Taký bol názov medzinárodnej konferencie , ktorá sa konala v Leviciach v rámci Levických poľovníckych dní. Tie sa otvárali pre tradičných návštevníkov už po 16 krát. Priebeh tohoročných dní bol takmer totožný z predchádzajúcimi, no tentoraz chýbalo medzinárodné hodnotenie trofejí ulovených v poľovníckej sezóne 2010/2011, nakoľko SPK a SPZ pripravujú na mesiac jún celoštátnu poľovnícku výstavu, ktorá sa uskutoční v priestoroch Incheby v Bratislave.
V sobotu 2. apríla zaplnili kinosálu predovšetkým tí, ktorých zaujímajú otázky škôd spôsobených zverou ako na lesných, tak aj poľnohospodárskych kultúrach. Dá sa povedať, že tento problém pretrváva od dôb, keď človek sa prestal venovať iba lovu a začal sa venovať aj pestovaniu rastlín.
Autori príspevku Leopold Dugovič a Igor Olajec z Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR nešli až tak ďaleko. Vo svojom referáte s názvom Škody spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru a legislatíva sa vrátili sa však do nedávnej minulosti a to do roku 1947, kedy bol prijatý Zákon č. 225/1947 Zb. o poľovníctve platný pre vtedajšiu Československú republiku. Tento zákon rozoznával škodu spôsobenú výkonom práva poľovníctva a škodu spôsobenú zverou. Táto sa nahradzovala bez ohľadu na kmeňové stavy zveri v poľovnom revíri. Ak medzi poškodením a užívateľom poľovného revíru nedošlo k dohode o náhrade škody spôsobenej výkonom práva poľovníctva, alebo zverou o náhrade škody rozhodoval rozhodcovský súd. Jeho rozhodnutie mohli strany odporovať na civilnom súde.
Aj Zákon č. 23/1962 Zb. umožňoval nahradiť škodu spôsobenú zverou bez ohľadu na stav zveri v poľovnom revíri. Novinkou bolo, že zaviedol posudzovanie náhrady škody spôsobenej medveďom na včelstvách a domácich zvieratách.
Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve už zavádza zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Jeho povinnosťou je:
* Dodržiavanie NKS a zdravotný stav zveri
* Zriaďovať poľovnícke zariadenia so súhlasom vlastníka poľovného pozemku
* Prikrmovať zver zdravotne nezávadným krmivom
* Odstraňovať nefunkčné poľovnícke zariadenia a nepoužité krmivo
* Každoročne zisťovať stavy zveri v revíri
* Vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia
* Spolupracovať s užívateľmi poľovných pozemkoch pri zabraňovaní škôd zverou
Ak užívateľ poľovného revíru dodržal uvedené povinnosti, nie je zo zákona povinný uhradiť škody spôsobené zverou. Sporné strany sa majú navzájom dohodnúť a z toho dôvodu boli rozhodcovské komisie zrušené. Ak nedôjde k dohode poškodený má možnosť domáhať sa náhrady škody súdnou cestou. Zákon zrušil posudzovanie náhrady škôd spôsobených medveďom, nakoľko ten je zaradený medzi celoročne chránenú zver, ale zaviedol uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru počas doby lovu vlka.
História a súčasnosť legislatívy škôd spôsobovaných zverou a na zveri bol názov referátu Tibora Lebockého, prezidenta SPK a SPZ. Ten sa vrátil do hlbokej minulosti. Avšak podstatou jeho príspevku je to že v ňom uvádza rámcový vzor zmluvy, ktorý by mohol slúžiť ako východisko pre rokovanie medzi vlastníkmi, či nájomcami pozemkov a užívateľmi poľovného revíru o prevencii v oblasti škôd spôsobovaných zverou podľa vopred dohodnutých podmienok a postupov na zmluvnom základe.
Metódy ochrany lesa proti zveri a ich efektívnosť bol názov referátu Slavomíra Finďu a Petra Kaštiera, pracovníkov Národného lesníckeho centra , Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene. Škody spôsobené zverou na lesných porastoch sa každoročne vyhodnocujú od roku 1960. V roku 1995 bol vydaný jednotný metodický pokyn na hodnotenie škôd spôsobených zverou. Konštatujú, že ochrana lesa proti zveri je finančne náročná činnosť. Za najosvedčenejší, ale aj najdrahší spôsob ochrany sa považuje oplocovanie lesných porastov. Odporučujú ohrádzať výmeru do 1ha, výnimočne do 3 ha. Na úkor individuálnej mechanickej ochrany sa začali používať repelenty, ktoré sa využívajú dvojakým spôsobom a to ako kontaktné a zavetrovacie. Kontaktné, chránia iba tú časť rastliny, na ktorej sú nanesené. Zavetrovadlá zaraďujú medzi plošnú ochranu, tie sa zatiaľ v lesníctve využívajú iba v malom rozsahu. V súčasnosti riešia vývoj biopreparátu na náter kmeňov stromov.
