Časopis Myslivost

Siláž z cukrovarských repných rezkov vo výžive jelenej zveri. Porovnanie s ďalšími krmivami

Myslivost 3/2011, str. 22  Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD., Ing. Vladimír FOLTYS, PhD.
Stáva sa, že pri výbere krmív na zimné prikrmovanie sa zabúda na zohľadnenie ich výživnej hodnoty. Dôvodom predkladania krmív pre zver je aby zver získala živiny v určitej skladbe a isté množstvo energie. Ďalšou úlohou správneho prikrmovania je napr. odpútať pozornosť zveri od ohryzu lesných porastov (biologická ochrana lesa).
 
Je potrebné si pritom uvedomiť, že výživná a celková energetická hodnota prirodzenej potravy zveri v prírode je vysoká. Zver má možnosť voľby, preto si vyberá vo voľnej prírode to najvýživnejšie a najľahšie stráviteľné. Na to nezabúdajme. Preto, ak máme v úmysle zveri poskytnúť vo forme krmiva dostatok živín a energie, musíme voliť krmivá, ktorých nutričná hodnota dosahuje hodnotu minimálne porovnateľnú alebo vyššiu ako dosahujú prírodné zdroje, ktoré zver vyhľadáva.
Zver konzumuje v lesnom prostredí mladé časti drevín ako sú napr. púčiky, konce konárikov, plody, semená, kôra mladých stromov. Uvedené časti drevín dosahujú dostatok živín a energie a čo je dôležité dosahujú vysokú chuťovú atraktivitu pre zver, a to je potrebné taktiež zohľadniť pri výbere krmív.
Podľa našich experimentov, realizovaných v špeciálnych pokusných zariadeniach na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri v Nitre, dosahuje uvedená potrava pre jeleniu a srnčiu zver dobrú stráviteľnosť živín v nej obsiahnutých. Napríklad kôra mladých smrekov v rastovej fáze žrďkoviny a žrďoviny obsahuje v prepočte na sušinu do 26 - 30 % vlákniny a približne 12 % lignínu (lignín je nestráviteľná zložka potravy), čo je hodnota blížiaca sa priemernému lúčnemu senu. Kôra zo starších stromov pochopiteľne vykazuje horšie nutričné charakteristiky a zver ju iba minimálne konzumuje. Obsah lignínu v mladej smrekovej kôre je porovnateľný aj s obsahom lignínu v mladých vŕbových konárikoch (11,9 %) s dĺžkou do 10 cm.
Podľa našich výsledkov dosahujú konce vŕbových konárikov napr. už pri srnčej zveri, ktorá vyžaduje ľahšie stráviteľnú potravu, koeficient stráviteľnosti 54 %. Zistili sme negatívnu závislosť medzi stráviteľnosťou základných živín lesných drevín a obsahom vlákniny (a lignínu) (R = -0,97), čo znamená že stráviteľnosť základných živín drevín klesá pri zvyšujúcom sa obsahu vlákniny a lignínu, čo nastáva napríklad starnutím drevín. Pri smrekovej kôre, ktorú jelenia zver často obhrýza,  sme stanovili stráviteľnosť organickej hmoty 49,3 %, bezdusíkatých látok výťažkových 65,2 % a hrubej vlákniny 32,2 % pre jeleniu zver. Vysokú stráviteľnosť sme zistili pri minerálnych látkach 71,4 %. Je to zrejme zapríčinené organickým pôvodom týchto minerálnych látok. Minerálne látky organického pôvodu majú podstatne vyššiu stráviteľnosť ako anorganické.
 
