Centrum výskumu živočíšnej výroby v Nitre v spolupráci so Stredoeurópskym inštitútom ekológie zveri Wien, Brno, Nitra usporiadali, pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, vo februári tohto roku III. ročník medzinárodnej konferencie Významné aspekty v chove jeleňovitých. Témou bola problematika farmových a zvernicových chovov. Spoluorganizátormi podujatia boli Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Zvernica Baraní dvor vo Vrbovom, Lesnícka fakulta TU Zvolen, Slovenský poľovnícky zväz – ústredie a Slovenská poľovnícka komora.
Organizátori podujatia zvolili tému „intenzívnych chovov“ pre tento ročník konferencie z dôvodu jej vysokej aktuálnosti na Slovensku. Záujem o konferenciu prejavilo 156 účastníkov. V posledných rokoch dochádza k výraznému nárastu počtu rôznych chovov jeleňovitých ako aj ďalších druhov raticovej zveri. Pritom nie na Slovensku vytvorený jasný legislatívny rámec na základe ktorého by sa farmové chovy zakladali a boli prevádzkované. V Českej republike, ale aj ďalších krajinách pritom už legislatívne predpisy jasne definujú uvedenú problematiku.
Podľa posledných údajov z poľovníckej štatistiky za rok 2009 máme na Slovensku v poľovných revíroch v jarnom kmeňovom stave (JKS) 46 207 jedincov jelenej zveri, z toho 2120 (4,6 %) jedincov v samostatných zverniciach. Srnčej zveri máme v JKS v revíroch 96 650 jedincov, z toho je 1209 (1,25 %) jedincov v samostatných zverniciach. Danielej zveri máme v JKS 10 511 jedincov, ale z toho až 3959 (37,7 %) jedincov v samostatných zverniciach. Nie je žiaduce ďalšie rozširovanie daniela vo voľnej prírode. Uvedené údaje o počtoch jeleňovitých sa týkali poľovných revírov (voľné revíry a zvernice). Oficiálne údaje o počtoch zveri vo farmových chovoch na Slovensku nie sú zatiaľ známe. V skutočnosti nie je známy ani skutočný počet samotných fariem zveri, keďže ich registrácia v súčasnosti iba prebieha.
Chovateľská prax „oplotených chovov“ jeleňovitých ako aj ďalších druhov raticovej zveri na Slovensku sa v posledných rokoch výrazne rozrástla. Pretrváva však nesprávne používanie terminológie, ktorá pomenúva jednotlivé typy chovov a zároveň dochádza k nesprávnemu chápaniu samotnej podstaty a cieľa jednotlivých typov chovov, s čím súvisí využívanie až nelegálnych spôsobov obhospodarovania zveri. Tento problém je na Slovensku všeobecne rozšíreným fenoménom a súvisí s nedostatočným, resp. chýbajúcim legislatívnym rámcom, ktorý by zastrešil problematiku farmových chovoch zveri. V súčasnosti je vyvinutá zvýšená snaha a záujem o vytvorenie právnych predpisov, ktoré by jasne definovali farmové chovy zveri. Uvedená problematika je v súčasnosti v štádiu prípravy.
V úvodnom referáte konferencie sa, Dr. Miroslav Vodňanský, PhD. a MVDr. Pavel Forejtek, CSc. zo Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri Wien, Brno, Nitra, venovali téme významu a etiky intenzívnych chovov. Poukázané bolo na význam dodržiavania ochrany (welfare) zveri v intenzívnych chovoch. Pripomenuli, že v európskych krajinách predstavujú parohy jeleňovitých kultový predmet a snahou lovcov bolo získať čo najsilnejšiu trofej. V súčasnosti dochádza k produkcii mimoriadne silných trofejí práve v intenzívnych chovoch, ale s tradičným poľovníctvom, resp. s tradičným chovom zveri to má už len veľmi málo spoločné. Autori pripomenuli najznámejší príklad takejto „trofeje“, ktorý bol niekoľko mesiacov platný ako svetový rekord jeleňa uloveného v Bulharsku. Ukázalo sa však, že tam trofej pochádzala z rakúskeho farmového chovu, preto „rekord“ neuznala a zrušila.
