ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Srpen / 2008

Celoročné vyrušovanie jelenej zveri a škody na lese

Myslivost 8/2008, str. 24  Ing. Matúš RAJSKÝ, Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
V predchádzajúcom čísle Myslivosti sme čitateľov informovali o konferencii usporiadanej v Nitre na tému jelenia zver. Z prezentovaných tém vyberáme nasledujúci príspevok týkajúci sa intenzity obhryzu drevín jeleňou zverou v závislosti od jej vyrušovania. Referát zahŕňa súhrn výsledkov letných a zimných experimentov, z ktorých niektoré už boli v Myslivosti publikované.

Keďže jelenia zver prijíma potravu počas 24 hodín v pravidelne sa opakujúcich potravných cykloch - každé zvýšené vyrušovanie negatívne ovplyvňuje proces príjmu a trávenia živín. Vplyvom ľudského tlaku je prirodzený režim pastvy narušený a zver presúva svoje aktivity do nočných hodín. Tým vynecháva denné potravné cykly, alebo sa za svetla takmer výlučne orientuje na ohryz lesných drevín. Často opakované údaje o dennom režime jelenej zveri, podľa ktorých prijíma potravu 5-6 krát denne - platia, resp. zodpovedajú realite iba v prípade vyrušovanej zveri, čiže zveri v nevhodných podmienkach. Podľa našich výsledkov z Medzinárodného pracoviska výživy a ekológie zveri v Nitre jelenia zver, ktorá nie je vystavená stresu a má voľný prístup k potrave, realizuje 7 až 12, priemerne10 pastevných cyklov počas 24 hodín. Je to takmer dva krát viac ako sa v poľovníckej praxi bežne traduje.
Vyrušovaná zver v dôsledku hladu vo zvýšenej miere konzumuje lesné dreviny (lístie, terminály, letorasty, kôra) z porastov v ktorých sa zdržuje počas dňa. Stresovanie zveri môže spôsobovať jej migrácie a následne koncentrácie v lokalitách s nižšou návštevnosťou ľudí. Terminály a kôra drevín sú síce prirodzenou potravou, ale jej príjem sa pri zvýšených stavoch zveri na jednotku plochy výrazne zvyšuje.
V experimentoch sledujúcich vplyv obmedovania pastevných cyklov jelenej zveri na intenzitu ohryzu kôry v letnom aj zimnom období sme použili drevinu smrek. Živinové zloženie kôry sme analyzovali v chemickom laboratóriu Oddelenia výživy zvierat SCPV Nitra (tab. 1). Výživná hodnota smrekovej kôry dosahuje iba nižšiu úroveň pre jeleniu zver. V letnom období je z pohľadu pokrytia nutričných potrieb zanedbateľná, čiastočný význam ako súčasť potravy môže nadobúdať v zimnom období, pri zníženej potrebe živín pre zver. Kôra z mladých smrekových porastov, ktoré jelenia zver ohrýza, obsahuje nízky podiel dusíkatých látok, no v porovnaní s bežnými objemovými krmivami vyšší podiel tuku (v zime 46,71 g.kg-1 sušiny) a cukrov celkových (v zime 105,51 g.kg-1 sušiny). V súčasnosti vyhodnocujeme bilančné pokusy, v ktorých sme zisťovali stráviteľnosť živín smrekovej kôry u jelenej zveri (skutočná nutričná hodnota).

Letné lúpanie
Podmienky vyrušovanej zveri, ktorá spravidla za svetla nevychádza na pastvu a ku kŕmnym zariadeniam (na otvorené plochy), sme navodili obmedzením prístupu ku krmivu, v lete od 07,00 do 21,00 h. a v zime od 07,00 do 17,00 h. Čerstvé smrekové kmene mala zver k dispozícii 24 hod. V skupine s celodenným prístupom ku krmivu lúpala denne jedna dospelá jelenica (jelienčatá sa nezohľadňovali) od 17 do 620 cm2, priemerne 296 cm2.
V skupine s narušeným pastevným režimom lúpal 1 jedinec denne od 2072 do 5320 cm2, priemerne 3593 cm2 kôry čo je približne 12 krát viac ako pri nerušenej zveri (obr. 1).
Predpokladaný vyšší príjem smrekovej kôry rušenou jeleňou zverou v porovnaní so zverou s celodenným prístupom k potrave sa potvrdil. Vyrušovaná zver hľadá alternatívne zdroje potravy, keďže počas nočných hodín nedokáže prijať množstvo krmiva, ktoré by pokrylo celodennú potrebu.
Po 10 dňovom sledovacom období (obr. 1) sme v experimente pokračovali a zaznamenali sme v priebehu letného obdobia výraznú tendenciu zvyšovať množstvo prijatej kôry jelenicami. V priebehu júna a júla sa lúpanie pri nerušenej zveri zvýšilo v priemere na 693 cm2 na jedinca a deň (obr. 2).
Pri skupine č. 2 sme v experimente, po prvom sledovacom období s narušeným pastevným cyklom zveri, prešli na striedanie období s celodenným a nočným prístupom ku krmivu (obr. 3).
Po prechode jelenej zveri v skup. č. 2 z nočného režimu kŕmenia na celodenný dochádza k poklesu intenzity lúpania kôry. V prvom prípade na 39 %, ale pri druhom už len na 66,07 % oproti východzej hodnote. Pri narušení režimu príjmu krmiva dochádza k nárastu výšky lúpania. V prvom prípade na 150,54 %, ale v druhom až na 216,52 % oproti východzej hodnote. Opäť to poukazuje na nárast intenzity lúpania, podobne ako pri skup. 1.
Počas experimentu uprednostňovala jelenia zver kmene nižších hrúbkových stupňov. Z celkového množstva prijatej kôry pochádzalo z kmeňov 1. hr. st. 61,6 %, 2. hr. st. 36,0 % a 3. hr. st. 2,4 %.
Poznatkom, na ktorý chceme poukázať je schopnosť jelenej zveri učiť sa konzumovať smrekovú kôru. Pri našich pozorovaniach na nitrianskom pracovisku sme zaznamenali učenie sa jelienčat lúpať (obr. 4). Týkalo sa to pritom už mláďat vo veku približne 2 mesiacov (ešte počas laktácie). Tento návyk si osvojili od svojich matiek. Potravné podmienky mali pritom optimálne. Predpokladáme, že silné naviazanie mláďaťa na matku vedie aj k osvojeniu si uvedeného návyku.