Škody spôsobované chránenými živočíchmi v živočíšnej výrobe, poľovníctve a konflikt s ľuďmi. Referát pod týmto názvom pripravili Lenka Viteková a Vladimír Antal zo Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici. Škody spôsobované chránenými druhmi živočíchov predstavujú pomerne významný negatívny jav, ktorý je do značnej miery ovplyvňuje následnú realizáciu manažmentových opatrení chránených živočíchov.
Štát podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny zodpovedá za spôsobenú : bobrom vodným, vydrou riečnou, kormoránom veľkým, losom mokraďovým, zubrom hôrnym, medveďom hnedým, vlkom dravým a rysom ostrovidom. Medvede v roku 2010 spôsobili škodu 85 737 € z čoho viac ako polovica 45 650 € pripadalo na včelstvá. Vlci spôsobili škodu v hodnote 20 594 €, kormorány za 14 539 €, Spolu škody chránenými živočíchmi činia 120 871 €. Konštatovali, že najťažšie je určiť škodu spôsobovanú kormoránmi na rybničnom hospodárstve. Doposiaľ nie sú stanovené žiadne kritériá na určenie škôd spôsobených na poľovnej zveri. Uviedli aj tú skutočnosť, že za roky 2000 – 2010 z povoleného regulačného odstrelu medveďa hnedého v počte 699 sa ulovilo iba 277 a z povoleného ochranného odstrelu 100 jedincov sa ulovilo 41, takže celkové plnenie lovu medveďov je iba na 40 %.
Predchádzanie škodám zverou v rastlinnej výrobe. Autori Jaroslav Slamečka, Jozef Gašparík a Pavol Slamka, konštatujú, že na ochranu lesa sa vynakladá 30 násobne viac prostriedkov ako na ochranu poľných kultúr. V roku 2009 boli na Slovensku nahlásené škody zverou na poľných kultúrach v sume 432 238€ z ktorých sa uhradilo 78 110 €, čo je iba 18 %.Podľa autorov výška nahlásených škôd je značne podhodnotená. Väčšina poškodených spôsobené škody nehlási, alebo sú kompenzované naturálnou formou. Výška škôd koreluje s výškou úlovkov diviačej a jelenej zveri. Z uvedeného dôvodu je žiaduce venovať škodám spôsobených zverou na poľných kultúrach venovať väčšiu pozornosť a hľadať spoločne riešenia užívateľov pozemkov s užívateľmi poľovných revírov na ich znížení.
Autorom referátu Škody zvěří a na zvěři v ČR a možnosti jejich redukce je Jiří Kamler. V úvode uviedol, že zachovanie stavov zveri a vysoké škody na lesných porastoch a poľných plodinách je téma stará viac ako 400 rokov a preto je málo pravdepodobné , že sa nám podarí vyriešiť všetky problémy.
Tlaky na poľovníkov zo strany poľnohospodárov budú sa neustále zvyšovať. Pri bližšom skúmaní sa zistilo, že v rôznych typoch prostredia sa ukazuje, že nezáleží celkom na početnom stave zveri, ale na rade ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú škody spôsobené zverou. V ČR existuje pre škody spôsobené zverou na lese niekoľko metód. Pre poľné plodiny doposiaľ neexistuje žiadna spoľahlivá metóda. V rámci monitoringu škôd overovali tieto metódy:
* Určenie skutočnej veľkosti poškodenej plochy prechádzaním
* Stanovenie podielu poškodenej plochy alebo podielu poškodených rastlín prechádzaním
* Stanovenie celkovej poškodenej plochy pomocou leteckých záberov
* Stanovenie strát na celkovej ploche pomocou kontrolných plôch bez vplyvu zveri
* Stanovenie strát na celej ploche pomocou kontrolného zberu bez kontrolných plôch
Autor konštatuje, že na poľnohospodárskej pôde nie sú aplikované preventívne opatrenia na zníženie škôd spôsobených zverou. Najlacnejší spôsob ochrany je intenzívny lov na ohrozených plochách a zabezpečenie nerušených miest pre zver, kde nespôsobuje škody.