Autori Ing. Matúš Rajský, PhD., MVDr. Pavel Forejtek, CSc., Dr. Miroslav Vodňanský, PhD., Ing. Tibor Lebocký, prof. Ing. Juraj Ciberej, CSc., Ing. Jozef Bučko, PhD., prof. MVDr. Jozef Sokol, DrSc., doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD. sa zaoberali témou manažmentu jeleňovitých vo zverniciach a farmách so zameraním na antiparazitárnu liečbu. Okrem iného konštatovali, že v SR je v súčasnosti 39 samostatných a 29 uznaných zverníc. Zvernice sú výrazne viazané na vyššie polohy, resp. pohoria a pahorkatiny (obr. 1). Na nížinách sa spravidla v minulosti zvernice nebudovali. Dôvodov to má viac, významným limitujúcim faktorom je aj miera lesnatosti územia. Územie s nízkou lesnatosťou vyhovuje farmovým chovom. Farmy majú menšie uplatnenie v horských podmienkach Slovenska aj z dôvodu výskytu medveďa, vlka a rysa, pre ktoré krotká zver na menšej oplotenej ploche predstavuje zaujímavú korisť. V súčasnosti sa robí formou ohlásenia registrácia farmových chovov zveri. Chovateľ ohlasuje svoj chov Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR. Potom sa mu pridelí úradné číslo. Podľa informácií na webovej stránke ŠVPS SR (Register farmových chovov s voľne žijúcou zverou vedený v súlade s § 39 ods. 12 zákona č. 39/2007) je v čase prípravy tohto príspevku na Slovensku ohlásených už 46 prevádzkarní. Zatiaľ však ide iba o zaregistrovanie farmového chovu. Autori v druhej časti príspevku upozornili na základné pravidlá, ktoré je nevyhnutné dodržať pri antiparazitárnej liečbe zveri. Ide napr. o to, že pri plánovaní liečby sa treba poradiť s odborníkom, poznať parazitologickú situáciu zveri v oblasti a až po identifikovaní parazitárneho ochorenia môže veterinárny lekár určiť druh liečiva. Pri ojedinelom výskyte červov netreba zver liečiť, skôr sa odporúča selektívny lov na kondične podpriemerné jedince, u ktorých je predpoklad, že by mohli byť zdrojom šírenia parazitóz, ak skonzumuje medikované krmivo iba časť zveri v revíri, alebo zver skonzumuje nedostatočné množstvo medikovaného krmiva – odčervovanie nemalo potrebný efekt. Potrebné množstvo lieku je vždy viazané na živú telesnú hmotnosť jedinca. Ak podhodnotíme telesnú hmotnosť a v dôsledku toho podáme nedostatočné množstvo lieku – parazity – alebo ich časť prežíva.
Ing. Leopold Dugovič z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR referoval o aktuálnej ako aj pripravovanej legislatíve týkajúcej sa farmových chovov a zverníc na Slovensku. Po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 sa stala pre Slovensko priamo účinná aj legislatíva EÚ. Tento právny stav vzniknutý po 1. 1. 2004 umožňoval fyzickým aj právnickým osobám zakladať chovy bez ich registrácie, s tvrdením, že čo zákon nezakazuje, je povolené. Situácia sa zmenila dňom nadobudnutia platnosti zákona o poľovníctve, ktorý zakázal chovať alebo držať raticovú zver mimo voľného revíru, zvernice alebo farmy. Zároveň uložil povinnosť zosúladiť držanie zveri v zajatí s týmto zákonom do 31. 1. 2010. Preto je nevyhnutné iniciovať novelu zákona o veterinárnej starostlivosti v ktorej rámci by došlo k zosúladeniu legislatívy zaoberajúcej sa farmovými chovmi voľne žijúcej zveri na území SR.“
MVDr. Pavel Forejtek, CSc. zo Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri Brno, Wien, Nitra informoval o legislatívnom rámci pre zriaďovanie a prevádzku farmových chovov jeleňovitých, muflónov a diviakov v Českej republike. Z jeho príspevku vyplynulo, že v ČR je v súčasnosti vytvorená dostatočná a presná legislatívna báza, na ktorej základe je možné zriaďovať a prevádzkovať farmy raticovej zveri. Kým farmová zver sa v ČR považuje za hospodárske zvieratá, na Slovensku tomu tak nie je a hovorí sa o farmách zveri, alebo o farmovej zveri.
Problematiku legislatívy dopĺňali príspevky MVDr. Johna Fletchera, PhD. z Britskej asociácie chovateľov jeleňovitých (BDFA) a autorského kolektívu J. Nagy, J. Bokor, L. Sugár, z Univerzity Kapošvár v Maďarsku. Vo Veľkej Británii môže založiť jeleniu farmu v podstate každý, kto má na to priestory a prostriedky, pričom dodržiava základné potreby a postará sa o pohodu chovanej zveri. V Maďarsku je založenie farmového chovu komplikovanejšie: vyžaduje sa vypracovanie podrobnej dokumentácie, ktorá obsahuje: dôvod a cieľ založenia zverofarmy, najdôležitejšie údaje o založenej farme, list vlastníctva na nehnuteľný majetok, popis prírodných podmienok plochy zverofarmy, plánované zariadenia a budovy, chovné stádo, predpokladané prírastky stáda, plán využitia stáda /podľa veku a pohlavia, plánovaný počet zveri/, zmluva s príslušným komorovým veterinárnym lekárom, technológia kŕmenia, druhy krmiva, dokumentácia stavu farmy /denník zveri, denník úhynu, denník kŕmenia/, zdravotné požiadavky /najčastejšie zdravotné problémy, vstup osôb a motorových vozidiel na farmu/, pôdorys farmy so zameraním na vonkajšie a vnútorné ohradenie farmy, lesné plochy, a so zameraním na ochranu životného prostredia, rubný plán lesnej plochy, v prípade založenia farmy v intraviláne - prehlásenie príslušného notára, že nie je v rozpore s miestnymi podmienkami chovu hospodárskych zvierat, v prípade, že farma tvorí časť poľovného revíru - je potrebný doložiť aj súhlas užívateľa príslušného poľovného revíru.
