Časopis Myslivost

Projekt Európskej komisie pre veľké šelmy

Myslivost 5/2008, str. 54  Pavel HELL, SIEZ Wien-Brno-Nitra
Dňa 11. februára 2008 zvolalo Ministerstvo životného prostredia SR seminár k projektu Európskej komisie pre veľké šelmy. Seminár je povinnou súčasťou tohto projektu EÚ, ktorý realizuje Inštitút aplikovanej ekológie v Ríme a koordinuje ho pracovníčka tohto inštitútu, pani Valeria Salvatori. Cieľom projektu je v krajinách s výskytom veľkých šeliem zvýšiť všeobecnú informovanosť občanov o tejto problematike a zlepšiť chápanie otázok ich ochrany. Menovaná prezentovala návrh usmernenia pre ochranu veľkých šeliem, ktorý má byť záväzný pre všetky štáty EÚ, bez ohľadu na to, či majú veľké šelmy len v ZOO alebo či ich majú tak veľa vo voľnej prírode ako napr. na Slovensku a teda musia riešiť aj problémy, ktoré spôsobujú. Takéto byrokratické „zglajchanie“ ochrany veľkých šeliem je samozrejme takým istým kontraproduktívnym byrokratickým nezmyslom, ako boli v minulosti snahy EU, určiť, akú dĺžku a aké zakrivenie smú mať uhorky predávané na trhu.
Poľovníci v minulosti na Slovensku, v Rumunsku a v ďalších štátoch prítomnosť veľkých šeliem vždy akceptovali a tolerovali aj škody, ktoré spôsobujú. Napr. na Slovensku sa stavy veľkých šeliem rapídne zvyšovali, a to aj napriek tomu, že sa intenzívne lovili, čo následne umožnilo aj zvýšenie početnosti raticovej zveri, ktorá tvorila aj potravnú bázu týchto predátorov. Už najmenej 150 rokov nežilo na Slovensku tak veľa veľkých šeliem ako v súčasnosti. Ale koncom deväťdesiatych rokov, keď problematika veľkých šeliem prešla do kompetencie MŽP SR a naše MP SR musí tancovať tak, ako mu ochranári pískajú, sa situácia veľkých šeliem zhoršila. Nemáme dostatok informácií o nich, narastá ich úhyn a rozširuje sa ilegálny lov. Je to celkom pochopiteľná reakcia poľovníkov na všetky nezmyselné príkazy, zásahy a obmedzenia a to nielen na Slovensku, ale napr. aj v ČR (v súvislosti s rysom) a všetkých ostatných štátoch.
Je skutočne zarážajúce a smiešne, že pseudoochranári zo západnej Európy, kde boli veľké šelmy vyhubené, prichádzajú teraz k nám a chcú nám predpisovať ako máme s nimi zaobchádzať, namiesto toho, aby sa prišli k nám učiť, ako to treba robiť. Veď my sme ich nevyhubili a doposiaľ sme dobre zvládali spolužitie s nimi v našej kultúrnej krajine.
Pani Salvatori nám v podstate oznámila, že veľké šelmy v budúcnosti nebudeme môcť loviť inak, len na základe mimoriadneho povolenia vydávaného v odôvodnených prípadoch osobitne na každého jedinca vraj preto, aby sa tieto predátory rozšírili od nás do západnej Európy, čo vehementne požadoval aj zástupca hnutia Dúha v ČR.
Ale chcú v západnej Európe veľké šelmy? Nemci tvrdia, že chcú medveďa. Ale keď k nim prišiel po 170 rokoch prvý medveď Bruno, dali ho hneď úradne popraviť, lebo zabil niekoľko domácich králikov a oviec. Prečo asi sa v Rakúsku nerozšírili veľké šelmy, najmä rysy, veď podmienky by k tomu mali dobré? Asi preto, lebo sa ilegálne odlovia. Veď existujú rozsiahle výskumy z ktorých vyplýva, že väčšina Nemcov a Rakúšanov prítomnosť týchto predátorov vo svojich krajinách odmieta. Do Maďarska už veľa desiatok rokov migrujú veľké šelmy z východného Slovenska. Prečo asi sa tam doteraz nevytvorili žiadne stabilizované populácie? V Nemecku v Čiernom lese sú dobré podmienky pre rysa. Ale ten tam nebude, lebo s tým nesúhlasia farmári. Chovajú tam totiž mäsový dobytok, teľatá prichádzajú na svet priamo na pasienkoch a boja sa, že by ich rysy zabíjali. V alpskom predhorí Vercors má medveď výborné životné podmienky, ale na začiatku 20. storočia ho tu vyhubili. A nazad určite nepríde, lebo to odmietli chovatelia oviec. Ale na - v pomere k týmto štátom chudobnom- Slovensku, Rumunsku atď. nech je týchto predátorov čím viac, aby sa komisia EÚ mala čím pochváliť!