Konflikt medzi ľuďmi a zvieratami, existuje východisko? Pod týmto názvom predniesol referát Tamás Marghescu, generálny riaditeľ CIC. Ľudia a zvieratá si často krát vyberajú podobné životné prostredie, čo spôsobuje početnosť konfliktov medzi nimi. Je to spôsobené tým , že rastom ľudnatosti narastá tlak na životné prostredie zveri. Často sa stretáme s mestským obyvateľstvom, alebo obyvateľstvom žijúcim na iných kontinentoch, ktoré pripravuje rôzne programy na ochranu šeliem, pričom nemajú predstavu, čo znamená žiť v blízkosti veľkých šeliem. Mestské obyvateľstvo podporuje úplnú ochranu šeliem v Európe, ale nechcú sa s nimi bezprostredne stretnúť. Doporučuje dodržať niekoľko pravidiel:
* Treba zohľadňovať nielen náš názor, ale aj názory iných
* Nie zvieratá spôsobujú konflikty. Väčšinou je to zle zvolený poľovnícky manažment
* Pri analyzovaní konfliktov , musíme si uvedomiť, že aj zvieratá potrebujú v niektorých častiach zvíťaziť v hľadaní možnosti vyriešenia konfliktu
* Najčastejšou chybou je pri riešení konfliktu medzi ľuďmi a zvieratami je treba riešiť predovšetkým konflikt medzi človekom a človekom a nie hľadať vinníka , ktorým má byť zver.
Škody spôsobené zverou v Maďarskej republike, ekologické, ekonomické a právne súvislosti. Autormi tohto referátu sú Bleier Norbert, Szemethy László a Csányi Sándor. V súčasnosti tento problém v Maďarsku rieši zákon o poľovníctve z r. 1996 a ďalšie vyhlášky. Podľa nich je škody povinný nahradiť užívateľ toho poľovného revíru, v ktorom škoda nastala. Povinnosť sa nevzťahuje na druhy zveri z ktorých poľovníci nemôžu mať príjem.
Problematika škôd spôsobených zverou je v maďarskom poľovníctve v posledných 10-15 rokoch najhorúcejšia téma. Niektorí vidia riešenie v znížení stavov zveri, avšak takéto pokusy skončili skôr, ako mohli priniesť reálne výsledky. V roku 2009 bolo oplotených viac ako 8500km2 plôch pripravených na zalesnenie. Za účelom riešenia problematiky škôd musia určiť ekologické súvislosti , príčiny a následky. Mnohé merania v rôznych kútoch Maďarska dokazujú, že tam, kde je v lese bohatý podrast, ktorý slúži ako potrava pre zver sú škody podstatne nižšie a taktiež sú nižšie, čim sú vzdialenejšie miesta poľnohospodárskej pôdy od lesa.
Autormi referátu Škody spôsobované na zveri a možnosti ich obmedzenia sú Miroslav Vodňanský, Matúš Rajský, Peter Urban, Dušan Rajský a Jozef Sokol. Škody na zveri vznikajú predovšetkým v dôsledku antropických a antropogénnych vplyvov, teda pôsobením človeka a jeho aktivít na zver a jej prostredie. Popri priamych ľudských aktivitách významný negatívny vplyv nadobúdajú extrémy počasia a postupné zmeny klímy. Významný podiel na škodách na zveri má cestná a železničná doprava, ako aj mechanizácia a chemizácia rastlinnej výroby. Ďalej je to pytliactvo, túlavé psy a mačky malé a veľké šelmy.
Z prírodných činiteľov sú to veterné a snehové kalamity a povodne. Ďalšími negatívnymi faktormi sú zlá výživa a choroby.
Škody spôsobené vydrou riečnou, ich kompenzácie a možnosti riešenia. Autor referátu Peter Urban sa zaoberá celoročne chráneným druhom vydrou riečnou. Tá sa vyskytuje na Slovensku na 91 lokalitách. So zreteľom, že robí škody na rybničnom hospodárstve, náhradu za ne znáša štát. Na Slovensku za roky 2003 – 2009 bolo podaných iba 6 žiadostí o náhradu škody na rybo chovných zariadeniach vo výške 12 110 €. V zmysle právnych predpisov, nie je však možné uplatniť si náhradu škody spôsobených na rybách na voľných plochách.
J.H.