Uvedené poznatky poukazujú na negatíva vyplývajúce z antropického tlaku na lesné prostredie, v ktorom žije jelenia zver. Napr. podľa Hella a kol. (2006) sa treba snažiť aktivity obyvateľstva usmerňovať tak, aby nimi zver netrpela. To znamená, že turisti a bicyklisti by sa mali pohybovať len na tento účel vyhradených trasách a aj letecké športy by sa mali vykonávať len v priestoroch na to určených. V niektorých krajinách západnej Európy to takto - a v celku uspokojivo - už aj funguje. V mnohých rekreačných centrách sa budujú parkoviská, detské ihriská, náučné a vyhliadkové trasy a dokonca aj veľké posedy na pozorovanie a fotografovanie zveri s cieľom usmerniť návštevníkov tak, aby sa sústredili do lokalít na to určených a nevyrušovali zver v ostatných častiach revíru.

Zimný obhryz

Pri zimných experimentoch - v každom z piatich kŕmnych modelov, pri ktorých sme overovali narušenie pastevných cyklov sme zaznamenali zvýšenú intenzitu obhryzu kôry (obr. 5). Pri lúčnom sene stúpol obhryz kôry (priemerne na jedinca a deň) po prechode na nočné kŕmenie z pôvodnej už aj tak extrémne vysokej hodnoty 4050 cm2 na 8258 cm2 (2,04 krát viac), pri lúčnom sene a trávnej siláži zo 73 cm2 na 1653 cm2 (22,6 krát viac), pri lúčnom sene a kukuričnej siláži z 23 cm2 na 388 cm2 (16,8 krát viac), pri lúčnom sene a kukuričnej siláži s ovsom z 38 cm2 na 200 cm2 (5,2 krát viac) a pri lúčnom sene a granulovanom krmive pre jeleniu zver z 77 cm2 na 181 cm2 (2,35 krát). Z výsledkov vyplýva, že vyrušovaná zver spravidla nedokáže v zimnom období v priebehu nočných hodín dostatočne pokryť svoje nutričné potreby, a preto deficit kompenzuje zvýšeným príjmom stromovej biomasy, v našom modelovom prípade - kôry.
Pri porovnaní celodenného a nočného prístupu jelenej zveri ku krmivu sú evidentné rozdiely v prijatom množstve. V prepočte na sušinu prijme gravidná jelenica napr. pri kŕmení lúčnym senom ako samotným krmivom priemerne za 24 hod. (1950 g) hmoty, a pri nočnom kŕmení už iba 1646 g (84 %), pri lúčnom sene a kukuričnej siláži (2814 g) a 2259 g (80,2 %) a pri lúčnom sene a kukuričnej siláži s prídavkom ovsa (2507 g) a 2133 g (85,1 %).
So zníženým príjmom potravy koreluje aj nižší príjem živín a celkovej metabolizovateľnej energie ME (vyjadrenej v megajouloch MJ). Napr. pri nočnom príjme lúčneho sena poklesol príjem ME na jedinca jelenej zveri z 15,89 MJ na 13,41 MJ, pri lúčnom sene a kukuričnej siláži z 29,37 MJ na 23,31 MJ a pri lúčnom sene a kukuričnej siláži s ovsom z 26,66 MJ na 22,84 MJ. Preto je logické, že jelenia zver následne dopĺňa nedostatok vo výžive konzumáciou stromovej biomasy, čím sa zvyšujú aj škody na lese.

Ing. Matúš RAJSKÝ, Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno-Wien-Nitra
Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zveri pri SCPV Nitra
Institut ekologie zvěře VFU Brno


Přiložené dokumenty

Media_14130_20_26.xls Tabulka 1 (15,50 KB)
Zpracování dat...