Jelenia zver - ZIMNÝ OBHRYZ KÔRY
Myslivost 2/2006, str. 26 Matúš RAJSKÝ, Miroslav VODŇANSKÝ, Pavel HELL, Jaroslav SLAMEČKA
Na problematiku lúpania jelenej zveri v letnom období (Myslivost 10/2005) nadväzujeme témou zimného obhryzu kôry a faktorov, ktoré ho ovplyvňujú. Vieme, že v škále prijímanej potravy jeleňou zverou má v priebehu jednotlivých ročných období stromová hmota trvalé zastúpenie. Počas zimných mesiacov, v období, ktoré pre zver znamená zníženie pestrosti ponuky prirodzených zdrojov potravy, dochádza k situácii, že poľovnícka prax podávaním krmív kompenzuje strádanie, ktoré prináša toto obdobie pre zver. A práve s ohľadom na kŕmenie zveri je pozornosť zameraná aj na poškodzovanie lesných drevín.
V súvislosti s uvedenou problematikou sme sa v mesiacoch január až marec zamerali na výskum obhryzu smrekových porastov. Experimenty v modelových podmienkach sme orientovali na príjem kôry v období, ktoré je aktuálne z pohľadu vzniku poškodení v podmienkach lesného hospodárstva. Čísla opisujúce odhadované škody na porastoch sú lesníckej a poľovníckej praxi známe, my sa zameriame na prezentovanie našich sledovaní a ich výsledkov charakterizujúcich konzumovanie kôry zverou.
V EXPERIMENTOCH SME POUŽILI, PODOBNE AKO V LETNOM OBDOBÍ, SMREKOVÉ KMENE V RASTOVEJ FÁZE ŽRĎKOVINY A ŽRĎOVINY (PRIEMER KMEŇA 6 - 19 CM). OBHRYZOVÝ MATERIÁL BOL PREDKLADANÝ POČAS SLEDOVACIEHO OBDOBIA DENNE V AD LIBITNOM MNOŽSTVE. JELENIA ZVER (9 DOSPELÝCH SAMÍC VO VEKU 4 AŽ 6 ROKOV), ZARADENÁ DO POKUSU, BOLA ROZDELENÁ DO 3 SKUPÍN, PO TRI JEDINCE. OBHRYZ SME SLEDOVALI V ZÁVISLOSTI NA SPÔSOBE KŔMENIA (DRUH KRMIVA) A ČASOVÉHO INTERVALU V PRIEBEHU DŇA, POČAS KTORÉHO MALA ZVER PRÍSTUP KU KRMIVU.
V PRVEJ FÁZE SLEDOVANIA SME VO VŠETKÝCH SKUPINÁCH ZVERI PODÁVALI LÚČNE SENO ROVNAKEJ KVALITY. CIEĽOM ÚVODNÉHO EXPERIMENTU BOLO POROVNAŤ INTENZITU PRÍJMU SMREKOVEJ KÔRY PRI JEDNOTLIVÝCH SKUPINÁCH (1.,2.,3.) V ROVNAKÝCH TROFICKÝCH PODMIENKACH (GRAF.1.).
DENNÝ OBHRYZ KÔRY PRI KŔMENÍ LÚČNYM SENOM BOL V 1. SKUPINE ZAZNAMENANÝ V PRIEMERENA JEDNÉHO JEDINCA JELENEJ ZVERI 3150, V 2. SKUPINE 2927 A V 3. SKUPINE 3373 CM2. KEĎŽE BOL PRÍJEM KÔRY PRI ZVERI POROVNATEĽNÝ, PREDSTAVOVAL TENTO POZNATOK BÁZU PRE ĎALŠIE SLEDOVANIA.OBHRYZ V TEJTO FÁZE DOSIAHOL POMERNE VYSOKÉ HODNOTY. VYCHÁDZALI SME Z PREDPOKLADU, ŽE LÚČNE SENO JE PRE JELENIU ZVER MENEJ ATRAKTÍVNE (JE VŠAK ZDROJOM VLÁKNINY), AKO SENÁŽE A JADROVÉ KRMIVÁ. PRI PREDKLADANÍ ZVERI TREBA DÔSLEDNE DBAŤ NA JEHO KVALITU. AK POCHÁDZA Z PRESTARNUTÉHO LÚČNEHO PORASTU, SO ZASTÚPENÍM KYSLÝCH TRÁV, ALEBO POČAS PRÍPRAVY BOLO VYSTAVENÉ NEPRIAZNIVÝM POVETERNOSTNÝM PODMIENKAM, JELENIA ZVER, KTORÁ HO PRIJÍMANEZÍSKA Z NEHO POTREBNÉ ŽIVINY ANI NA ZÁCHOVNÚ DÁVKU A NÁSLEDNE SA SPRAVIDLA ORIENTUJE NA PRÍJEM STROMOVEJ HMOTY.
