Chrup srnčej zveri
Ing. Jozef HERZ, Ph.D.
Srnčatá sa rodia s mliečnym chrupom, v ktorom je 20 v zubov. V mimoriadnych prípadoch až 22. V dolnej čeľusti sú na každej strane po 3 hryzáky a po 1 očnom zube. Tie svojím vývojom a podobou získali činnosť hryzákov, preto sú k nim tesne pripojené.
Za nimi je medzera ( diastena), ktorá u dospelého jedinca má dĺžku od 3 do 4 cm. Potom vyrastajú 3 črenovce ( premoláre). V hornej čeľusti sú na každej strene iba 3 črenovce. Veľmi zriedka vyrastú v hornej čeľusti u srnčej zveri očniaky ( kelce).V tom prípade má srnča 22 zubov. Zubný vzorec mliečneho chrupu srnčej zveri je 0 (1) 3 0 / 3 1 3 0. Stoličky (moláre) v mliečnom chrupe nie sú vyvinuté.
Zo stoličiek (molárov) ako prvý vyrastá dvojkoreňová M1 a to vo veku 4 mesiacov ako trvalý zub. Trojkoreňová M1 sa pri srnčej zveri vyskytuje veľmi vzácne. Vo veku 6 mesiacov vyrastajú M2 a začína sa výmena prvých hryzákov I1. V ôsmom mesiaci sú už vymenené druhé hryzáky I 2 a do konca 11 mesiaca sú vymenené aj tretie hryzáky I3. Tretia stolička M3 narastá až vo veku 12 až 13 mesiacov. Mliečny chrup je oveľa mäkší ako chrup trvalý, preto sa rýchle opotrebuje. Tretí premolár v spodnej čeľusti v mliečnom chrupe je najväčším zubom. Je zložený s troch stĺpcov a má trojdielny koreň. Tento zub je dôležitý pri posudzovaní veku jedinca, nakoľko v stálom chrupe je tento zub dvojdielny. Mliečne premoláre sú úplne opotrebované vo veku 13 mesiacov a vo veku 15 mesiacov trvalé premoláre dosiahnú svoju konečnú veľkosť, čím je rast trvalého chrupu ukončený. Mliečne premoláre v hornej čeľusti sú nižšie a dlhšie a majú pri dvoch výbežkoch trojdielne korene. Trvalé premoláre sú väčšie a širšie. Korene majú štvordielne. Moláre sú v hornej čeľusti o niečo kratšie ale zasa o niečo širšie ako v dolnej čeľusti. Oproti premolárom sú väčšie. (obr.1)
Trvalý chrup srnčej zveri má vzorec 0 (1) 3 3 /3 1 3 3 spolu prevažne 32 zubov.
Asi u 1 % srnčej zveri, vyrastú v hornej čeľusti za zrohovatenou sliznicou, ktorá slúži ako opora hryzákov a spodných očných zubov pri braní potravy očniaky (kelce) . Tie môžu vyrastať na oboch stranách hornej čeľusti, alebo len na jednej. Mliečne kelce bývajú malé, špicaté a mierne zahnuté. Trvalé kelce po výmene dosahujú dĺžku až 20 mm. Ich tvar je nepravidelný, často sploštený. Stáva sa, že mliečne kelce nevypadnú a zostanú. Potom sú kelce zdvojené. O tom, že u srncov sa vyskytujú častejšie ako u sŕn, nie je dokázané, nakoľko zo sŕn sa vypreparuje ani nie 1 % lebiek. Predpokladá sa že výskyt je dedičný. (obr.2)
Okrem toho možno pozorovať tiež zmenu chrupu aj na premolároch a molároch, ktoré sa niekedy vyskytujú v menšom počte (Oligodoncia). Takýchto prípadov sme zistili počas práce so srnčou zverou 2,2 %. Tieto prípady boli zistené vždy na hornej čeľusti. Je to spôsobené týmže pri vývoji zubov nedošlo k vytvoreniu vonkajšej kostnej steny zubného lôžka, tak že korene zubu boli uložené iba v sliznici ďasna, kde nemali dostatočnú oporu. Pri žuvaní dochádza k abnormálnemu zaťaženiu vnútorných koreňov páčením, k ich vyklaniu a neskôr k vypadávaniu.
