PRODUKCIA A VÝZNAM DIVINY NA SLOVENSKU
Myslivost 12/2008, str. 54 Pavel HELL, Jaroslav SLAMEČKA, Miroslav VODŇANSKÝ
V ostatnom čase sa stále viac presadzuje názor, že ulovenie zveri je eticky zdôvodniteľné len vtedy, keď sa táto aj zužitkuje, predovšetkým formou konzumácie jej diviny, využitím kožušiny, vyhotovením okrasného predmetu atď. Teda zastreliť zver a ďalej ju nevyužiť je eticky problematické, ale niekedy je aj to potrebné, napr. keď lovíme líščatá v záujme nevyhnutnej regulácie početnosti populácie a pod. Avšak aj z líščaťa môže byť veľmi pekný preparát. Ale hlavným úžitkovým produktom lovu je divina, lebo veď trofej je len spomienkou na poľovnícky zážitok, ktorý si cení predovšetkým lovec.
Kvalita diviny
Divina síce v súčasnosti predstavuje len nepatrný zlomok z celkovej spotreby mäsa, ale jej dietetická hodnota je veľmi vysoká a zodpovedá nárokom moderného človeka na výživu. Má podstatne nižší obsah tuku (0,7 - 6 %) ako mäso hospodárskych zvierat (1 - 55 %), energie (95 - 130 kJ/100 g) ako mäso hospodárskych zvierat (95 - 600 kJ/100 g) a vyšší obsah bielkovín (16 - 22 % oproti 10 - 23 %), ale aj vyšší obsah cholesterolu. Obsahuje ďalej viac hodnotných viacnásobne nenasýtených mastných kyselín (64,7 - 68,1 % z celkového množstva mastných kyselín) ako mäso hospodárskych zvierat (31,5 - 48,2 %). Winkelmayer a kol. (2007) okrem toho pripomínajú aj podstatne vyšší obsah kyseliny Omega 3 (7,0 - 22,9 % oproti 3,1 - 7,6 % v mäse hospodárskych zvierat) a vyšší je v divine aj obsah vitamínov, napr. tiamínu, riboflavínu, kyseliny pantoténovej, ale aj vitamínu B6 (Uherová a kol., 1992).
Divina má okrem toho jemnejšiu štruktúru svaloviny (prevažujú v nej červené svalové vlákna nad bielymi), má príjemné druhovo špecifické pachové a chuťové vlastnosti, je menej vláknitá, chudobnejšia na väzivá a preto "jemná".
Pravda, len správne odstrelená zver (zásah na komoru pri bokom stojacej zveri) a jej správne, hygienicky nezávadné ošetrenie po ulovení, vrátane aj čím skoršieho vyvrhnutia a vykrvenia garantuje vynikajúcu kvalitu diviny. Ak má byť divina skutočnou delikatesou, musí sa aj správne kuchynsky upraviť. To mnohé gazdinky dosť dobre neovládajú a poznajú len dva druhy jedál z diviny, a to guláš a na kyslo. Hoci existujú stovky výborných receptov na prípravu rozmanitých jedinečných jedál z diviny a práve preto sa napr. v Nemecku a Rakúsku veľmi propagujú a ponúkajú rôzne divinové pochúťky na všelijakých spoločenských akciách aj pre nepoľovnícku verejnosť a mnohé hotely a reštaurácie usporadúvajú v spolupráci s poľovníckymi zväzmi aj kurzy varenia diviny. To významne prispieva aj k akceptácie poľovníctva širokou verejnosťou a zlepšuje imidž poľovníkov. V tomto smere máme na Slovensku ešte veľa čo doháňať, lebo u nás sa divina propaguje väčšinou len na hubertovských slávnostiach.
Množstvo diviny a jej druhová štruktúra
Je samozrejmé, že kým pre pračloveka bola divina hlavným zdrojom jeho výživy, ba pre Neandertálcov takmer výlučným, pre súčasného človeka je len nepatreným doplnkom jeho stravy. Nechoďme však tak ďaleko do minulosti, postačí, keď porovnáme druhovú štruktúru a množstvo diviny vyprodukovanej na Slovensku pred cca 80 rokmi so súčasnosťou. Porovnávame len divinu získanú v rámci výkonu práva poľovníctva, teda bez diviny vyprodukovanej vo farmových chovoch zveri (tab. 1)
Vidíme, že úlovky a produkcia diviny nalej poľnej zveri poklesli viac ako o 60 % a keby sa nelovili umelo odchované bažanty, bol by tento pokles určite až 80 %. Komplex príčin poklesu stavov malej zveri spôsobila najmä extrémna intenzifikácia rastlinnej výroby, spojená s hlbokým poklesom biodiverzity agrárnej krajiny. Najviac sa znížila početnosť jarabice, ktorá sa úplne prestala loviť. V minulosti bola jej divina najviac cenená a najdrahšia a napr. v Prahe v roku 1928 stál 1 kg 20 Kč (drahšia bola len sviština, ktorá stála 100 Kč/kg), ale srnčia divina, ktorá je v súčasnosti najlepšie platená, len 12 Kč. Poľné poľovné revíry s malou zverou boli vtedy po ekonomickej stránke najefektívnejšie.