V DRUHEJ FÁZE SLEDOVANIA SME V SÚVISLOSTI S VPLYVOM ATRAKTIVITY PREDKLADANÉHO KRMIVA NA INTENZITU OBHRYZU, ZMENILI ZLOŽENIE KŔMNYCH DÁVOK JELENEJ ZVERI (GRAF 2.). PREŠLI SME NA NASLEDOVNÝ SPÔSOB KŔMENIA: 1. SKUPINE SA K LÚČNEMU SENU PRIDALA TRÁVNA SENÁŽ, 2. SKUPINE KUKURIČNÁ SILÁŽ A TRETIA SKUPINA BOLA NAĎALEJ KŔMENÁ LÚČNYM SENOM AKO SAMOTNÝM KRMIVOM Z DÔVODU MOŽNOSTI POROVNANIA VÝSLEDKOV.
V DÔSLEDKU ZMENY V ZLOŽENÍKŔMNEJ DÁVKY,POKLESOL PRIEMERNÝ DENNÝ OBHRYZ PRI TRÁVNEJ SENÁŽI NA HODNOTU 73 CM2, ČIŽE ZNÍŽENIE O 97,7 % OPROTI SITUÁCII, KEĎ MALA ZVER PRÍSTUP IBA K LÚČNEMU SENU. PRI ZVERI, KTOREJ BOLA PRIDANÁ KUKURIČNÁ SILÁŽ SME ZAZNAMENALI EŠTE VÝRAZNEJŠÍ VPLYV, KEĎ OBHRYZ POKLESOL NA ZVIERA A DEŇ O 99,2 %, A TO NA HODNOTU 23 CM2. UVEDENÉ VÝSLEDKY JEDNOZNAČNE POTVRDZUJÚ POZITÍVNY VPLYV ATRAKTIVITY KRMIVA NA ELIMINOVANIE OBHRYZU KÔRY ZVEROU. PODÁVANÍM SILÁŽOVANÝCH KRMÍV POKLESLO POŠKODZOVANIE SMREKOVÝCH KMEŇOV NA MINIMÁLNU ÚROVEŇ, PRIČOM V PRIEBEHU SLEDOVACIEHO OBDOBIA BOLI ZAZNAMENANÉ DNI AJ S NULOVÝM OHHRYZOM. PRÍNOSOM PODÁVANIA SILÁŽOVANÝCH KRMÍV JE POPRI ICH CHUŤOVEJ ATRAKTIVITE PRE ZVER AJVYSOKÝ OBSAH VODY 40-70 %, TEDA POMER VODY A SUŠINY OBSIAHNUTEJ V KRMIVE JE PRIBLIŽNE 1:1. NAPROTI TOMU LÚČNE SENO, KTORÉ JE ZAUŽÍVANÝM KRMIVOM PRE JELENIU ZVER V ZIME, OBSAHUJE V ZÁVISLOSTI OD VLHKOSTI VZDUCHU SPRAVIDLA OD 8 DO 15 % VODY. PODĽA NAŠICH SLEDOVANÍ PREDSTAVUJE POTREBA VODY NA JEDNÉHO DOSPELÉHO JEDINCA JELENEJ ZVERI V LETNOM OBDOBÍ PRIEMERNE 9-10 LITROV, PRIČOM KŔMNA DÁVKA UŽ OBSAHUJE DUŽINATÉ ZLOŽKY. V ZIMNOM OBDOBÍ PRÍJEM TEKUTÍN KLESÁ A PRI PREDKLADANÍ GRANULOVANÉHO KRMIVA S OBSAHOM VODY 9,7 % POTREBUJE DOSPELÝ JEDINEC PRIEMERNE NA DEŇ 7-7,5 LITRA. PRE POROVNANIE, PRI KŔMENÍ TRÁVNOU SENÁŽOU S OBSAHOM VODY 68 % JE TO PODSTATNE MENEJ, KEĎŽE TÝMTO DRUHOMPOTRAVY ZÍSKAVA ZVER VODU, KTORÁ POKRÝVA ZNAČNÚ ČASŤ POTREBY, A JEJ PRÍJEM SA TAK ZNIŽUJE NA HODNOTU 3,5-4,0 LITRA, ČIŽE