Seminára sa zúčastnili aj početní vedeckí pracovníci zo SR a z ČR. Veľmi zaujímavé boli výsledky výskumu rysa z ČR. V súčasnosti sa s finančnou podporou EÚ rozbieha komplexný výskum medveďa aj na Slovensku. S využitím neinváznych genetických metód sa bude zisťovať aj početnosť medveďa, príbuzenské vzťahy a migrácie. Samozrejme aj ďalšie problémy, napr. škody a ochrana proti nim, zdravotný stav, štruktúra populácie atď. To treba skutočne privítať, len je otázka ako sa potom dosiahnuté výsledky využijú, akým spôsobom sa budú aplikovať.
Koordinátorom projektu je Štátna ochrana prírody SR. Táto je vedeckým orgánom MŽP SR a pre tento rok dala odporúčanie, aby sa zmenili reštriktívne podmienky redukčného lovu medveďov tak, aby sa mohli loviť aj na jar (do 15. apríla, kým sú dojčiace medvedice v brlohu), aby sa mohlo v obmedzenej miere zasiahnuť aj do dospelej, reprodukujúcej sa časti populácie (t. č. sa smú uloviť len jedince do 100 kg) a aby sa mohli vnadiť aj na živočíšnu návnadu (teraz je to zakázané, aby sa vraj medvede nenaučili loviť zvieratá, čo je samozrejme úplný nezmysel). Na MŽP SR však zrejme vyvinuli veľké tlaky pseudoochranári z mimovládnych organizácií, najmä z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktorého náčelníkom je pán Lukáč a ministerstvo na základe toho potom stanovisko svojho vlastného vedeckého orgánu pozmenilo.
Na Slovensku sa vyskytujú všetky tri druhy našich veľkých šeliem a ich predačný tlak na raticovú zver a hospodárske zvieratá je synergický. U nás máme 250 - 300 vlkov a tie zožerú ročne 175 - 210 ton mäsa, pričom hmotnosť strhnutej zveri je však podstatne vyššia. Ročný prírastok vlčej populácie je asi 50 % z JKS. Asi 250 rysov strhne ročne približne 16 250 ks raticovej zveri, pričom prírastok rysej populácie je tiež veľmi vysoký, ako to dobre poznáme napr. zo Šumavy v ČR a z Kočevje v Slovinsku. Žije tu okrem toho 600-800 medveďov. Ak každý z nich uloví za rok len 3 ks raticovej zveri, najmä mláďat, je to ďalších 1800 - 2400 ks strhnutej zveri, pričom prírastok medveďov dosahuje v lete asi 20% populácie (samozrejme všetky medvieďatá sa do budúcej jari nedožijú). Okrem toho urobia tieto šelmy ročne obrovské škody aj na hospodárskych zvieratách a včelstvách, ktoré dosahujú ročne najmenej 2,5 mil Sk (čo je z pohľadu národného hospodárstva zanedbateľné, ale priamo pre poškodených naozaj vážna ujma). A čo tých 5 - 6 osôb, ktoré medvede každoročne porania, niekedy aj s trvalými následkami? Veď u nás sú regióny, kde sa ľudia už tak boja premnožených medveďov, že aj na huby idú do lesa len s maximálnym rešpektom. Je teda naozaj akceptovateľné, aby nám EU nadiktovala, že veľké šelmy nesmieme početne regulovať?
Žiaľ bolo cítiť, že prítomní pracovníci MŽP SR tieto relevantné argumenty poľovníkov neuznávajú práve tak, ako aj prítomný zástupca z MŽP ČR, lebo pre nich sú partnermi len pseudoochránari z VLKa, Dúhy atď. Zástupcovia MP SR a ŠOP SR síce mali pozitívne referáty o medveďovi, ale na "útoky", ktoré boli proti ich argumentom vznesené stúpencami VLKa a Dúhy, nezareagovali. Pokúsil sa o to síce pán Hell a podporil ho aj pán Kostečka z ČMMJ, ale posledné slovo na seminári mal aj tak pán náčelník Lukáč. Nemusíme sa tomu ani diviť, lebo seminár veľmi slabo moderovala pani Salvatori, neznalá našich problémov. Je zarážajúce aj to, že na seminár neboli pozvaní zástupcovia chovateľov oviec a včelárov, hoci práve im spôsobuje medveď najväčšie problémy.
Je smutné, že našich ochrancov prírody v súčasnosti väčšinou zaujímajú len predátori a osobitne veľké šelmy, ktoré u nás vôbec nie sú ohrozené. Už menej ich zaujímajú také kriticky ohrozené druhy, ktoré sa od nás úplne vytrácajú, ako napr. jarabica, drop, hoľniak, hlucháň...Takže tento seminár problematiku veľkých šeliem na Slovensku naozaj nevyriešil, skôr naopak, stanoviská ešte viac polarizoval. Zrejme naši pseudoochranári nechápu, že svojimi prístupmi iba znižujú toleranciu veľkej časti obyvateľstva Slovenska voči predátorom, čo môže na ich populácie mať veľmi negatívny vplyv. Isteže, veľké šelmy treba trvalo zachovať, ale v únosnom počte a to je možné len v úzkej spolupráci poľovníkov, ochrancov prírody, lesníkov a farmárov. To by sme si mali všetci čím skôr uvedomiť.

Pavel HELL, SIEZ Wien-Brno-Nitra
Peter GARAJ st. TU Zvolen
Jaroslav SLAMEČKA, SCPV Nitra

Zpracování dat...