Odborné, spoločenské a legislatívne aspekty tvorby nového zákona o starostlivosti o zver a o poľovní
Myslivost 10/2008, str. 52 Ing. Tibor LEBOCKÝ,prezident SPZ
Miesto poľovníctva v spoločnosti, poľovnícka etika a kultúra sú determinované legislatívnym rámcom, upravujúcim hierarchiu priorít štátu v súlade s medzinárodnými záväzkami a s procesom harmonizácie svojho právneho systému s právom Európskej únie. Pre krajiny strednej a východnej Európy, pristupujúce do Európskeho spoločenstva je proces aproximácie práva objektívne najnáročnejším v tých odvetviach, ktoré sa vo svojej podstate v čase prístupových rokovaní a negociácií najvýznamnejšie líšili od stavu a vývoja rovnakých odvetví väčšiny zakladajúcich štátov.
Medzi takéto odvetvia na Slovensku rozhodne patrilo poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, poľovníctvo a ochrana prírody. V podmienkach Slovenskej republiky sme boli svedkami postupu, keď, možno aj v dôsledku platných ustanovení "kompetenčného zákona" (zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy) prebehla transpozícia práva EÚ do národnej legislatívy niektorých príbuzných rezortov pomerne diskontinuálne. Legislatívny proces tvorby zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch vrátane niektorých súvisiacich predpisov, ale najmä dlhodobú absenciu transformácie zákona o poľovníctve rozhodne nie je možné z aspektu ich medzirezortnej koordinácie považovať za pozitívny jav.
Presahovalo by obsahový rámec tohto referátu, keby podrobne analyzoval príčiny stavu a vývoja súčasného právneho stavu. Jeho cieľom je pragmaticky zhrnúť aktuálne aspekty, významné pre tvorbu návrhu znenia nového moderného zákona o starostlivosti o zver a o poľovníctve tak, aby tieto mohli byť predmetom verejnej diskusie, aby sa s reálnymi východiskami mohla transparentným spôsobom zoznámiť predovšetkým odborná a zainteresovaná verejnosť, pre ktorých bude nová právna norma v nasledujúcom období určovať podmienky a limity ich aktivít v prospech ochrany prírody a starostlivosti o zver.
Začiatkom uplynulého roka zaberala celková výmera 1806 poľovných revírov na Slovensku plochu 4 436 461 ha. Najväčšiu výmeru 3 082 350 ha obhospodarovali Poľovnícke združenia (PZ) Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ), ktoré mali v nájme 1356 poľovných revírov (PR), Lesy Slovenskej republiky š, p. obhospodarovali vo svojej réžii 136 PR o výmere 515 695 ha, 226 PR o výmere 494 463 ha bolo obhospodarovaných v nájme iných subjektov a zvyšok - 88 PR s plochou 343 945 ha obhospodarovali ostatné štátne organizácie alebo neštátne subjekty v rámci svojej réžie. Z 1806 PR bolo v uplynulom roku 23 samostatných zverníc a 16 samostatných bažantníc. Na výkone práva poľovníctva sa v prenajatých poľovných revíroch podieľalo 36 581 členov PZ a spolkov z celkového počtu vyše 55 tis. držiteľov poľovných lístkov.
Štátnu správu na úseku poľovníctva na základe zákona o poľovníctve a zákona o lesoch vykonáva 8 krajských a 40 obvodných lesných úradov a Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako ústredný orgán štátnej správy.
Výkon orgánov štátnej správy spočíva okrem rozhodovacej právomoci pri uznávaní poľovných revírov a schvaľovaní nájomných zmlúv najmä v rozhodovaní o disciplinárnych previneniach držiteľov poľovných lístkov, vydávaní a predlžovaní platnosti poľovných lístkov a schvaľovaní plánov poľovníckeho hospodárenia
Ciele poľovníckeho hospodárenia sú zhrnuté v úvodných ustanoveniach platného zákona o poľovníctve a na Slovensku sa realizujú prostredníctvom plánov poľovníckeho hospodárenia. Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene v rámci výskumu veľkoplošného ekologického manažmentu hlavných a chránených druhov zveri a ochrany jej genofondu v poľovných oblastiach a lokalitách už v roku 2001 vypracoval Koncepcie obhospodarovania jednotlivých poľovných oblastí, v ktorých sú analyzované dosiahnuté stavy a úrovne chovu , navrhnuté cieľové stavy a kvalita jednotlivých druhov zveri vrátane postupov na ich dosiahnutie. Činnosť poradných zborov a chovateľských rád bola odskúšaná v praxi na Krajskom lesnom úrade v Banskej Bystrici, Nitre a Obvodnom lesnom úrade v Bardejove. V súčasnosti sú aktívne už aj poradné zbory na Krajskom lesnom úrade v Prešove a Nitre.
