dňa.

Myškovačkou budeme úspešný maximálne do 150 - 200 metrov, lebo na väčšiu vzdialenosť, ani tak jemné líščie ucho, tieto hlasy nedokáže zachytiť. Samotná myškovačka vtedy je dobre naladená, ak je hlas jemnúčky, skôr tichší, ale ostrý, vysoko znejúci. Tieto pískania má počuť predátor, ktorý má niekoľko desaťnásobne lepší sluch ako človek. Myškovačka nám dobre poslúži na privábenie tých líšok, ktoré chceme streliť brokom kvôli kožušine, teda na 30 - 40 metrov. Využijeme ju aj na dovábenie líšky na brokový dostrel, po úspešnom vábení zo zajačím vrešťadlom, kedy líška zvykne na 80 - 100 metrov si sadnúť a dlhšie vyčkávať.
V takom prípade vrešťadlo už opakovane nesmieme použiť, lebo líška by okamžite odskočila, môžeme použiť myškovačku. Okrem toho, keď líšku vábime "na slepo", teda tak, že počas vábenia alebo pred vábením ju nevidíme / tento prípad je v praxi najčastejší /, dobre ja začať vábenie s myškovačkou, a až potom po 10 minútach použiť iné, na väčšiu vzdialenosť počuteľné hlasové prejavy, ak sa líška neukázala na myškovanie.

Pískanie lasičky má ďaleko väčší hlasový dosah, tak na hranici 600-700 metrov ju líška zaregistruje aj za veterného počasia. Lasička sa tiež nachádza na jedálnom lístku líšky, preto na pískanie lasičky mimoriadne rýchlo reaguje "kmotrička" a uháňa na miesto vábenia. Nie preto sa ponáhľa na miesto pískania, lebo lasičku považuje za potravinovú konkurenciu, ale preto, lebo ju chce čím rýchlejšie uloviť a skonzumovať. Ostré, prenikavé pískanie lasičky si osvojí každý poľovník za niekoľko minút a bude určite úspešnejšie používať na vábenie líšok, ako oveľa náročnejšie zajačie vrešťadlo.

Pri výbere miesta vábenia musíme byť veľmi obozretní a dôkladní, aby sme mali perfektný kryt, ale aj dobrý výhľad. Vždy budeme úspešnejší priamo zo zeme, ako z tých vysokých posedov, ktoré počas celého roku aktívne využívame na lov. Tieto miesta totiž líška veľmi dobre pozná a nedôveruje im, lebo tu prichádza najčastejšie do styku s našou "vôňou", aj keď v neskorších hodinách, po našom odchode z posedu. Samozrejme vábenie a lov zo zeme je náročnejší pre poľovníka, skôr ho zver zvetrí a pozoruje, ako na posede, ale o to zaujímavejší, vzrušujúcejší, ozajstný súboj.
Niektorí lovci robia nižšie, jednoduchšie posedy, ktoré využívajú výlučne len v zime na lov líšok. Z takýchto posedov vábime líšky mimoriadne úspešne, lebo sú situované na vhodných miestach, priamo v lese, kde líšky ľahšie sa dajú prilákať, ako na celkom otvorené miesta.
Aj pri samotnom vábení líška sa k nám priblíži tak, že sa snaží do krajnosti využívať prirodzený úkryt, stromoradia, jarky, zaburinené pozemky, lesíky, brehy potokov, terénne vlny a iné prírodné predmety. Len keď nemá inú možnosť, ukáže sa aj na otvorenom mieste, cez ktoré sa rýchlo dostane do najbližšieho krytu, kde sa cíti v bezpečí.

Čo sa týka dennej doby vhodnej na vábenie líšok, sú to poobedňajšie a večerné hodiny, až dovtedy pokiaľ sme schopný prichádzajúcu šelmu uvidieť a rozoznať. Na snehu to môže byť aj do neskorých nočných hodín, hlavne, ak nám Mesiac pomáha zlepšením viditeľnosti.
Samozrejme keď vábime na snehu, nielen my máme väčšiu šancu zver pozorovať, ale aj ona nás skorej zaregistruje (hlavne, ak robíme zbytočné pohyby), preto použijeme biele maskovacie oblečenie, obyčajne stačí biely plášť s kapucňou, ktoré len navlečieme na zimnú odev. S týmto sťažíme líške robotu, aby nás uvidela a zväčšíme naše šance na úspech.
Ak snehová pokrývka v revíri chýba, naše oblečenie tiež musí byť také, aby sme čím viac splývali s okolím, šušťavé ošatenie je absolútne nevhodné, takisto rôzne ligotavé odznaky na klobúku.
Vyberme zelené a hnedé farby nášho oblečenia, hlavne v tmavších odtieňoch, alebo najnovšie sa objavili na trhu aj maskovacie bundy s imitáciou lístia, ktoré sú pri vábení v lese najlepšie.

