Časopis Myslivost

Určovanie veku dospelých diviakov podľa chrupu

Myslivost 2/2008, str. 30  Ing. Ján MERCEL, MVDr. Viliam PEDIAČ
V predchádzajúcom príspevku (Myslivost č. 1/08) zaoberali sme sa určovaním veku mladých jedincov diviačej zveri. V tejto súvislosti je nutné opätovne zdôrazniť vyjadrenie MVDr. Z. Kolářa v knihe „Odhad věku...“, str. 118, že pre presné určenie veku, či sa jedná o lanštiaka alebo staršieho jedinca, je treba posudzovať okrem zarovnania rady štyroch stredových rezákov aj stav prerezávania stoličky M3, ktorá dorastá v priemere okolo 24. mesiaca veku života. Totiž ak má diviak strelený v decembri prerezané iba prvé dva diely stoličky M3, tak to môže byť podľa biologickej aj štatistickej stránky iba lanštiak zo skorého jarného kladenia. Ak bol takýto diviak ulovený napr. v máji, je to biologicky lanštiak, ale štatisticky 3-ročný jedinec z neskorého letného kladenia.

Pri určovaní veku dospelých diviačic, podľa obrúsenia chrupu v spodnej čeľusti uvedených na priložených fotografiách, postupovali sme podľa doteraz najznámejšej literatúry našich popredných odborníkov, a to "Odhad věku hlavních druhů spárkaté zvěře" (2001) od MVDr. Z. Kolářa a "Diviačia zver" (1986) od Doc. Ing. P. Hella.
Upozorňujeme zároveň strelcov diviačej zveri, že podľa týchto fotografií môžu iba približne odhadnúť vek diviaka.
V odbornej literatúre sa uvádza viacero metód na určenie veku dospelých diviakov. V poľovníckej praxi v jednotlivých PZ, ako aj na chovateľských prehliadkach trofejí sa väčšinou používa odhad veku podľa dĺžky horných a spodných klov a dĺžky ich zbrúsenej časti. Tieto dĺžkové pomery sú v literatúre uvádzané vo forme tabuľky, kde k jednotlivému veku je uvedená celková dĺžka klov a dĺžka zbrúsenej časti. Podľa Ing. Hella sú tieto údaje iba podmienečne vhodné na orientačný odhad veku uloveného jedinca, a to iba dĺžka klov, kým dĺžka ich zbrúsenej časti nie je na tento účel prakticky vôbec vhodná. Veľké individuálne rozdiely v raste dĺžky klov a ich zbrúsenej časti sú spôsobené viacerými okolnosťami, ako napr. genetika, kvalita zuboviny a hlavne postavenie, tvar a zakrivenie klov, smer ich rastu, šírka klov apod.
V mojej dlhoročnej praxi vo funkcii poľovníckeho hospodára veľmi často som uplatňoval určenie veku dospelej diviačej zveri podľa opotrebovania celého chrupu. V každom prípade išlo vždy o náročný a niektorým poľovníkom neznámy spôsob. Mnohí poľovníci si doteraz nevedia predstaviť, ako vlastne vyzerá štruktúra - kresba obrúsenej vrchnej plochy predstoličiek, stoličiek a jazykovej plochy hryzákov (pozostávajúca z malých plôch hnedého dentínu a pásikov skloviny) v jednotlivých rokoch života diviaka. Podľa predložených fotografií spodných čeľustí ulovených diviačic a jedného diviaka si môže každý čitateľ predstaviť ako približne vyzerá kresba vrchnej plochy jednotlivých zubov.
Je pravda, že v odbornej literatúre sa uvádza, že zuby diviačej zveri sa opotrebávajú veľmi nerovnomerne, individuálne značne odlišne, a preto nie sú vhodné na určovanie veku uloveného jedinca. Podľa Doc. Ing. P. Hella nie je to celkom tak a tvrdí, že uvedené názory vyplývajú skôr z neznalosti (viď "Diviačia zver"), pretože postup opotrebovania chrupu v závislosti od veku nie je u nás dostatočne preskúmaný tak ako je to v zahraničí, kde vek staršieho diviaka posudzujú už podľa opotrebenia vrchnej plochy premolárov a molárov, tak ako u jelenej zveri. Preto je možno sa domnievať, že tento spôsob bude raz uplatňovaný aj u nás, najmä však u dospelých diviačic, kde metódu určovania veku podľa dĺžky klov a dĺžky ich obrúsenej časti nie je možné uplatniť.
Posúdenie veku podľa stavu opotrebenia chrupu v spodných čeľustiach diviačic a jedného diviaka uvedených na fotografiách bolo prevedené dňa 21. 11. 2007 spolu s Doc. Ing. P. Hellom na katedre ochrany lesa a poľovníctva Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Každá čeľusť diviačice (okrem čeľuste diviaka) je zachytená na dvoch fotografiách. Jedna zachycuje pohľad zhora, na ktorom sú viditeľné detaily obrúsenej plochy. Druhá zachycuje pohľad pod zošikmeným uhlom, aby čitateľ mal možnosť vidieť a posúdiť výšku zubov, čo je dôležité u starších diviačic a najmä diviačice vo veku 10 a viac rokov. Pri hodnotení bola posudzovaná kresba obrúsenej jazykovej plochy hryzáka I2, kresba obrúsenia vrchnej plochy stoličiek, hlavne stoličky M1 a kresba črenových zubov P1, P2 a P3 presne podľa spodných čeľustí tak ako sú vidieť na fotografii v hodnotiacej miestnosti katedry ochrany lesa a poľovníctva, kde bolo nakoniec vybratých pre zverejnenie celkom sedem čeľustí, ktoré sú zverejnené v tomto príspevku. Treba upozorniť, že ich vek bol stanovený iba odborným odhadom podľa už spomenutých kritérií. Presnejšie určenie veku by bolo možné dosiahnuť laboratórnou metódou spracovanou Doc. Hellom, a to počítaním letokruhov v zubnom cemente, ktoré je analogické s metódou používanou pri jelenej a ostatnej prežúvavej zveri. Letokruhy zubného cementu sa počítajú na prepílenom hryzáku kolmo priečnym smerom v asi polovici jeho dĺžky.
V ďalšej časti tohto príspevku je popisovaná kresba opotrebovaných plôch jednotlivých zubov samostatne podľa veku.