POKLES PRIBLIŽNE O POLOVICU. TAKÝTO SPÔSOB KŔMENIA A ZÁROVEŇ SPRÍSTUPNENIA VODY MÁ SVOJE OPODSTATNENIE NAJMÄ POČAS ZIMNÝCH OBDOBÍ, KEĎ SA TEPLOTY VZDUCHU POHYBUJÚ POD BODOM MRAZU (PRIRODZENÉ VODNÉ ZDROJE ZAMRZNUTÉ) A ABSENTUJE SNEHOVÁ POKRÝVKA, KTORÁ PREDSTAVUJE PRE ZVER NÁHRADNÝ ZDROJ. V PRÍPADE, AK JE JELENIA ZVER VYSTAVENÁ UVEDENÝM PODMIENKAM, POKRÝVA DO ZNAČNEJ MIERY POTREBU VODY PRÁVE OBHRYZOM KÔRY, PRÍPADNE ODHRYZOM LETORASTOV A TERMINÁLOV DREVÍN.NA DRUHEJ STRANE JE POTREBNÉ UVIESŤ, ŽE KONZUMOVANIE STROMOVEJ HMOTY JE PRIRODZENÝM PREJAVOM JEJ POTRAVNEJ EKOLÓGIE AJ Z DÔVODU CHUŤOVEJ A VÝŽIVNEJ HODNOTY UVEDENEJ POTRAVY, KTORÁ NIE JE ZANEDBATEĽNÁ. ZABEZPEČENÍM POTREBNEJ VÝŽIVY PRE ZVER VŠAK MÔŽEME POŠKODZOVANIU LESNÝCH PORASTOV DO ZNAČNEJ MIERY PREDCHÁDZAŤ.
Z ÚDAJOV V GRAFE 2., PRI SKUPINE JELENEJ ZVERI KŔMENEJ LÚČNYM SENOM, JASNE VIDIEŤ MARKANTNÝ ROZDIEL V OBHRYZE KÔRY V POROVNANÍ SO SKUPINOU 1 A 2. OBHRYZ KÔRY DOSIAHOL PRI KŔMENÍ LÚČNYM SENOM PRIEMERNE HODNOTU 4050 CM2 NA JEDNÉHO DOSPELÉHO JEDINCA DENNE, ČO JE DOKONCA NÁRAST V POROVNANÍ S PRVOU FÁZOU SLEDOVANIA O 20,1 %. ZVER MALA PRITOM CELODENNÝ PRÍSTUP K VODNÉMU ZDROJU BEZ OBMEDZENIA. JELENIA ZVER MÁ TEDA TENDENCIU STUPŇOVAŤ INTENZITU PRÍJMU KÔRY, V PRÍPADE AK JEJ PREDKLADÁME MENEJ ATRAKTÍVNE A VÝŽIVNÉ KRMIVÁ.
V TRETEJ FÁZE SLEDOVANÍ SME PRISTÚPILI K NARUŠENIU PASTEVNÝCH CYKLOV (GRAF3.). NASTALA ZMENA V DĹŽKE DOBY, KEDY MALA ZVER PRÍSTUP K POTRAVE.PRECHODOM Z CELODENNÉHO KŔMNEHO REŽIMU NA NOČNÝ MALA ZVER MOŽNOSŤ PRIJÍMAŤ POTRAVU LEN OD 17,00 DO 07,00H. JELENICE BOLI V TOMTO PRÍPADE VYSTAVENÉ POTRAVNÝM PODMIENKAM JELENEJ ZVERI V SÚČASNEJ KULTÚRNEJ KRAJINE, KTORÁ SA V MNOHÝCH POĽOVNÝCH OBLASTIACH STALA NOČNOU ZVEROU (POČAS DENNÝCH HODÍN SA ZDRŽUJE V LESNÝCH KOMPLEXOCH A HÚŠTINÁCH, KTORÉ POŠKODZUJE A ZA POTRAVOU, RESP. NA OTVORENÉ PRIESTRANSTVÁ SA VYDÁVA V NOČNÝCH HODINÁCH - SIMULOVANIE NARUŠENIA PASTEVNÝCH CYKLOV).