Poznatky z odskúšania činnosti poradných zborov nasvedčujú, že poradné zbory, môžu zohrať významnú úlohu vo veľkoplošnej koordinácii chovu, starostlivosti, ochrany i lovu zveri v poľovných oblastiach, môžu významnou mierou prispieť k objektivizácii plánov poľovníckeho hospodárenia a k posilneniu poľovníckej samosprávy pri ich posudzovaní. Racionalizácii činnosti orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva, poradných zborov a chovateľských rád by mala v budúcnosti pomôcť aj digitalizácia poľovných revírov, ktorá v súčasnosti prebieha v úzkej súčinnosti s odborom informatiky ministerstva pôdohospodárstva a Národným lesníckym centrom. Upresňujú sa hranice uznaných poľovných revírov na ortofotomapách, čo bude východiskom pre geografický informačný systém (GIS), teda pre komplex informácií, týkajúcich sa nielen výmery poľovných revírov ale aj všetkých hlavných údajov, ktoré majú byť objektívne prístupné z celoštátnej poľovníckej štatistiky v členení podľa jednotlivých revírov, chovateľských celkov až po poľovné oblasti. To by malo výrazne prispieť k optimalizácii rozhodovania štátnej správy poľovníctva s cieľom skvalitnenia poľovníckeho plánovania prostredníctvom stabilizácie podmienok pre trvalo udržateľné obhospodarovanie zveri v meniacich sa ekologických podmienkach Slovenska.
Hlavnou úlohou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky pre rok 2008 na úseku poľovníctva je v zmysle rozpracovaného programového vyhlásenia vlády SR príprava nového zákona o poľovníctve. Snahou ministerstva je predloženie takého návrhu zákona, ktorý by nadviazal na bohaté poľovnícke tradície a pozitíva poľovníctva na Slovensku, reagoval na rozdrobenosť vlastníctva k pozemkom, zjednodušil by uznávanie poľovných revírov a schvaľovanie zmlúv o postúpení práva poľovníctva, eliminoval by jednostrannú komercializáciu poľovníctva a garantoval by ďalší rozvoj poľovníctva. Za účelom uvedeného bola ministerstvom ustanovená expertná skupina, ktorej členmi sú okrem zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (MP SR) a Ministerstva životného prostredia (MŽp SR) aj zástupcovia Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ), Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Lesov SR, š. p. Banská Bystrica, Národného lesníckeho centra, Technickej univerzity vo Zvolene, Slovenskej lesníckej komory a Rady združení neštátnych lesov.