Další pokračování viz popisky připojených obrázků - poznámka redakce


Na záver je nutné dodať, že z uvedených 14 spodných čeľustí predložených Doc.Ing. P. Hellovi na katedre ochrany lesa a poľovníctva Lesníckej fakulty TU vo Zvolene, bola takmer polovica hneď po ulovení hodnotená strelcom a ďalšími funkcionármi o 3 - 4 roky vyššie ako bolo odborným odhadom stanovené vo Zvolene. Preto doporučujeme, aby tieto vybrané vzorky poslúžili pri určovaní veku v tom smere, že je nutné si všímať predovšetkým stav obrúsenia jazykovej plochy hryzáka I2 a stoličiek M1 a M2, ale aj stav črenovcov a stoličky M3 a poznať ich kresbu na obrúsenej ploche podľa našich vzoriek. Želáme všetkým poľovníkom, aby im táto skromná zbierka čeľustí poslúžila pri úspešnom posudzovaní veku uloveného diviaka. V budúcnosti počítame s ďalším obohatením vzoriek spodných čeľustí, u ktorých bude vek stanovený i za cenu vyšších nákladov laboratórnou metódou Doc. Ing. Hella, tj. podľa počtu cementových vrstiev na I2.
A celkom na záver ďakujeme Ing. J. Krpalovi, vedúcemu poľovníckej komisie pri OkO SPZ Prievidza, M. Šimovi, poľovníckemu hospodárovi PS Žiare Nedožery Brezany a M. Bittovi, lesníkovi z Lesnej správy Nitrianske Pravno, za získanie uvedených 14 čeľustí.

Zpracování dat...