PODĽA MERANÍ, PO NARUŠENÍ PASTEVNÝCH CYKLOV, STÚPLA INTENZITA OBHRYZU KÔRY PRI VŠETKÝCH TROCH SKUPINÁCH ZVERI. ZVÝŠENÝM PRÍJMOM KÔRY ZVER KOMPENZOVALA, PODĽA PREDPOKLADOV, DEFICIT POTRAVY V PRIEBEHU DENNÝCH HODÍN. NAVYŠE NEDOKÁZALA V PRIEBEHU NOCI PRIJAŤ POROVNATEĽNÉ MNOŽSTVO KRMIVA, AKO PRI CELODENNOM REALIZOVANÍ PASTEVNÝCH CYKLOV.
PRI TRÁVNEJ SENÁŽI SME ZAZNAMENALI PRIEMERNÝ NÁRAST OBHRYZU NA JEDINCA A DEŇ ZO 73 NA 1653 CM2, PRI KUKURIČNEJ SILÁŽI Z 23 NA 388CM2 A PRI LÚČNOM SENE Z UŽ AJ TAK VYSOKEJ ÚROVNE 4050 NA 8258 CM2. ZVER KŔMENÁ LÚČNYM SENOM AKO SAMOTNÝM KRMIVOM PRIJÍMALA PRI NOČNOM KŔMNOM REŽIME VYSOKÉ MNOŽSTVÁ KÔRY. POŠKODENIE OBVODU KMEŇA SA POHYBOVALO PRIBLIŽNE OD 50 -100 %. V PODMIENKACH VOĽNÝCH REVÍROV, KDE MÁ ZVER PRÍSTUP K VÄČŠIEMU POČTU KMEŇOV, AKO V NAŠICH EXPERIMENTOCH, MOŽNO PREDPOKLADAŤ SAMOZREJME VYŠŠÍ POČET POŠKODENÝCH KMEŇOV, ALE S NIŽŠÍM STUPŇOM POŠKODENIA PRIEMERNE NA JEDEN KMEŇ.JE ZNÁME, ŽE PODĽA STUPŇA OBHRYZENEJ KÔRY V RÁMCI OBVODU KMEŇA MÔŽE STROM VYSCHNÚŤ, A TAKTIEŽ, ŽE PORUŠENIE KÔRY VYTVÁRA PREDPOKLADY PRE VSTUP HUBOVÝCH INFEKCIÍ. ATAKOVANÉ STROMY SÚ Z HĽADISKA PRODUKCIE DREVNEJ HMOTY V RUBNOM VEKU ZNEHODNOTENÉ. PODĽA NIEKTORÝCH SLEDOVANÍ, V PORASTOCH, V KTORÝCH BOL V PREDCHÁDZAJÚCICH ROKOCH POZOROVANÝ OBHRYZ KÔRY, BOLO 80 - 90 % POŠKODENÝCH SMREKOV INFIKOVANÝCH DREVOKAZNÝMI HUBAMI. RÝCHLOSŤ POSTUPU HNILOBY V KMENISTROMU OD MIESTA OBHRYZU, ALEBO LÚPANIA SA UVÁDZA PRIEMERNE OKOLO 1METRA ZA ROK. NEBEZPEČNÉ JE NAJMÄ LETNÉ LÚPANIE (VIAC AKTÍVNYCH SPÓR V TOMTO OBDOBÍ).
VÝSLEDKY POTVRDZUJÚ, ŽE INTENZITU OBHRYZU KÔRY OVPLYVŇUJÚ HLAVNE DVA FAKTORY. PRVÝM JE DRUH KRMIVA, KTORÉ MÁ JELENIA ZVER K DISPOZÍCII A DRUHÝM JE VYRUŠOVANIE. Z POHĽADU VZNIKU ŠKÔD JE VÝZNAMNÁ AJ HUSTOTA ZVERI NA JEDNOTKU PLOCHY. KONCENTRÁCIÁM ZVERI MOŽNO ČELIŤ ČIASTOČNE OPÄŤ LEN ZA PREDPOKLADU ROVNOMERNÉHO ROZMIESTNENIA KŔMNYCH ZARIADENÍ (V KTORÝCH JE PREDKLADANÉ VHODNÉ KRMIVO) A ZNÍŽENÍM RUŠIVÉHO TLAKU ZO STRANY ČLOVEKA.