SPZ zastupovali pri rokovaniach týkajúcich sa prípravy návrhu zákona tak, aby bol v súlade s uznesením IX. Snemu prezident SPZ a predseda Legislatívnej komisie (LK). Predseda LK SPZ zároveň priebežne informoval prezídium SPZ o aktuálnom stave prípravy novej poľovníckej legislatívy na každom jeho zasadnutí. Členom zboru zástupcov bol proces tvorby zákona a jeho súlad s uznesením IX. Snemu odprezentovaný na zasadnutí Rady SPZ v Žiline 19. apríla 2008 s tým, že sa dohodol spôsob a forma sústredenia a spracovania pripomienok, návrhov a doplnkov členov SPZ v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Proces tvorby nového zákona o poľovníctve a turbulencie, ktoré ho najmä v uplynulom volebnom období sprevádzali, vytvorili dojem, že odklady transformácie legislatívneho rámca poľovníctva boli skôr cieľom ako prostriedkom na racionálne riešenie problémov aplikačnej praxe legislatívy tohto odvetvia v meniacich sa spoločenských podmienkach. Čím dlhšiu dobu sa zákon riešil a nedoriešil, tým viac verzií sa medzi zainteresovanými objavovalo. Najznámejšie boli dve: -"ministerská"(pochádzajúca zo Sekcie lesníckej MP SR) a -"zväzová"(zo SPZ). Samotný tento fakt nebol šťastným východiskom. Zbytočne navodil atmosféru akejsi konfrontácie, spôsobil úbytok konštruktívnej komunikácie a čo bolo najhoršie, - spôsobil zbytočnú stratu času. Kým sa riešili a pritom nevyriešili komunikačné problémy, štátna správa lesného hospodárstva a poľovníctva sa na všetkých úrovniach trápila s narastajúcim počtom napadnutých rozhodnutí, súdnych pojednávaní a predbežných opatrení. Po nástupe novej vlády bol zákon o poľovníctve v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2007, -teda na minulý rok, - pôvodne zaradený na december. Je potrebné objektívne priznať, že vzhľadom na stav, ktorý v názorových rozdieloch medzi MP SR a SPZ panoval do októbra 2007 (do IX. Snemu SPZ), sa 2 mesiace do konca roka ukázali ako príliš krátka doba na serióznu konsolidáciu názorov a zodpovednú prípravu novej právnej normy. Za najproblematickejšie sa považovali ustanovenia o tom, kto si môže prenajať a kto obhospodarovať poľovné revíry, rôzne názory boli na proces uznávania hraníc poľovných revírov s podmienkou súvislosti poľovných pozemkov, diskutovalo sa o nájomnom a náhradách za užívanie poľovných revírov na základe dohody, o prednostných právach doterajších bezúhonných užívateľov poľovných revírov, o rozsahu prenosu kompetencií štátnej správy na jednotnú poľovnícku organizáciu, o samotnej definícii a charakteristike jednotnej poľovníckej organizácie.
Výsledkom množstva odborných diskusií je návrh zákona, ktorý vytvára podmienky pre všetkých poľovníkov, vrátane poľovníkov z povolania, prostredníctvom modernej poľovníckej samosprávy komorového typu zúčastňovať sa na zveľaďovaní slovenského poľovníctva v súlade s jasne definovanými záujmami štátu a na princípe presadzovania priorít zainteresovanej väčšiny.
Podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2008 mal byť návrh zákona o poľovníctve predložený na rokovanie vlády v júli 2008. Zákon tento týždeň prerokovala legislatívna rada vlády a do vlády sa teda dostane s určitým omeškaním, ale vzhľadom na uvedené skutočnosti istý časový posun (z decembra 2007 do septembra 2008) nie je možné považovať za významný, a všeobecná podpora názoru navrhovateľa (MP SR), aby sa poskytol dostatočný časový priestor pre verejné pripomienkové konanie, sa ukázala ako odôvodnená. Skúsenosti z nedávnej minulosti potvrdzujú, že interaktívne pôsobenie niektorých ustanovení tohto zákona na slovenské spoločenské a politické prostredie je významné a nebolo by správne ohroziť prijatie tak dlho očakávanej právnej normy pre formálnu chybu alebo zbytočne neriešený rozpor. SPZ sa procesu podpory verejnej diskusie aktívne zúčastňoval a zúčastňuje. Do programu každého významného poľovníckeho podujatia, najmä v období konania chovateľských prehliadok poľovníckych trofejí, bola s cieľom dosiahnutia verejnej diskusie zaradená prezentácia návrhu nového zákona. Zástupcovia MP SR a SPZ vystúpili na Poľovníckych dňoch v Muráni, na Zemplínskych poľovníckych dňoch a ďalších podujatiach, na ktorých sa k informáciám o legislatívnom rámci nového zákona dostala široká odborná i laická verejnosť ešte pred tým, ako bol návrh zákona o starostlivosti o zver a o poľovníctve oficiálne zverejnený. Po ukončení medzisekčného pripomienkovania na MP SR a po prerokovaní na porade vedenia ministerstva pôdohospodárstva, bol oficiálny návrh v súlade s verejným prísľubom ministerky pôdohospodárstva odprezentovaný na Levických poľovníckych dňoch v rámci odborného seminára "Miesto poľovníctva v spoločnosti, poľovnícka legislatíva, etika a kultúra". Zástupcovia navrhovateľa zároveň vyzvali účastníkov seminára, aby sa zúčastnili workshopu, organizovaného s cieľom pragmatickej diskusie k zákonu, čo niektorí aj využili.