Používané hlasy na vábenie šeliem sú mnohoraké a sú na to vhodné všetky hlasy ich možnej koristi. Len pre zaujímavosť privábil som už líšku na hlas divej kačice, holuba, na pískanie jariabka ale aj na plač srnčaťa alebo na škriekanie sojky. Jedno je dôležité, privábenú líšku keď neulovíme, na ten istý hlas, druhý krát sa oklamať dlhšiu dobu nedá, možno v budúcnosti už nikdy. V takom prípade vieme ju prilákať s inými hlasmi, ale s tým istým hlasom už nie.

Všeobecne používaným zvukovým prejavom na vábenie líšok je vrešťanie hrdúseného zajaca nejakou šelmou, alebo človekom. Tento hlas je vlastne počuteľný na najväčšiu vzdialenosť, za ideálneho bezvetria na vyše kilometra je účinný, na oklamanie hladnej líšky. Zdôrazňujem, že musí byť verný, ináč naše vábenie zo zajačím vrešťadlom bude plašením líšok a nie vábením. Hovorím to preto, lebo sa to stáva aj na súťažiach vo vábení zveri, že ani niektorí súťažiaci, nedokážu verne napodobniť vrešťanie hrdúseného zajaca, a takisto málo poľovníkov som stretol, ktorí to imitujú na špičkovej úrovni. Tento hlas najčastejšie počuť priamo v prírode, na odchyte zajacov, tu je to potrebné odpočúvať, "dostať do uší", a podľa toho aj čo najvernejšie imitovať.
Úspešné používanie tohto hlasu v poľovníckej praxi má jedno veľké tajomstvo, a to, že pri vábení zo zajačím vrešťadlom musíme robiť veľké prestávky medzi jednotlivými vrešťaniami. Tieto prestávky by mali byť 20 - 30 minútové, z toho dôvodu, lebo líška na tento hlas nereaguje rýchlo, teda neuteká bezhlavo na miesto zvukových prejavov. Ona totiž miesto, odkiaľ vábivé hlasy počula, určí s obrovskou presnosťou, nepomýli sa ani o meter, len ešte nevie čo alebo kto spôsobil smrť toho zajaca, ktorého počula. Aby to zistila, k miestu sa približuje opatrne, snažiac získať čím viac informácií o tejto udalosti, preto intenzívne sleduje okolie, vetrí a snaží sa zachytiť aj najmenší podozrivý zvuk.
My musíme trpezlivo vyčkávať, bez najmenšieho pohybu a nech nás ani nenapadne ešte raz siahnuť po vrešťadle a s tým líšku na pol ceste odplašiť. Ona veľmi dobre vie, že zajac umiera len raz, a naše opakované vábenie by pre ňu signalizovalo pascu - bleskovo by odskočila.
Výsledok takého súboja je otvorený do poslednej sekundy, stane sa, že v mysli už derieme prichádzajúcu líšku a tá ešte v poslednej chvíli zbadá niečo podozrivé a bleskovo odskočí, alebo ju zradíme my s naším rýchlejším zdvihnutím pušky do pleca, klepnutím o gombík.
Keď už líšku vidíme, zbraň dvíhame pomaly, z centimetra na centimeter, nesmieme ju strhnúť rýchlo, aj keď poľovnícka horúčka s nami poriadne lomcuje.

Pravda je taká, že vábenie líšok nie je porovnateľné s vábením srncov. Je to omnoho náročnejšie poľovanie, lebo na rozdiel od srnca, líška nemá láskou otupené zmysly, má len jediný, ale dosť veľký životný problém, že je hladná. To jej ale nebráni v tom, aby svoje dokonalé zmysly využívala /aj využíva/ maximálne, a tie musíme my oklamať, ak sa chceme dostať do radov úspešne vábiacich poľovníkov.
Pri tejto činnosti si ale tiež musíme uvedomiť, že niekedy menej znamená viac, a vábničky budeme používať uvážene. K výsledku by neviedlo, keby denno-denne 20 poľovníkov vrešťalo v revíri. Vieme si predstaviť ako by na to po týždni líšky reagovali, bezhlavý únik do susedných revírov na prvé zvuky vábničky.
Aj keď vábiť budeme dodržiavajúc všetky zásady správneho vábenia, nečakajme na každé naše vábenie úspešne prilákanú líšku, lebo tá z rôznych, s nami neovplyvniteľných príčin nie vždy príde. Ďalšia vec, že nie každú privábenú líšku budeme vedieť aj uloviť, u mňa je tá úspešnosť tak 30 - 40 %. Príčiny sú rôzne, počnúc netrpezlivosťou, nedostatočnou pozornosťou, koncentráciou a nakoniec nepresnou streľbou. Nie každý deň je sviatok a málokedy sa stane, že na naše jediné vábenie naraz prídu 2 - 3 líšky. Samozrejme, nakoniec aj z tých len obyčajne ulovíme jednu. Radosť je ale rovnaká a zážitok o nič menší.