Z literatúry sú známe aj opačné prípady nadbytočných zubov (polydoncia). Zvyčajne je to najmä výskyt prebytočného P1 v dolnej čeľusti, (obr. 3) ale aj v hornej čeľusti.
Čerstvo narastené zuby sú vysoké a výrazne formované. Ich žuvacie plochy sú ostré a majú v strede hlboké priehlbinky. Žuvaním potravy sa prevažne žuvacie plochy opotrebovávajú. U hryzákov a tiež očniakov dochádza k ich obrusovaniu pri braní potravy. Na premolároch a molároch sa postupne na žuvacej trecej ploche obrúsi sklovina a dochádza k odokrytiu zuboviny (dentínu ). Ten postupne hnedne a vytvára na povrchu zuba typické kresby zodpovedajúce určitému veku. Opotrebovanie chrupu záleží aj od prostredia v ktorom zver žije. Korunky zubov sa obrusujú až po koreň.
Určovanie veku podľa opotrebovania chrupu
Podľa anúl v zubnom cemente
Jednou zo slabých stránok je posúdenie veku srnčej zveri . Pri posudzovaní veku na základe anúl v zubnom cemente, ktorým sa zaoberali (Hell P., Herz J., Ginter F. 1973), im vyplynuli nasledovné výsledky pri porovnávaní tohto spôsobu určovania veku s určovaním veku podľa opotrebovania chrupu:
Odhadnuté správne - 52, 5 % jedincov
Podhodnotené o 1 rok - 20,4 %
Podhodnotené o 2 roky - 7,4 %
Podhodnotené o 3 roky - 3,0 %
Podhodnotené o 4 roky - 1,0 %
Spolu podhodnotené - 31,8 %
Nadhodnotené o 1 rok - 13,6 %
Nadhodnotené o 2 roky - 1,5 %
Nadhodnotené o 3 roky - 0,6 %
Spolu nadhodnotené - 15,7 %
Autori konštatovali, že určovanie odhadu veku srnčej zveri podľa opotrebovania chrupu je oveľa ťažšie a nepresnejšie ako u jelenej zveri. Aj pri presne známom veku srnčej zveri, sú pri rovnako starých jedincoch značné rozdiely v opotrebovaní chrupu. U srnčej zveri sa vyskytujú značné variabilné rozdiely v sfarbení zuboviny, ktorá u niektorých jedincov je svetlejšia a bledšia a u niektorých naopak hnedastejšia, tmavšia.
Určovanie veku srnčej zveri podľa anúl v zubnom cemente M1 je exaktná metóda, avšak oveľa ťažšie uplatniteľná ako u jelenej zveri. Pri určovaní veku touto metódou zistili, že najužšia závislosť je medzi výškou korunky M1 a I1 a vekom jedinca. Výška korunky M1 sa priemerne ročne obrusuje asi o 0,31 mm a výška korunky I1 o 0,53 mm. Hodnoty korelačných a regresných koeficientov sú matematicky dokázané. Obe uvedené zubné miery sú spolu veľmi vhodné na objektívny, teda priamo merateľný odhad veku srnčej zveri. Tieto miery môžeme merať posuvným meradlom takto: M1- maximálna výška korunky z vnútornej strany, sa meria kolmo na spodku od hnedej čiary, kde zub vychádza z ďasna, až po najvyšší hrot korunky, I1 - výška korunky z prednej strany, sa meria dolu od hnedej čiary, kde vychádza zub z ďasna, až po horný okraj reznej hrany uprostred zuba.