Je potrebné si uvedomiť, že slovenské poľovníctvo po 1. 5. 2004 už nespočíva len na národnej legislatíve. Slovenská republika po vstupe do Európskej únie preniesla niektoré svoje právomoci na jednotlivé inštitúcie Európskeho spoločenstva a ich orgány, ktoré sú súborom právnych aktov a noriem európskych spoločenstiev. Aj keď zo strany európskych spoločenstiev nie je pre poľovníctvo v EU vypracovaná samostatná politika, sú záujmy spoločenstva vo vzťahu k poľovníctvu zložito presadzované prostredníctvom politiky životného prostredia. Poľovníctva na Slovensku sa na základe vyššie uvedeného nepriamo dotýka 11 právnych aktov Európskych spoločenstiev, zameraných na najrôznejšiu problematiku ochrany prírody. Tieto právne akty sa všeobecne považujú za typické právne akty sekundárneho práva. Ide o nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská.
Nariadenie ako "európsky zákon" patrí medzi najčastejšie používaný právny akt spoločenstva, ktorý vzhľadom na právne účinky predstavuje nástroj unifikácie právnych predpisov členských štátov. Nariadenie je záväzné v celom svojom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ, pretože priamo upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Na svoju platnosť nepotrebuje ratifikáciu ani žiadny vykonávací predpis zo strany legislatívneho orgánu členského štátu.
Z praktického poľovníckeho hľadiska do poľovníckej legislatívy buď priamo alebo nepriamo zasahujú
1/ Nariadenia európskeho parlamentu a Rady 178/2002, 852/2004, 853/2004 a 854/2004 (tzv. Hygienicky balíček), ktoré hovoria o zaobchádzaní so zverinou a s telami voľne žijúcej zveri, ako aj o školení poľovníkov o hygiene a ochrane zdravia. V tejto súvislosti hygienického balíčka je potrebné spomenúť aj dôležitý právny predpis našej legislatívy vydaný na základe tohto balíčka. Ide o zákon č. 39/2006 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktorý v § 22 okrem iného upravuje problematiku použitia poľovného alebo poľovne upotrebiteľného psa na inom živom zvierati.
2/ Nariadenie európskeho parlamentu a Rady č. 1774/2002 ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu, ktoré o. i. nevylučuje použitie mäsitého vnadenie.
3/ Nariadenie Rady č. 3254/91/EHS zakazujúce v Európskom spoločenstve používanie nášľapných pascí a dovážanie koží a tovarov vyrobených z určitých druhov voľne žijúcich živočíchov,
4/ Nariadenie rady č. 338/97/ES o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (tzv. nariadenie CITES, ide však o zavádzajúci výraz, pretože skratka CITES je vzťahovaná k medzinárodnému dohovoru, ktorý bol podpísaný v roku 1973 vo Washingtone).
Ďalším druhom typického aktu sekundárneho komunitárneho práva je smernica , ktorá je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok , ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva národným orgánom. Smernica nemá všeobecnú platnosť. Členské štáty majú povinnosť zaviesť smernice do svojho právneho poriadku národnými právnymi normami.
Pre poľovníctvo sú z dôvodu harmonizácie a zbližovania vnútroštátnych právnych poriadkov dôležité dve smernice:
1/ Smernica Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín v platnom znení. Hlavným cieľom smernice je prispieť k zabezpečeniu biologickej rozmanitosti na území členských štátov EÚ. V čl. IV smernice je napr. pre Slovensko daná výnimka z prísnej celoročnej ochrany vlka dravého.