Výber krmív určených na prikrmovanie musí preto zohľadňovať jednak výživnú hodnotu a taktiež chuťovú atraktivitu používaných krmív. V tabuľke 1 uvádzame porovnanie obsahu živín lesných drevín a krmív používaných na kŕmenie jelenej zveri. Analýzy sme vykonali u nás v chemickom laboratóriu na Ústave výživy CVŽV v Nitre.     
Z porovnávaných drevín a krmív dosahujú najvyššiu hodnotu metabolizovateľnej energie plody buka (bukvice), a to 11,7 MJ v prepočte na 1 kg sušiny. Jedná sa o energeticky mimoriadne hodnotný potravový zdroj.
Druhým energeticky najvýznamnejším potravovým zdrojom bola v rámci porovnávaných krmív a drevín siláž z cukrovarských repných rezkov (rezky – vedľajší produkt pri výrobe cukru) s hodnotou metabolizovateľnej energie 11,3 MJ.kg-1 sušiny. V pôvodnej hmote táto siláž  vzhľadom na vysoký obsah vody, dosahuje v 1 kg tohto krmiva 3,22 MJ.kg-1.
Uvedené hodnoty energie sme získali na základe analýz živín krmiva, získaných koeficientov stráviteľnosti živín (obr. 1) a následnom prepočte prostredníctvom matematických vzorcov.  
Siláž z cukrovarských repných rezkov je dužinaté krmivo s vysokou výživnou hodnotou ako aj vysokým obsahom energie pre jeleniu zver v zimnom, ale aj letnom období. Vďaka vysokému obsahu vody (71,5 %) sa zveri pri konzumovaní tejto siláže dopĺňa príjem tekutín, na ktoré je potom menej odkázaná vo forme príjmu pitím. Vysoký obsah vody v prijímanom krmive predstavuje výhodu najmä v lokalitách, kde v zime zamŕzajú prirodzené zdroje vody a zver následne získava tekutiny napríklad ohryzom konárikov a kôry, ktoré obsahujú v priemere 40 – 60 % vody. Podľa našich sledovaní prijme napr. gravidná jelenica v zime priemerne 7 - 8 litrov vody v prípade ak konzumuje suché krmivá ako napríklad seno. V prípade doplnenia siláže z cukrovarských repných rezkov k lúčnemu senu klesá príjem vody na polovicu (3 - 4 litre). Uvedené krmivo dosahuje podľa našich sledovaní veľkú chuťovú atraktivitu pre jeleniu zver.
V lete roku 2010 sme vykonali úvodný výživársky experiment v rámci projektu zameraného na komplexné overenie silážovaných cukrovarských repných rezkov pre potreby doplnkovej výživy jelenej zveri. Výskum siláže z cukrovarských repných rezkov vo výžive jelenej zveri na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri Ústavu výživy CVŽV Nitra financuje rakúsky objednávateľ.
Ako vyplýva z tabuľky 1 jedná sa o energeticky bohaté krmivo, ktoré je ale vhodné predkladať zveri spolu s krmivom energeticky „slabším“ obsahujúcim dostatok štrukturálnej vlákniny, napr. v kombinácii s kvalitným lúčnym, alebo lucernovým senom. Uvedená skladba krmív vyhovuje potrebám prikrmovania jelenej zveri. V tabuľke 2 uvádzame vyhodnotenie kvality sledovanej siláže z repných rezkov.  Na základe obsahu fermentačných produktov podľa metodiky hodnotenia siláží sme stanovili kvalitu siláže ako veľmi dobrú I. trieda kvality.
Po úvodných laboratórnych analýzach, v ktorých sme stanovili obsah živín a kvalitatívny stupeň overovaného krmiva sme pristúpili k špeciálnym experimentom zameraným na zistenie stráviteľnosti živín. Jelenice sme umiestnili do špeciálnych bilančných boxov, kde dostával každý jedinec denne presne naváženú kŕmnu dávku a denne sme odoberali vylúčené výkaly, ktoré sme analyzovali v našom chemickom laboratóriu. Stráviteľnosť siláže sme stanovili prostredníctvom diferenčnej metódy, to znamená, že kŕmna dávka pozostávala v prvom pokuse z lucernového sena samotného a v druhom nasledujúcom pokuse z toho istého lucernového sena, ktorého stráviteľnosť sme už poznali, a zo silážovaných cukrovarských repných rezkov. Pomer sena a siláže bol v čerstvom stave 1:4, čo v prepočte na sušinu predstavuje pomer približne 1.1. V prvom pokuse sme zistili stráviteľnosť jednotlivých živín lucernového sena a v následnom pokuse stráviteľnosť kombinovanej kŕmnej dávky (seno, siláž spolu). Následne na základe známej stráviteľnosti sena sme matematicky vyjadrili stráviteľnosť siláže.
 