Zajačia divina bola pred 80 rokmi na celkovej produkcii diviny zastúpená vyše 67 %, ale v súčasnosti je to len 3,6 %. Vtedy bol zajac pilierom poľovného hospodárstva na Slovensku. Úlovok zajacov na Slovensku kulminoval v rokoch 1973 - 74 a vtedy mali niektorí užívatelia revírov toľko ulovených zajacov, že mali problémy s ich predajom. Musíme však pripomenúť, že v roku 2007 sa chytilo ešte aj 8993 živých zajacov, ktoré v produkcii diviny samozrejme nefigurujú. To znamená, že na jedného zastreleného zajaca pripadá 0,39 chyteného zajaca, čo je pre užívateľov revírov ekonomicky výhodné.
Úlovok raticovej zveri od roku 1927 vzrástol viac ako 11 krát, čo je rovnaký vývoj aký registrujeme v celej Európe. Najviac vzrástla produkcia muflóniny a danieliny, lebo tieto druhy zveri boli umelo introdukované do veľkého počtu nových lokalít. Tretí najvyšší nárast sme zaznamenali pri diviačej zveri (tab. 1), pričom množstvo vyprodukovanej diviačiny len málo zaostáva za jeleninou, hoci jeleň je v súčasnosti našou hlavnou zverou. Aj produkcia jeleniny vzrástla viac ako 10 krát, pričom najmenej, len niečo vyše 4 krát, vzrástla produkcia srňaciny. Srnčia zver je zo všetkých druhov raticovej zveri fyzicky najslabšia, veľmi trpí ich kompetíciou a taktiež enormným synergickým tlakom mimoriadne zvýšených počtov predátorov, nielen rysa, vlka a medveďa, ale aj líšok. Okrem toho má srnčia zver "kufrový" formát a určite sa veľa kusov strelí ilegálne a v štatistike nevykáže.
Priemerne v roku 2007 pripadlo na 1 ha poľovnej plochy Slovenska len 0,57 kg získanej diviny. V optimálnych revíroch s vysokou hustotou viacerých druhov raticovej zveri (v ktorých sú aj škody spôsobené zverou najvyššie) je to niekoľkokrát viac, ale v najchudobnejších, najmä poľných revíroch podstatne menej.
Finančná hodnota diviny
Prehľad o hodnote diviny, vyprodukovanej na Slovensku v roku 2007 dáva tab. 2. Celkovo je to vyše 155 mil. Sk. To znamená, že len samotná hodnota vyprodukovanej diviny je asi 2 krát vyššia ako škody spôsobené zverou v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve a náklady na ochranu proti nim.
Z tabuľky vidíme, že pri jednotlivých druhoch diviny je rozdiel medzi jej množstvom a finančnou hodnotou, čo je dané ich rozdielnou cenou. Napr. srnec sa na hmotnosti celkovej diviny podieľa len 9,8 %, ale na jej finančnej hodnote až 15,9 %, lebo jej cena je vysoká. Pri diviačine a mufónine je tento pomer opačný. Veľmi nízka je cena bažanta, čo súvisí s tým, že v rodinách nie je záujem o šklbanie alebo dranie pernatej zveri, ale aj s tým, že vo väčšine prípadov ide o umelo odchované vtáky, živené krmivom podobným ako pre hydinu, takže ich kulinárske vlastnosti sú menej kvalitné ako pri bažantoch z voľnej prírody. Aj muflónina je pomerne málo cenená, lebo trocha pripomína ovčie mäso, ktoré mnohí ľudia neobľubujú. Hoci mäso muflonej zveri má predsa len iné chuťové a pachové vlastnosti a je aj dieteticky vhodnejšie.
Hodnota diviny vyprodukovanej v roku 2007 z 1 ha poľovnej plochy bola priemerne 34,84 Sk, čo veľmi vysoko prevyšuje hodnotu nájomného za revír, ktoré je u nás limitované zákonom a na súčasné podmienky až smiešne nízke.
Zaujímalo nás aj využitie získanej diviny, o čom informuje tab. 3. Ako vidíme, na trh ide len 20,6 % z celkového množstva vyprodukovanej diviny, prepočítané podľa jej hodnoty, členom PZ a personálu sa za režijné ceny rozpredá 13,2 % a až 66,2 % sa rozdelí medzi poľovníkov, honcov, sponzorov atď., väčšinou za rôzne práce a služby. Samozrejme je vecou užívateľov poľovných revírov ako naložia s vyprodukovanou divinou, ale možno by mohli viac prihliadať na ekonomickú efektívnosť je využitia.
Za tejto situácie sa samozrejme nemôžeme diviť, že na Slovensku je na trhu absolútny nedostatok diviny a dostať ju kúpiť len v niektorých obchodných reťazcoch, samozrejme za nehorázne vysoké ceny. Veľa obyvateľov, najmä mestských divinu možno za celý život ani len neochutná, pokiaľ len neprídu na hubertovské slávnosti alebo na iné spoločenské poľovnícke podujatia. Potom sa nemôžeme diviť, že nemajú pozitívny vzťah k poľovníctvu a poľovníkom.
V prínosoch z poľovníckej činnosti je na Slovensku divina doposiaľ len na druhom mieste za poplatkovým lovom zveri. Je však otázne, či to tak aj ostane, lebo Lesy SR, š.p. sú v súčasnosti nútené prenajať až 70 % svojich režijných poľovných revírov a práve v nich sa realizovala doposiaľ väčšina poplatkového lovu. Ale o ekonomike poľovníctva na Slovensku budeme referovať až niekedy nabudúce.
Adresa autorov:
doc. Ing. Pavel Hell, CSc., hosť prof., MVDr. Miroslav Vodňanský, PhD. - Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Wien, Brno Nitra, Hlohovská 2, 949 92 Nitra
doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc., Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu, Hlohovská 2, 949 92 Nitra