Časopis Myslivost

Chov a lov zajaca v okrese Galanta

Myslivost 12/2008, str. 45  Ing. Ján MERCEL
V prvej polovici 20. storočia zajac polný produkoval až 66 % celkového množstva diviny a bol nielen oporou poľovného hospodárenia na Slovensku, ale plnil i funkciu spoločenskú, keď na spoločných poľovačkách na túto zver dochádzalo k stretávaniu poľovníkov, upevňovaniu priateľstva poľovníckych zvykov a tradícií.
Ale až v 60. - 70. rokoch dosahovala sa produkcia zajačej zveri v ročnom priemere 230 tis. kusov. K zásadnému zníženiu stavov zajačej zveri došlo zvýšením používaním priemyselných hnojív, chemickej ochrany kultúr proti škodcom a burinám ako aj mechanizáciou rastlinnej výroby najmä zberových prác. Tak v 80. rokoch úlovky zajacov poklesli v priemere ročne na cca 59 tis. kusov. V roku 1979 sa dosiahol najnižší úlovok, a to 24 771 kusov. Obdobne to bolo v roku 1982, keď sa ulovilo 27 236 ks. Príčiny poklesu stavov zajačej zveri a nedostatky v poľovníckom obhospodarovaní zajaca polného podrobne spracovali na Slovensku A. Bakoš a P. Hell.
Situácia sa však nezlepšila ani v 90. rokoch, kedy odstrel včetne odchytu a úhynu bol v roku 1990 vo výške 63 836 ks (z toto odstrel 45 572 ks) a v roku 1998 klesol na 29 816 ks (z toho odstrel 21 681 ks) a v roku 2000 činil odstrel 22 316 ks. V tomto období sa zajac podiela na celkovej produkcii diviny iba 6 percentami. Preto MP SR v Analýze vývoja a súčasného stavu poľovníctva na Slovensku za roky 1990 - 1998 prijalo opatrenia na stabilizáciu a zlepšenie obhospodarovania zajačej zveri v rokoch 2000 - 2003 zamerané na zlepšenie životného prostredia (zvýšenie plochy políčok a remízok), prikrmovanie zajacov a podávanie soli, ale aj paralelné monitorovanie zdravotného stavu a populačnej dynamiky zajačej zveri.
Podľa štatistických údajov došlo k určitému zlepšeniu stavov zajačej zveri za posledné roky tak ako je to vidieť z prehledu, kde sa uvádza celková produkcia, tj. odstrel, odchyt a úhyn a produkcia na 100 ha je vypočítaná z celkovej poľovnej plochy na Slovensku 1 243 311 ha (pole + les), na ktorej sú stanovené normované kmeňové stavy zajacov k 31.12.2003.
Rok 2001: celková produkcia 44 344 ks, produkcia 3,5 ks na 100 ha, JKS 207 983 ks
Rok 2002: celková produkcia 47 979 ks, produkcia 3,8 ks na 100 ha, JKS 216 750 ks
Rok 2003: celková produkcia 28 720 ks, produkcia 2,2 ks na 100 ha, JKS 219 450 ks
Sú však na Slovensku revíry dosahujúce produkciu na úrovni 60. rokov. Tabulka ukazuje výsledky niektorých PZ okresu Galanta, kde produkcia na 100 ha je vypočítaná z celkovej plochy okresu 44 513 ha, na ktorej sú stanovené NKS zajacov a lov celkom (odstrel, odchyt a úhyn).
Okrem uvedených výsledkov okresu Galanta sú dalšie podobné revíry s vynikajúcimi výsledkami chovu a lovu zajacov ako napr. PZ Vlčany III. v okrese Šala, ktorého výsledky lovu sú v pripojenej tabulke.