2/ Smernica Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov v platnom znení, ktorá vytvára spoločný rámec pre zachovanie prirodzene sa vyskytujúcich voľne žijúcich druhov vtákov za plného uznania lovu voľne žijúcich vtákov ako jednej z foriem trvalo udržateľného využívania. Čl. 7 smernice upravuje poľovné využívanie vtáčích druhov, vrátane sokoliarstva. Príloha II/1 smernice uvádza zoznam druhov vtákov, ktoré môžu byť lovené na území EÚ. Príloha II/1 smernice uvádza zoznam druhov vtákov, ktoré môžu byť lovené na území Slovenska, okrem prílohy II/1 smernice.
Vyššie uvedené smernice boli transponované do našej národnej legislatívy zákonom č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny a novelou vyhlášky MPVž SSR č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri.
Rozhodnutie ako ďalší druh sekundárnej právnej úpravy je záväzné ako celok vo všetkých častiach pre toho komu je určené, na ich použitie nie je potrebný žiadny vykonávací akt.
Odporúčania a stanoviská spoločenstva na rozdiel od predošlých aktov sekundárneho práva, nie sú právne záväzné a preto ani nemôžu zakladať súdne vymožiteľné práva jednotlivcov
Na základe odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1689 bola v roku 2005 vytvorená pracovná skupina pre prípravu Európskej charty o poľovníctve, ktorá by mala vymedziť trvalo udržateľné poľovníctvo ako súčasť ochrany prírody, definovať rámce poľovníckej turistiky a navrhnúť etické štandardy pre európskych poľovníkov. Vychádzajúc z poznatkov predchádzajúcich období o potrebe byť tam, kde sa o poľovníctve rozhoduje, Ministerstvo Pôdohospodárstva SR začiatkom tohto roku zabezpečilo účasť svojho zástupcu v tejto skupine, čím získava prehľad o práci v skupine na príprave dokumentu a má možnosť do jeho tvorby aktívne zasiahnuť. Obdobne MP SR požiadal o doplnenie výboru, vykonávajúceho činnosť podľa čl. 17 ods. 1 Smernice Rady č. 79/409/EHS z 2. 4. 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov v platnom znení a výboru, vykonávajúceho činnosť podľa čl. 20 Smernice Rady č. 92/43/EHS z 21. 5. 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov o nášho zástupcu, čo ministerstvu umožní byť objektívnejšie informované o dianí a záveroch rokovania týchto výborov.
Medzirezortné pripomienkové konanie zákona o starostlivosti o zver a o poľovníctve prebehlo netradične v 2 etapách. Prvá sa ukončila 30. apríla 2008. Následne prebehlo predbežné vyhodnotenie 295 pripomienok z toho 60 zásadných, čo vzhľadom na počet pripomienok k predchádzajúcemu zneniu zákona o poľovníctve, pripomienkovanému v predchádzajúcom volebnom období predstavuje výrazný pokles. V druhej etape s termínom ukončenia do 19. júna 2008 boli k pripomienkovanému zákonu pripojené už aj návrhy vyhlášok MP SR o veľkoplošnom poľovníckom hospodárení, o projektoch zverníc a bažantníc a o výhľadovom plánovaní, o chovateľských prehliadkach. Po konečnom vyhodnotení pripomienkového a rozporového konania navrhovateľ informoval v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov o akceptovaných návrhoch na zmeny a doplnky predložených pripomienkujúcimi subjektami. Musím konštatovať, že z aspektu oprávnených záujmov SPZ nie všetky sú v súlade s riešením, ktoré navrhoval Zväz. Po posúdení v Legislatívnej rade vlády a vo vláde bude zákon zaradený na rokovanie pravdepodobne októbrovej schôdze NR SR. Gestorským výborom pre tento zákon bude určený Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Verím, že odborná úroveň a pragmatický prístup väčšiny členov gestorského výboru môže byť dostatočnou zárukou na konečnú úpravu paragrafovaného znenia prostredníctvom prípadných pozmeňovacích návrhov tak, aby bol garantovaný účel zákona v súlade so záujmami rozhodujúcich záujmových skupín.