Pri bilančnom pokuse sme zistili, že stráviteľnosť základných živín repných rezkov je vysoká. Ako je uvedené na obrázku číslo 1, napríklad stráviteľnosť vlákniny je viac ako 84 %, stráviteľnosť bezdusíkatých látok výťažkových (rýchlo stráviteľnej energie) 87,02 % a stráviteľnosť organickej hmoty, čo je vlastne súhrn základných živín, je 83,5 %. Toto krmivo dodáva jelenej zveri dostatok základných stráviteľných živín a energie. Pre porovnanie uvádzame, že stráviteľnosť organickej hmoty dosiahla pri kukuričnej siláži 70 % a pri trávnej siláži 62 %.
Jelenia zver prijímala silážované repné rezky veľmi ochotne. Tento aspekt vysokej atraktivity repných rezkov pre jeleniu zver plánujeme v zimnom období overiť ako možnosť odpútania pozornosti jelenej zveri od obhryzu kôry drevín. Zrealizujeme pokus, v ktorom porovnáme preferenciu jednotlivých krmív a predložených mladých kmeňov na obhryz.
Pri hodnotení repných rezkov sme zaznamenali nízku stráviteľnosť minerálnych látok. Vysvetľujeme to tým, že silážované repné rezky jednak obsahujú menšie množstvo minerálnych látok a jedná sa o siláž, čiže, podobne ako pri kukuričnej siláži je to kyslé krmivo (pH = 3,80), Podľa nášho doterajšieho výskumu výživy jelenej zveri platí, že pri kyslých krmivách uvoľňuje zviera z vlastnej kostry minerálne látky na neutralizáciu kyslého prostredia. Preto odporúčame popri silážovaných repných rezkoch skrmovať zveri kvalitné seno a prípadne aj minerálne doplnky.
 
V januári tohto roku sme ukončili pokus, ktorého cieľom bolo zistiť preferenciu jednotlivých krmív pri jelenej zveri. Porovnávali sme atraktivitu siláže z repných rezkov, kukuričnú siláž a lúčne seno. Výsledky vyjadrujúce percentuálny príjem jednotlivých krmív v čerstvom stave ako aj v prepočte na sušinu znázorňuje obrázok číslo 2 a 3. Kukuričná siláž je považovaná za jedno z najatraktívnejších silážovaných krmív. Výsledky experimentu ukázali, že siláž z cukrovarských repných rezkov je pre zver chutnejšia, o čom svedčil aj viac ako dvojnásobne vyšší príjem rezkov v porovnaní s kukuričnou silážou. Príjem lúčneho sena v pôvodnej hmote, ale aj v prepočte na sušinu tvoril najnižší príjem v rámci porovnávaných krmív. Sledovanie sme realizovali na čriede 13 jedincoch jelenej zveri na našom nitrianskom pracovisku.
 
Jednotlivé potravné zdroje, ktoré zver v priebehu dňa konzumuje dosahujú rozdielnu výživnú hodnotu. Každý druh potravy sa vyznačuje určitou skladbou živín a poskytuje zveri živiny v rozdielnom množstve. Preto môžeme v praxi v hrubých rysoch rozdeliť vo výžive prežúvavej zveri potravu na dve skupiny, a to na potravu, ktorá poskytuje najmä štruktúrovanú vlákninu a v istom množstve dusíkaté látky, čiže potravu, ktorá podporuje aj správne trávenie prežúvavej zveri, a do druhej skupiny potravu, ktorá poskytuje ľahko stráviteľnú energiu.
Samozrejme, že prvá aj druhá skupina poskytuje zveri aj minerálne látky a vitamíny. Nejde pritom iba o rozdelenie hospodárskych krmív, ktoré poľovníci využívajú pri kŕmení zveri v zime. Takéto rozdelenie má v podstate už aj prirodzená potrava. Konáriky, kôra, trávy, byliny poskytujú potrebnú štruktúrovanú vlákninu a dusíkaté látky (bielkoviny) a na druhej strane zver dopĺňa uvedenú potravu plodmi a semenami drevín, ktoré poskytujú ľahkostráviteľnú energiu.
Pri výbere krmív sa spravidla kombinujú objemové krmivá s krmivami energeticky bohatými (jadrové krmivá a niektoré siláže). Každé krmivo má za úlohu preto poskytnúť isté živiny, ktoré zase obsahuje druhé v menšej miere. Silážované repné rezky ako krmivo majú pre jeleniu zver veľké využitie, podobne ako kukuričná siláž. Tieto dve krmivá predstavujú určitý „prechod“ medzi objemovými a energeticky bohatými krmivami. Kukuričná siláž obsahuje v sušine približne 25 % a siláž z repných rezkov približne 20 % hrubej vlákniny. Avšak v pôvodnej hmote obsahujú tieto krmivá približne 70 % vody.
V zásade možno zhrnúť, že siláž z cukrovarských repných rezkov dodáva zveri energiu, a to vo forme, ktorá neohrozuje zdravie zveri v takej miere ako napríklad podávanie obilia samotného. Pripomíname, že repné rezky by mali byť vždy kombinované s kvalitným senom.
Ing. Matúš Rajský, PhD., Dr. Miroslav Vodňanský, PhD., Ing. Vladimír Foltys, PhD.
Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Wien, Brno, Nitra
 

Přiložené dokumenty

Tab-1 Tabulka 1 (23,00 KB)
Tab-2 Tabulka 2 (22,00 KB)
Zpracování dat...