Uvedené výsledky niektorých poľovných revírov sú totožné s výsledkami dosiahnutými v roku 1964 v okrese Galanta, kedy bolo ulovených 40,34 zajacov včetne odchytu na 100 ha v rámci dnešnej polnej chovatelskej oblasti pre malú zver (zajac, bažant a jarabica) M4 vytýčenej vyhláškou MP SR č. 91/1996 s tým, rozdielom, že po vytvorení nových okresov prešlo z okresu Galanta niekoľko vysokoprodukčných revírov do okresu Šala ako napr. už spomenuté PZ Vlčany a tým výsledky lovu na 100 ha v okrese poklesli i keď PZ Čemerka Kajal, Nimrod Dolné Saliby a ďalšie dosiahli lov zajacov viac ako 40 kusov na 100 ha. Sú však v okrese revíry i s nízkou produkciou.
Uvedené výsledky v okrese Galanta nie sú náhodné, ale sú výsledkom zvýšenej starostlivosti o zajačiu zver spočívajúcej predovšetkým v zmierňovaní antropogenných vplyvov na polného zajaca a jeho životné prostredie. Podľa Ing. Hella zatial nik nevie presne zodpovedať, ktorý konkrétny negatívny antropogenný faktor spôsobil doterajší pokles početnosti zajacov. Zhoda nastáva iba v tom, že tu ide o spoločné pôsobenie celého komplexu.
Uvedené skutočnosti si uvedomujú i všetci poľovníci okresu Galanta na čele s predsedníctvom okresnej organizácie SPZ, keď vždy po každej poľovníckej sezóne analyzujú vlastné poznatky z starostlivosti, ochrany a chovu zajačej zveri a zároveň aplikujú osvedčené skúsenosti z domova i zahraničia, a preto:
A) v spolupráci s miestnymi poľnohospodárskymi družstvami používaju podľa potreby rôzne odplašovacie zariadenia namontované na poľnohospodárskych strojoch alebo prevádzaju prehľadávanie polí pomocou poľovníckych psov pred agrotechnickými prácami už od jarného smykovania až po jesenný zber. Najväčšie straty mladých zajacov poľnohospodárskou technikou sú v máji a júli. Uvedomujú si, že intenzifikácia poľnohospodárstva má veľký vplyv na populáciu zajaca, pretože pomocou výkonnejšej techniky dochádza k rýchlejšiemu postupu zberných prác a tým i k zvýšenej strate potravinových a krytových podmienok pre zajaca. Jeho žalúdočná a črevná mikroflora sa nestihne pripraviť na rýchlu zmenu dostupnej potravy. Tento stav nastáva vtedy, keď po žatve prichádza k okamžitému zaoraniu strnísk. Toto je jeden z dôvodov vysvetlujúci, prečo na jar a v lete je vidieť dobré stavy zajacov (JKS), ale na jeseň pozorujeme úbytok.
B) upozorňujú na škodlivosť chemizácie v poľnohospodárstve, i keď sa tomuto nedá zabrániť. Vysvetlujú, že jej zvyšovaním dochádza v ekosystéme k znižovaniu druhovej pestrosti flory a potrava zajaca sa stáva jednotvárnou. Zajac je nútený konzumovať kultúrne rastliny s nežiaducou štruktúrou živín, čímsa znižuje jeho zdravotný stav a biologické účinky sa prejavujú v znížení hmotnosti, v poruchách krvného obehu a nádorových ochoreniach,
C) v spolupráci s poľovníkmi-poľnohospodármi snažia sa ovplyvniť druhovú a veľkostnú štruktúru poľnohospodárskej pôdy, lebo si uvedomujú, že obrovské lány obsiate jednou kultúrnou plodinou majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie zajaca,
D) možnosť zlepšenia životného prostredia zajaca vidia predovšetkým v obnovovaní a zachovaní zelených pásov popri polných cestách, kanáloch, vodných tokov apod. Ďalej pestovanie takých druhov medziplodín, ktoré aj v zimnom období poskytnú kvalitnú šťavnatú a zelenú potravu, rozširovanie pastevných plôch, políčok a dočasných i trvalých remízok.