PRI SLEDOVANÍ VPLYVU VÝŽIVNEJ A ENERGETICKEJ HODNOTY KRMÍV NA KONDÍCIU ZVERI SME VMODELOVÝCH PODMIENKACH POČAS SLEDOVACIEHO OBDOBIA S OBHRYZOM (OD DECEMBRA DO MARCA) PRI SKUPINE ZVERI, KTORÁ BOLA KŔMENÁ LÚČNYM SENOM A TRÁVNOU SENÁŽOU, ZAZNAMENALI POKLES O9,7 KG, PRI SKUPINE KŔMENEJ LÚČNYM SENOM A KUKURIČNOU SILÁŽOU NÁRAST O 1,0KG A PRI ZVERI KŔMENEJ LÚČNYM SENOM AKO SAMOTNÝM KRMIVOMPOKLES O 13,9 KG ŽIVEJ HMOTNOSTI.PRI VÝBERE KRMIVA URČENÉHO NA ZIMNÉ OBDOBIE MUSÍME ZOHĽADŇOVAŤ NUTRIČNÉ POTREBY JEDNOTLIVÝCH DRUHOV ZVERI. S OHĽADOM NA VYŠŠIU VÝŽIVNÚ HODNOTU JE VHODNÉ PREDKLADAŤ JELENEJ ZVERI SENÁŽE S ĎATELINOTRÁVNYM, ALEBO LUCERNOTRÁVNYM ZLOŽENÍM. OBOHATENÍM UVEDENEJ KŔMNEJ DÁVKY JADROVÝM KRMIVOM ZABEZPEČÍMEZVERI POKRYTIE POTREBY ENERGIE.
PRÍPRAVA KRMÍV PRE ZVER JE SPOJENÁ SAMOZREJME S FINANČNÝMI NÁKLADMI,S KTORÝMI MUSÍ POĽOVNÍCKA A LESNÍCKA PRAX KALKULOVAŤ.AK CHCEME, ABY BOLI VYNALOŽENÉ ÚČELNE, JE POTREBNÉ ABY AJ DĹŽKA OBDOBIA PREDKLADANIA KRMÍV KOREŠPONDOVALA S NAŠIM ZÁMEROM ZABEZPEČIŤ ZVERI DOSTATOČNÉ POKRYTIE TEJTO POTREBY, A TO ZNAMENÁ AŽ DO TERMÍNU, KEĎ ZVER NACHÁDZA PRIRODZENÉ ZDROJE V DOSTATOČNOM MNOŽSTVE. PODĽA NAŠICH SLEDOVANÍ MÔŽE UŽ OD KONCA MARCA A V PRIEBEHU MESIACA APRÍL NASTÚPIŤ RÁZNY NÁRAST PRÍJMU POTRAVY JELEŇOU ZVEROU, A TO PLATÍAJ V PRÍPADE DLHŠIE TRVAJÚCEJ ZIMY. V TOMTO OBDOBÍ SA UŽ VŠAK ČASTO V PRAXI NEKŔMI A ZVER MÔŽE HLADOVAŤ. UVEDENÁ SITUÁCIA JE ZVLÁŠŤ NEBEZPEČNÁ PRÁVE Z HĽADISKA VZNIKU POŠKODENIA PORASTOV. V RÁMCI UVEDENEJ PROBLEMATIKY JE POTREBNÉ ZOHĽADNIŤ, ŽE V JEDNOTLIVÝCHOBLASTIACH SÚ LESOHOSPODÁRSKE A POĽOVNÍCKE POMERY INDIVIDUÁLNE, A TO PLATÍ AJ PRE KLIMATICKÉ PODMIENKY, PRE KTORÉ MÔŽE BYŤ POCHOPITEĽNE CHARAKTERISTICKÁ V JEDNOTLIVÝCH ZIMNÝCH OBDOBIACH ZNAČNÁ VARIABILITA.
KONTAKTNÉ ADRESY:
MEDZINÁRODNÉ PRACOVISKO EKOLÓGIE
A VÝŽIVY ZVERI PRI VÚŽV NITRA
HLOHOVSKÁ 2
SK-949 92 NITRA
INSTITUT EKOLOGIE ZVĚŘE VFU BRNO
PALACKÉHO 1-3
CZ-612 42 BRNO
MATÚŠ RAJSKÝ, MIROSLAV VODŇANSKÝ, PAVEL HELL, JAROSLAV SLAMEČKA
Středoevropský institut ekologie zvěře Wien-Brno-Nitra
Medzinárodné pracovisko ekológie a výživy zveri pri VÚŽV Nitra
INSTITUT EKOLOGIE ZVĚŘE VFU BRNO