V príspevku autorov Ing. Jaroslava Pokoradiho, PhD., Ing. Radovana Kasardu, PhD. a Ing. Petra Bekeho zo Slovenskej asociácie farmových chovov jeleňovitých sa prezentovala téma technológií chovu farmových jeleňov. Podľa autorov spočívajú vo viacerých čiastkových tematických celkoch a ich výsledný efekt je priamo úmerný intenzite chovu. Od intenzity závisí napr. potreba krmiva, potreba personálneho zabezpečenia, veterinárnej starostlivosti, kontaktnej manipulácie a pasienkovej plochy. Za hlavný význam genetiky pre farmy zveri v 21. storočí považujú autori určenie rodičov – rodičovstva a stanovenie genetických máp – rodostromov, ktoré môžu chovateľovi slúžiť ako základný podklad pre pripárovací program, pretože môže použiť iba najmenej príbuzné jedince.
Autori doc. MVDr. D. Rajský, PhD., Ing. M. Rajský, PhD., MVDr. M. Vodňanský, PhD., prof. Ing. R. Kropil, PhD., prof. Ing. P. Garaj, CSc., PeadDr. I. Šuba, Ing. V. Foltys, PhD., MVDr. R. Jurčík, PhD. a Ing. Š. Engel, PhD. prezentovali tému výživy a zdravia jeleňovitých vo zverniciach a farmách. Referát sa zaoberal výživnou hodnotou prirodzenej potravy jeleňovitých vo voľnej prírode, ktorú autori porovnávali s hospodárskymi krmivami. Prezentované boli výsledky bilančných pokusov, kde bola stanovená stráviteľnosť jednotlivých živín. Uvedené pokusy sa realizujú na Ústave výživy CVŽV Nitra a sú jedinečné nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Zisťovanie stráviteľnosti krmív si objednávajú v Nitre aj okolité štáty. Navrhnuté boli viaceré kŕmne zmesi, ktoré zohľadňujú skutočné potreby jednotlivých druhov jeleňovitých. Pri ich výrobe boli použité prirodzené nutričné zdroje ako aj hospodárske krmivá. Krmivá boli overené v praxi a v mnohých chovoch sa trvalo používajú. Druhú časť príspevku autori venovali ochoreniam jeleňovitých, ktoré sú významné z pohľadu intenzívnych chovov. Tu treba, okrem iného upozorniť na riziká vyplývajúce z presunov zveri, ktorú veterinárny lekár neprehliadne alebo pochádza z neznámeho chovu.
Autorský kolektív MVDr. J. Šiška, prof. MVDr. J. Sokol, DrSc., doc. MVDr. D. Rajský, doc. J. Brouček, DrSc., MVDr. Ľ. Lorinčák, PhD. sa venovali téme Ochrany zveri pri presunoch a podmienky, ktoré treba splniť pri prevoze zveri.
Doc. Ing. František Zabloudil, CSc. a Ing. Jiří Petr vo svojom referáte upozornili na možné riziká vyplývajúce z rozširovania jeleňa siku v revíroch a farmách na Slovensku. Hrozí najmä kríženie s jeleňom lesným.
Na konferencii boli prezentované aj postery, napr. na témy: závislosť výživového stavu samíc a pôrodnej hmotnosti mláďat, história topoľčianskych zverníc, problematika zdravia jelenej zveri vo zvernicovom chove La Mandria v Taliansku, problematika fibropapilomatózy jeleňovitých na Slovensku, zvyšovanie kvality lúk a pasienkov v chovoch jeleňovitých bezorbovou technológiou a poukázanie na možnosti alternatívneho využívania neobhospodarovaných lúk na farmovú produkciu zveriny jeleňovitých.
Búrlivá diskusia k jednotlivých referátom potvrdili význam podujatia a z rokovania vyplynul záver: potreba urýchlene vytvoriť funkčný právny predpis, na základe ktorého na budú zriaďovať a prevádzkovať farmové chovy jeleňovitých (ale aj iných druhov raticovej zveri) na Slovensku.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., Ing. Jozef BUČKO, PhD.
Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Wien, Brno, Nitra
Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
Národné lesnícke centrum Zvolen