Riešením životného prostredia uvedenými spôsobmi je možné zamedziť zníženie pestrosti a rozmanitosti rastlín najmä v mesiacoch júl a august, kedy môže nastať ochorenie zajacov na tkz. "monodietný syndrom" (Bukovjan, Kučera - Myslivost 1998 a 2003) prejavujúce sa tým, že zajac síce prijíma dostupnú potravu, ale dokáže jú stráviť iba čiastočne. Vznik tohto ochorenia spočíva v dlhotrvajúcom a jednotvárnom prijímaní jedneho druhu potravy.
Dr. Vodnanský píše o tomto jave ako o "von der fehlenden Hasenapotheke" - o chýbajucej lekárni (Weidwerk, 2002) u zajacov, pretože určité druhy rastlín sa už nenachádzaju v dostupnej potrave. Treba zdôrazniť, že potrava zajaca spočíva totiž v prijímaní najrozličnejších bylín, polných burín a poľnohospodárskych kultúr a pritom je zajac mimoriadne prieberčivý. V týchto prípadoch treba brať do úvahy i takú skutočnosť, že u zajaca sa nadchádza zväčšené slepé črevo (tvorí 30 % objemu tráviaceho traktu), v ktorom prebieha trávanie vlákniny pomocou baktérií tak ako u prežúvavej zveri, ktorú pomerne malý žalúdok zajaca (tvorí iba 15 % objemu tráviaceho traktu) nedokáže stráviť.
Tento proces prebieha tak, že zajac okrem normálneho trusu vylučuje tkzv. vitamínový trus - cekotrofy, ktoré sú produktom slepého čreva a sú bohaté na vitamíny, bielkoviny a minerálne látky, ktoré zajac požiera priamo z ritného otvoru obyčajne v predpoľudnajších hodinách (Ing. Hell), ktoré takto prejdu druhýkrát zažívacím traktom. Takto si zajac získava výživné látky (vitamíny, bielkoviny a minerálne látky) a je menej odkázaný na ich príjem v potrave. Podľa Dr. Vodnanského zajac môže dobre prežiť i pri chudobnej pestrosti rastlín, pokiaľ sú celoročne dostupné, stravitelné a bohaté na výživné látky (Weidwerk, 2002).
Poľovníci okresu Galanta si uvedomujú, že okrem životného prostredia na populáciu zajacov majú obrovský vplyv klimatické podmienky. I keď sú na južnom Slovensku optimálne klimatické podmienky pre zajaca, existuje však značné kolísanie produkcie v jednotlivých rokoch tak ako sa to prejavilo v roku 2003. Úvodom treba povedať, že v minulosti sa vplyvom počasia na zajaca zaoberal Ing. Hell (1969), ktorý dokázal, že najvyššie výrady zajacov sa dosahujú v rokoch bohatých na slnečné žiarenie, kedy je zaručená vysoká tvorba vitamínu D z ergosterínu uloženého pod kožou, bez ktorého by nebolo možné využitie vápnika a fosforu k normálnemu vývoju kostí. Vitamin D je nepostradatelný pre zajaca. Pri dostatku slnečného svitu majú byť primerané vodné zrášky mierne pod normál a teplota mierne nad normál.
Ak tieto podmienky v prírode nenastanú (naruší sa vzťah medzi slnečným žiarením vodnými zráškami a teplotou) nastáva kritická situacia v chove zajaca. Posledným príkladom je rok 2003 prejavujúci sa vysokými teplotami a veľmi nízkými vodnými zráškami, čo sa prejavilo na veľmi nízkých výřadoch zajacov v rámci celého Slovenska.