S imitovaním hlasov možnej koristi líšky nebudeme úspešní počas párenia (kaňkovania) líšok zvyčajne v januári, až do 20. februára. Budeme ale mimoriadne úspešní, keď vieme napodobniť štekanie líšky alebo lišiaka. Tento hlasový prejav vlastne slúži v prírode, aby sa našli líščie páry . Takisto, ako u srnčej zveri, aj u líšok je prvotným znakom rujný pach samice, hlasové prejavy aj tu sú len druhotnou hnacou silou zachovania rodu..
Štekanie lišiaka sa líši od štekania líšky, to prvé už určite počul každý poľovník, je veľmi často počuteľným hlasom počas doby párenia líšok. V písomnej podobe opisujeme s hláskami "kav" alebo "kau", a lišiak ho vydáva väčšinou v trojitých sériách, ale niekedy aj v dlhších. Líška zas šteká vyšším, tiahlym tónom, väčšinou raz, s veľkými prestávkami, nie zriedka aj s niekoľko minútovými. V písomnej forme zodpovedá slovu "kauur", " chjaur".
Najlepšie pri vábení počkať pokiaľ sa nám ozve líška alebo lišiak, a až potom po niekoľkých sekundách odpovedať, vždy opačným hlasom buď líšky alebo lišiaka. Po niekoľkých výmenách v dialógu, zver sa nám priblíži, aby získal partnera. Pozor, stane sa, že zver príde aj bez toho, že by nám odpovedala. Totiž počas postriežky, keď už dlhšie sa mi neozve nič (líška alebo lišiak) tak sa ozvem ja, ako prvý, a čakám na reakciu. Tá je rôzna, raz mi líška viackrát odpovie, ale nepríde, druhýkrát ju privábim tak, že je medzi nami dialóg, tretíkrát príde bez toho, aby sa aspoň raz ozvala. Raz sa mi dokonca podarilo odvábiť aj lišiaka priamo od líšky, čo si neviem vôbec vysvetliť do dnešného dňa. Niekoľkokrát sa mi stalo, že na štekanie prišli dve líšky naraz, kamarátovi zas, na jedno volanie štyri líšky dobehli.
Počas niekoľkoročného úspešného používania vábničky "štekanie líšky a lišiaka" sa zistilo, že štekanie v blízkosti vňadenia spôsobí to, že líšky, ktoré navštevujú toto vňadisko, s "večerou" nevyčkávajú do neskorých nočných hodín, ale na imitáciu štekania, v krátkej dobe (do 20 minút)/ prídu na miesto vábenia, zrejme, aby vyhnali nepozvaného hosťa.
Zaujímavý zážitok mal priateľ, ktorému na štekanie lišiaka v blízkosti strhnutej jelenice prišiel rys, aby pred dotieravým lišiakom ochránil svoju korisť. Na naše vábenie okrem líšok reagujú aj iní predátori, napr. kuna / môže prísť aj po stromoch/ jazvec, tchor, túlavé psy a mačky. Príde aj divá mačka, diviak, rys alebo aj medveď. Takisto dobre reagujú aj dravce, hlavne jastrab, sovy, ale aj sokol a iné pernaté dravce. Na tieto musíme dávať pozor, lebo niektoré druhy sú celoročne chránené a ich ulovením by sme sa dostali do zbytočných problémov. Uspokojme sa teda len pozorovaním týchto klenotov našej prírody, aby ich krásu mohli obdivovať aj nasledujúce generácie.

Na záver len toľko, snáď sa mi podarilo aspoň niečo odovzdať so skúseností s vábením líšok a šeliem, a snáď to pomôže niektorým vábičom, aby sa zdokonalili v tomto fachu, a získali ďalšie prekrásne zážitky v lone našej očarujúcej prírody. K tomu prajem veľa zdravia a odhodlania.

LOVU ZDAR!
Ing. Karol MIHÁLKO
Hontianska Vrbica, SR

Zpracování dat...