Zajac totiž vydrží dlhšie bez potravy ako bez vody. Jeho organizmus pri nedostatku potravy čerpá energiu z vlastného tuku a telesných bielkovín, ale ak jeho organizmus stratí viac ako desatinu obsahu vody v tele, znamená to spravidla smrt. (Dr. Vodnanský, Weidwerk 2004). Mnohí poľovníci si myslia, že zajacovi stačí rosa ako voda, nie je to pravda, zajac vypije toľko vody, že by to málokto odhadol. Mnoho zajacov uhynie v dôsledku nedostatku vody, uvádza Jaroslav Horáček z vlastných skúseností z chovatelského zaradenia pre zajace v Lhotách - ČR.
Nedostatok vody sa prejavuje v prvom rade v krvi zajaca (krv sa skláda z plazmy a krvných buniek, pričom plazma obsahuje 90 % vody, 9 % organických a 1 % anorganických látok), ktoré postupným zahusťovaním sťažuje a spomaľuje vlastnú cirkuláciu v cievach (dehydratácia), čo má za následok prehriatie organizmu, lebo teplota vznikajúca pri látkovej premene nie je dostatočne rýchlo krvou prenášaná k vonkajšej ploche tela zajaca. Z hľadiska veterinárno-lekárskeho vodu možno pokladať za existenčnú zložku potravy, lebo 60 - 70 % objemu tela zajaca tvorí práve voda, čiže "Niet života bez vody". Voda vytvára prostredie v ktorom prebiehaju tieto chemické reakcie organizmu: rozpúšťanie výživných látok a solí, sprostredkovanie všetkých tkanivových reakcií potrebných pre život, odplavovanie rozkladových látok z tela obličkami a reguláciu telesnej teploty.
Potreba vody zajaca je závislá predovšetkým od teploty a vlhkosti vzduchu, ak aj telesnej veľkosti, veku a fyziologického stavu organizmu. Tak potreba vody u zajaca v letných mesiacoch podľa počasia je 0,3 - 0,6 litra/deň a u dojčiacej zajačice raz také množstvo (Dr. Vodnanský, Weidwerk, 2004), v opačnom prípade by to u nej znamenalo zníženie produkcie mlieka, čo má priamy vplyv na prežitie a zdravotný stav mládať.
V revíroch poľnohospodársky obrábaných v letnom období sa môže častejšie prejaviť nedostatok vody, pretože väčšina kultúrnych plodín dozrieva a obsahuje menej vody a je obmedzená aj tvorba rosy. Tejto skutočnosti sú si poľovníci vedomí a preto v takýchto kritických situaciach vytváraju podmienky pre dostatok vody vytváraním zariadení s pitnou vodou (umelé a prírodné), ako aj plôch zo zelenou pastvou (lucerka, krmná repa...). Uvedené zariadenia s vodou, ako aj zelenú pastvu, je nutné rozložiť do celého revíru v dostatočnom množstve tak, aby nedochádzalo k veľkému sústredovaniu zajacov pri prijímaní vody a potravy na malých plochách, čo by viedlo súčasne k sústredeniu dravcov a šeliem ako i možnosti presunu prípadnej nákazy.
S predačným tlakom predátorov najmä líšok sa poľovníci okresu Galanta dokázali doteraz vždy vysporiadať, o čom svedčia i úlovky líšok. Je však treba brať do úvahy, že líška sa dokáže veľmi dobre prispôsobiť a nachádza i v dnešnej kultúrnej krajine priaznivé podmienky prežitia. Je to preto, že líška má široké spektrum potravy (malé stavovce, obojživelníky, daždovky, hmyz ali aj ovocie). Vie sa dokonale prispôsobiť pri nedostatku určitej potravy na iný druh potravy, napr. keď je málo myší v daždivom období, orientuje a na daždovky. Týmto je umožnené, že i pri vysokej hustote líšok nevzniká medzi nimi potravná konkurencia. Líška je pre zajaca nebezpečná najmä v čase jesenného sústredenia zajacov v dôsledku potravinových zmien na poliach. V tomto období podľa výsledkov v prieskumu Dr. Vodnanského pri priemernej hustote zajacov 30 kusov/100 ha. Za týchto podmienok sa stáva zajac lahkou korissťou líšek a to hlavne mladý zajac.
Na záver tejto state uvádzame príklad akú pozornosť a dôležitosť venovali poľovníci-lesníci v Rožnove na Morave z knihy Jaroslava Hyblera "Deník myslivce", kde sa píše, že 19.1.1957 hajnik Kurečka ráno na obnove zistil stopu líšky v jednom poraste. Oznámil to na Lesný závod, kde bola okamžite zorganizovaná 8členná skupina poľovníkov na prevedenie nátlačky na líšku. Akcia skončila úspešne. Kvôli jednej líške uskutočnili trojkilometrový pochod. Čo k tomu dodať?
A na záver treba uviesť správu R. Weissa v časopise Weidwerk, v ktorej sa okrem iného uvádza, že v mnohých revíroch Dolného Rakúska poklesli stavy aj úlovky zajacov na 30 - 40 ks/100 ha spôsobené zvyšovaním mechanizácie na poliach a stúpajúcim tlakom predátorov najmä líšky a pernatých dravcov. Správa ďalej uvádza, že v rokoch s priaznivým počasím až 80 % mladých zajacov uhynie mechanizáciou, predátormi, chorobami a na cestách. A v rokoch s nepriaznivým počasím a nízkou populáciou malých hlodavcov je to skoro 100 %. A zároveň konštatuje, že bez prírastkov je poľovnícke hospodárenie zajacov nemyslitelné.
Na druhej strane uvádza, že sú revíry zo stavmi zajacov na vysokej úrovni, kde sa dosahuje hustota až 100 ks/100 ha. Toto je však možné dosiahnuť iba pri splnení nasledovných podmienok:
- podiel plôch vhodných pre biotop zajaca je väčší ako 20 % (uvádza päť druhov takýchto plôch a medzi nimi úhorové plochy, ktoré sú v rámci EÚ povinné),
- efektívna regulácie predátorov,
- lov zajacov je prevádzaný iba vtedy, ak sú ich stavy vyššie ako 30-40 ks/100 ha a sú pritom signalizované dobré prírastky. (Túto zásadu uplatnili i v okrese Galanta napr. v PZ Prútnik Pusté Ulany, Diana Trstice, Drop Horné Saliby, Malý Dunaj Jelka a ďalšie, keď v roku 2003 zajaca vôbec nelovili).
O podobných výsledkoch chovu a lovu zajacov v Rakúsku referoval na Levických poľovníckych dňoch v roku 2004 i Dipl.-Biol. Klaus Hackländer z Výzkumného ústavu zoologie a ekologie Veterinárnej univerzity vo Viedni, pričom uvádza, že stav hustoty populácie zajacov je závislý hlavne na možnosti prežitia mladých zajacov do jedneho mesiaca. V najbližších rokoch preto plánuje FIWI v spolupráci s poľovníckymi organizáciami v Dolnom Rakúsku výskum miery pôrodnosti a prežitia mladých zajacov.
Tieto informácie z Rakúska si neiktorí poľovníci okresnej organizácie v Galante overili a oboznámili sa s nimi priamo návštevou dolnorakúskych revírov v tomto roku, kde mali možnosť prehľbiť si svoje odborné znalosti získaním ďalších praktických a teoretických poznatkov.
Texte a foto:
Ing. Kornel SOMOGYI, predseda OkO SPZ Galanta,
Ing. Baltazár MOLNÁR, tajomník OkO SPZ Galanta,
Ing. Ján MERCEL

Přiložené dokumenty

Media_14294_15_48.xlsx Tabulka 1 (11,16 KB)
Media_14294_25_48.xlsx Tabulka 2 (9,81 KB)
Zpracování dat...